Únia má byť zelenšia rýchlejšie. Zvládne prísne emisné limity Slovensko?

, 16.11.2020 06:00

Brusel chce zavádzať ekologické zmeny ráznejšie. Europoslanci ešte začiatkom októbra schválili zníženie emisií skleníkových plynov o 60 percent. A to už do roku 2030 v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Pôvodný plán bol o niečo miernejší. Počítal s ich znížením len na hodnotu 40 percent.

Ako sa k celej veci stavia Slovensko? Zelený rezort sa už teraz pripravuje na zníženie minimálne o 55 percent. Ak však únia vyčísli konkrétne finančné dosahy pre jednotlivé štáty, nemá problém zájsť ešte ďalej.

"Využime šancu reštartu a urobme Slovensko zdravšou, čistejšou a úspešnejšou krajinou,“ povedal šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽaNO) ešte v októbri. Svoj zámer ísť v znižovaní emisií ďalej, ako pôvodne zamýšľal europarlament, predstavil aj premiérovi Igorovi Matovičovi (OĽaNO). Ten však ešte v polovici októbra tvrdil, že sa ku konkrétnym percentám zaväzovať nebudeme, keďže finálna dohoda na Európskej úrovni musí padnúť až v decembri.

Ministerstvá hľadajú odpoveď Aj v rámci Slovenska v tomto smere stále prebieha medzirezortná diskusia. Podľa ministerstva hospodárstva je dôležité, aby dekarbonizácia bola finančne únosná. „Kladieme dôraz na podmienky naplnenia klimatických ambícií, ako aj na rešpektovanie odlišných východiskových podmienok, energetického mixu a tomu zodpovedajúcich technológií, ako aj dosahov na ceny energie pre domácnosti a náklady pre priemysel,“ hovorí odbor komunikácie ministerstva. Predbežné výsledky Inštitútu environmentálnej politiky totiž ukazujú, že ak by sa v procese nevyužili nové technológie, priemerné dodatočné ročné náklady by sa vyšplhali až na jednu miliardu eur.

Aj preto chce rezort hospodárstva postupovať inovatívne. „Kľúčové bude optimálne využívanie obnoviteľných zdrojov energie, jadrovej energie, dekarbonizovaných plynov a inovačných technológií, ktoré prispejú k efektívnemu využívaniu zdrojov energie,“ tvrdí ministerstvo hospodárstva. Prispieť k tomu môže aj využitie odpadových plynov a odpadov v rámci obehového hospodárstva, dodáva.

Pomôcť by mohli aj prostriedky z únie, konkrétne z Fondu obnovy. Navyše podľa prezidenta Slovenského plynárenského a naftového zväzu Tomáša Malatinského by sa dali využiť aj peniaze z Modernizačného fondu. Prípadne eurofondy z budúceho programového obdobia na roky 2021 až 2027. Dokopy ide takmer o 20 miliárd eur.

Výmena kotlov a zatepľovanie

Slovensko však už má za sebou kus cesty. Od roku 1990 znížilo emisie už o 40 percent, preto by ďalších 15 malo hravo zvládnuť. Podľa Malatinského sa bude treba zamerať na sektory vykurovania a dopravy. „V individuálnom vykurovaní je prioritou výmena 120 000 kotlov na tuhé palivá ako také vrátane dreva, ktoré sú staršie ako 30 rokov a zásadným spôsobom prispievajú k zlej lokálnej kvalite ovzdušia,“ hovorí Malatinský. Čo sa týka centrálneho zásobovania teplom, tam je možné uhlie nahradiť nízkoemisnými alternatívami ako plyn, štiepka a odpady.

Svoju rolu pri dekarbonizácii zohráva podľa riaditeľky platformy Budovy pre budúcnosť Kataríny Nikodemovej aj podpora nízkoemisnej dopravnej infraštruktúry, ako aj obnova budov. „Nízkouhlíková štúdia a podobne aj Národný energetický a klimatický plán hovoria o význame sektoru budov pri dosahovaní cieľov do roku 2030. Obe stratégie identifikovali sektor budov a priemyslu ako najdôležitejší na dosiahnutie cieľov 2030,“ hovorí Nikodemová.

Dosiahneme 65 percent?

Môže však Slovensko zájsť ešte ďalej a naplniť aj ambicióznejší cieľ – 65 %, ktorý odporúčajú vedci a je aj v súlade s Parížskou dohodou? Podľa koordinátora klimatickej kampane Greenpeace Pavla Fábryho určite áno. „Práve teraz máme k dispozícii obrovský balík peňazí na transformáciu hospodárstva v súlade s ochranou klímy, ktorej centrálnym bodom musia byť záujmy pracujúcich,“ hovorí.

Problémom by podľa Fábryho nemali byť ani zvýšené náklady. Každoročné straty v oblasti životných podmienok vplyvom klimatickej krízy v Európskej únii totiž dosahujú úroveň 175 miliárd eur. „Prostriedky použité na spravodlivú transformáciu musíme prestať vnímať ako záťaž, ale ako príležitosť pre výskum, inovácie, zmysluplnú prácu a zmenu ekonomiky tak, aby slúžila ľuďom a chránila prírodu,“ dodáva.

Vláda zadotuje hornú Nitru

Takmer 12 miliónov eur chce vláda investovať do zmeny uhoľného regiónu horná Nitra. Práve Hornonitrianskych baní Prievidza, ktoré sú najväčším zamestnávateľom v regióne s viac ako 2 000 zamestnan­cami, sa totiž prechod na uhlíkovú neutralitu dotkne najviac. Prostredníctvom projektu „Podpora zamestnateľnosti v regióne horná Nitra“ chce ministerstvo práce vytvoriť systém rekvalifikácie zamestnancov z banského priemyslu na nové pracovné uplatnenie. Má sa tak stať pomocou nástrojov osobnostného rozvoja a komunity. A to bez zvyšovania nezamestnanosti a straty motivácie u zamestnancov, ktorí budú musieť zmeniť svoje povolanie.

Peniaze chce rezort použiť hlavne na kompenzáciu platov tých, ktorí z dôvodu zatvárania baní prídu o prácu. Rovnako sa však budú môcť zúčastniť rekvalifikačných a vzdelávacích kurzov alebo študijných programov. „Počas celých šiestich mesiacov rekvalifikácie budú baníci plnohodnotnými zamestnancami Hornonitrianskych baní a budú platení z tohto projektu,“ hovorí predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška. Dovzdelávanie chce samospráva robiť na viac etáp. Tá prvá bude organizovaná za pomoci tútorov. „V súčasnosti máme zamestnaných 13 tútorov, ktorých úlohou je hľadať vhodné zamestnanie zamestnancom a urobiť ich bilanciu kompetencií,“ dodáva Baška. Následne sa zamestnanci môžu ďalej dovzdelávať, respektíve absolvovať svoj prvý pohovor. Ako posledná ich čaká príprava na nástup do nového zamestnania.

Už teraz putuje časť peňazí tým baníkom, ktorí už s prácou v podzemí skončili. „Od apríla bola vyplatená suma viac ako 34 000 eur, čo predstavuje takmer 500 eur na jedného baníka mesačne,“ hovorí minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Bane okrem toho žiadali aj o finančné prostriedky z projektu Prvá pomoc.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

0 debata debata
Viac na túto tému: #zelené ciele #únia #emisie CO2