Slovensku sa darilo nad očakávania. Ekonomika medziročne padla len o 2,4 percenta

Ekonomika bola v treťom štvrťroku výkonnejšia ako sa pôvodne predpokladalo. Rýchly odhad Štatistického úradu naznačil, že hrubý domáci produkt medziročne klesol len o 2,4 percenta. Oproti druhému štvrťroku stúpol o 11,7 percenta.

13.11.2020 11:26 , aktualizované: 14:20
debata (23)

„Medziročný vývoj pridanej hodnoty naznačuje postupný návrat k predchádzajúcemu trendu pred pandemickou situáciou spôsobenou koronavírusom,“ vysvetľujú štatistici. Upozorňujú však, že pre pandémiu môžu byť nakoniec čísla výraznejšie upravené. Spresnené výsledky zverejnia začiatkom decembra.

Za ekonomickými výsledkami vidia analytici Štatistického úradu nárast aktivity v poslednom mesiaci druhého štvrťroka v kľúčových odvetviach priemyslu. A to najmä vo výrobe automobilov, čo pokračovalo aj v treťom štvrťroku. „Výrazne kladné saldo zahraničného obchodu bolo ťahané najmä zahraničným dopytom v oblasti automobilových výrobkov a významne tak prispieva k postupnému návratu do normálu,“ dodávajú analytici Štatistického ú­radu.

Štát vyčlenil na pomoc Slovensku v čase pandémie nového koronavírusu 4,117 miliardy eur, čo je 4,6 percenta hrubého domáceho produktu. „Takúto mohutnú pomoc ekonomike Slovensko ešte nezažilo,“ povedal minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Pozitívne vidí aj vyhliadky našej ekonomiky, hoci stále je otázne ako s ekonomikami zamáva druhá vlna pandémie.

Ľudí bez práce pribudlo

Napriek pozitívnemu výsledku ekonomiky, zamestnanosť v treťom štvrťroku sa medziročne znížila o 2,5 percenta, medzikvartálne o tri desatiny percenta. Celková zamestnanosť v referenčnom období dosiahla 2 391,1 tisíc ľudí. „Pokles zamestnanosti sa oproti druhému štvrťroku zmiernil, stále však zohľadňuje negatívny dopad pandémie,“ upozorňuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Oživenie prišlo po prudkom prepade v druhom štvrťroku, ktorý silne zasiahla pandémia. Ekonomika vtedy padla medziročne o 12,1 percenta. Oživenie prišlo v júni po postupnom uvoľňovaní protipandemických opatrení z jari. Aj počas leta sa ekonomike darilo. „Výrazné oživenie prišlo najmä v priemysle, v čistom zahraničnom obchode ako aj v maloobchode,“ hovorí Muchová. Za výsledkom je však aj rast vývozu a spotreba domácností.

Čo spraví s ekonomickým výkonom druhá vlna? „Zintenzívnenie druhej vlny bude mať tlmiaci vplyv na ekonomickú aktivitu v nasledujúcich mesiacoch,“ očakáva Muchová. A to aj napriek tomu, že opatrenia majú v prvom rade vplyv na sektor služieb a nie priemysel. Tomu by sa preto malo podľa analytičky dariť dobre. „Priemysel zostáva nedotknutý európskymi obmedzeniami a stabilné ekonomické podmienky východnej Ázie zároveň poskytujú pomocnú ruku zahraničnému dopytu,“ hovorí Muchová.

Len mierne pod priemerom

Rast slovenskej ekonomiky bol v treťom štvrťroku len mierne slabší ako priemer eurozóny, upozorňuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Tá si totiž pripísala až vyše 12 percent. „Charakter ekonomického rastu v treťom štvrťroku bol z veľkej časti najmä technický a bol ovplyvnený najmä rozsahom ekonomického poklesu v prvej polovici roka,“ hovorí analytik. Slovensko zaznamenalo z pohľadu EÚ i eurozóny v prvej polovici roka mierne podpriemerný pokles svojej ekonomiky, a tak aj technický rast v treťom štvrťroku bol preto prirodzene pomalší.

Viac napovie medziročné porovnanie. V oboch prípadoch zaznamenalo Slovensko v rámci EÚ i eurozóny jeden z najmiernejších poklesov hrubého domáceho produktu, pripomína Koršňák. Z krajín, ktoré zverejnili svoje čísla za tretí kvartál už na konci októbra, zaznamenala miernejší pokles ekonomiky len Litva.

Čo teda stálo za priaznivým vývojom slovenskej ekonomiky? „Rýchlosť zotavenia mohlo podporiť pomerne ľahký jarný priebeh pandémie na Slovensku, ale pravdepodobne najmä zotavenie externého dopytu,“ hovorí Koršňák. Hlavným zdrojom rastu slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku bol aj podľa neho priemysel. „ Výroba áut sa pomerne rýchlo spamätala z jarného pandemického šoku a vrátila sa približne na úrovne spred roka,“ hovorí Koršňák. Slovenské automobilky podľa neho pravdepodobne ťažili z reštartu domáceho európskeho trhu, ktorý výrazne podporili aj dobiehajúce predaje. No i dvojciferný rast na čínskom trhu, kam smeruje časť slovenskej produkcie SUV.

Ekonomika čaká na vakcínu

Aký teda bude rok 2020? Celkové odhady však lepšie výsledky za tretí štvrťrok, zdá sa, nezmenia. Očakáva sa totiž, že posledné tri mesiace tohto roka budú silno zasiahnuté druhou vlnou. Rátať treba aj so spomalením zotavovania ekonomiky v budúcom roku.

„Trvalé zlepšenie situácie prinesie až plošne aplikovaná a efektívna vakcína,“ upozorňuje Muchová. Kým nebude, treba počítať s prísnymi opatreniami – a to nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Realisticky sa ukazuje predpoklad na dostupnú vakcínu v priebehu roka 2021.

Naopak Koršňák svoje odhady vylepšil. Namiesto 7,5 percentného prepadu odhaduje pre tento rok pokles o šesť až 6,5 percenta. „Druhá vlna pandémia ma na Slovensku výrazne ťažší priebeh ako prvá jarná vlna. Negatívne ekonomické dopady však nemusia byť až tak významné,“ hovorí analytik. Pokles spotreby domácnosti napriek zníženej mobilite úrovne z jari nedosiahol.

Aj v ťažko zasiahnutom priemysle sa javí podľa Koršňáka druhá vlna ako miernejšia. Hoci aj tu sa pandémia skôr či neskôr prejaví. Koršňák ráta s tým, že druhá vlna bude totiž trvať dlhšie. „Minimálne v úvode budúceho roka tak budeme pozorovať pokles ekonomickej aktivity a silnejšie oživenie sa odsunie až na obdobie druhej polovice roka,“ hovorí. Návrat na predkrízové úrovne by sa mohol posunúť až do druhej polovice roka 2022. Vtedy potiahne ekonomiku aj miliardová investícia koncernu Volkswagen v bratislavskom závode.

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #rast #HDP #pandémia