Rada pre rozpočtovú zodpovednosť považuje návrh rozpočtu za realistický

Predložený návrh rozpočtu verejnej správy pre rok 2021 považuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) za realistický, vládny odhad celkového výsledku hospodárenia (saldo rozpočtu) je veľmi blízky odhadu RRZ. Uviedol to v pondelok na brífingu predseda RRZ Ján Tóth. Pretože vládne odhady deficitu bývali v uplynulých rokoch podhodnotené, RRZ hodnotí podľa neho tento fakt ako pozitívnu zmenu.

16.11.2020 12:57
debata (1)

Rada podľa jeho slov pozitívne hodnotí reformu financovania verejných investícií, ktorá vyžaduje splnenie kritérií Hodnoty za peniaze pred uvoľnením prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Reforma môže mať významný dopad na efektivitu vynakladania verejných výdavkov. Vo väčšej miere prišlo k prepojeniu revízií výdavkov s rozpočtovým procesom, keďže sa do návrhu rozpočtu zapracovali opatrenia identifikované revíziami aj v iných oblastiach ako v sektore zdravotníctva.

Poznamenal, že vzhľadom na prepad ekonomiky v dôsledku pandémie nového koronavírusu a potrebu jej podpory nepovažuje RRZ za kľúčový problém absenciu konsolidačných opatrení pre rok 2021.

RRZ však podľa jeho slov upozorňuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa od roku 2018 výrazne zhoršila a dostala sa do pásma vysokého rizika už pred krízou. Práve zníženie vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti bezpečne do pásma stredného rizika by malo byť hlavným cieľom vlády pre toto volebné obdobie.

Zdôraznil, že ak vláda v rokoch 2022 a 2023 nezmení trajektóriu, ktorú naplánovala v návrhu rozpočtu, dlhodobá udržateľnosť sa zlepší len o 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) a ostane v pásme vysokého rizika aj na konci rozpočtového horizontu. Štrukturálny deficit ostane na vysokej úrovni 5 % HDP a dlh nebude stabilizovaný.

Tóth podčiarkol, že konsolidačné úsilie pre roky 2022 a 2023 by preto malo byť oveľa ambicióznejšie, ako ho predpokladá návrh rozpočtu verejnej správy. RRZ odporúča pripraviť konkretizovanú trajektóriu konsolidácie pre roky 2022 a 2023 spolu najmenej o 1,5 % HDP (min. 0,5 % HDP pre rok 2022 a min. 1 % HDP pre rok 2023). Do konca volebného obdobia by sa tak rozpočtový deficit mohol priblížiť k úrovni 3 % HDP, čo je nevyhnutným krokom na zastavenie nárastu dlhu. K ambicióznejšej konsolidácii by vláda mala pristúpiť aj preto, že v týchto rokoch bude možné skĺbiť konsolidáciu s podporou ekonomiky z európskych zdrojov Fondu obnovy.

Upozornil, že výrazný vplyv na dlhodobú udržateľnosť má dôchodkový systém. Ten za posledné dva roky prešiel zmenami, ktoré výrazne zhoršili jeho udržateľnosť (najmä zastropovanie dôchodkového veku).

Pripomenul, že vláda pripravuje reformu dôchodkového systému. Rada víta snahu ústavným spôsobom ukotviť základné princípy dôchodkového systému aj s ohľadom na jeho udržateľnosť. Dôležitý však bude celkový príspevok tejto reformy k finančnej stabilite dôchodkového systému do budúcnosti. RRZ podľa neho odporúča prijať takú dôchodkovú reformu, ktorá dôchodkový systém z hľadiska jeho dlhodobej udržateľnosti priblíži aspoň k stavu z roku 2018.

Po pandémii, bude treba dať štátnu kasu do poriadku, uznal Heger

Ministerstvo financií akceptuje pripomienky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), týkajúce sa potreby konsolidácie verejných financií po odznení koronakrízy. Masívny fiškálny stimul, presahujúci 4 percentá HDP, ktorým vláda v súčasnosti významne zmierňuje dopady recesie, budú musieť vystriedať opatrenia na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

„Očakávame, že v roku 2021 bude už situácia ohľadom pandémie pod kontrolou a spresní sa aj prognózovanie ekonomického vývoja. Pre nás to znamená, že sa budeme môcť plne sústrediť na konsolidáciu. Slovensko si potrebuje udržať povesť spoľahlivého partnera, ale zároveň nesmieme rozpočtovou politikou pôsobiť proti hospodárskemu rastu,“ povedal minister financií Eduard Heger.

Odporúčanie RRZ prijať v roku 2022 dodatočné konsolidačné opatrenia vo výške 0,5 % a v roku 2023 minimálne 1% HDP minister považuje za realistické posúdenie výziev, ktoré pred vládou vystanú.

„Rovnako ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť považujem Plán obnovy, teda spojenie domácich reforiem a investícií, financovaných z európskych zdrojov, za silný rozvojový impulz. Európske zdroje budú opäť tým ťahúňom ekonomiky, ale som presvedčený, že na rozdiel od minulosti dokážeme ich úžitok pre občanov znásobiť. Zbavíme ich korupcie a zároveň ich podriadime princípom hodnoty za peniaze,“ povedal minister Eduard Heger.

Opatrenia na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, na ktoré upozorňuje RRZ, nadobúdajú podľa jeho slov konkrétne rysy. „Zmeny v zákone o rozpočtovej zodpovednosti, dôchodková reforma, reforma samosprávy, ale aj daňovo-odvodová reforma budú mať pozitívny vplyv na verejné financie. Ak budeme stavať na skúsenostiach, spojíme sily a nevzdáme sa, som si istý, že v roku 2023 bude Slovensko v oveľa lepšej kondícii oproti tomu, aké sme ho prevzali v marci 2020,“ uzavrel minister financií Eduard Heger.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #Rada pre rozpočtovú zodpovednosť