Frank je od roku 1996 odberateľom lokálnych biopotravín. Svojich ľudí si očividne váži, v menu popri jedlách tak hostia nájdu všetkých jeho zamestnancov aj s fotografiou a funkciou.
Minimálne tržby, zrušené podujatia
Problémy v motoreste sa začali počas prvej vlny. Majiteľ sa však nevzdal a začal s predajom jedál cez okienko. Tržby mu však klesli na 20 percent. Zo 400 stoličiek, ktoré salaš má, využívali len zlomok. „Využili sme možnosť, že štát preplácal 80 percent mzdy našich zamestnancov od marca do polovice mája a aj preplácanie mzdy podľa miery strát na tržbách,“ hovorí Frank. To podnik držalo ako-tak nad vodou.
Počas leta sa situácia zdala lepšia. „Aj keď je pravda, že viaceré podnikateľské aktivity sme museli zrušiť,“ hovorí Frank. A to napríklad účasť našej Kočovnej koliby na rôznych jarmočných a kultúrnych podujatiach v Tatrách, v Kežmarku na Eľro, v Starej Ľubovni na jarmoku, na vianočných trhoch v Poprade či na Gastronomických slávnostiach v Litomyšli. Boli totiž zrušené.
Krutá zima
<A>Po náročnej jari a slabom lete prišiel október a druhá vlna pandémie. Frank sa napokon rozhodol svojich ľudí udržať a radšej si vzal úver z banky. Pomohli mu aj úspory, ktoré chcel pôvodne minúť na penziu. „Aktuálne, pri dodržaní pandemických opatrení môže u nás naraz v exteriéri stolovať len 28 ľudí z 200 miest v bežnej zimnej prevádzke,“ hovorí majiteľ podniku.
Frank naďalej využíva podporu od štátu na uhrádzanie platov zamestnancov. A tiež dotácie, na ktoré má nárok. Uvítal by však, aby štát aspoň dočasne poctivým podnikateľom v gastrosektore znížil daň z pridanej hodnoty (DPH). A to aspoň na 10 percent, myslí si Frank, alebo znížil sociálne a zdravotné odvody. „To by nám pomohlo lepšie bojovať so situáciou a prežiť,“ hovorí.
Prežiť v ťažkých časoch pre neho znamená dočkať sa konca pandémie. A návrat do čias, keď si kuchári, kuchárky, ľudia vo výrobe, technici, prevádzkari, čašníci a čašníčky mohli jednoducho robiť svoju robotu. „Kvalitných ľudí je málo a hľadať nových by bolo veľmi ťažké,“ dodal Frank.