Najviac ľudí prišlo o prácu v hoteloch a penziónoch, kde zamestnanosť medziročne klesla takmer o pätinu. Nasledovali reštaurácie a pohostinstvá s prepadom takmer o desatinu. „Vzhľadom na priebeh druhej vlny sa dá očakávať ďalšie zhoršovanie situácie zamestnanosti v týchto odvetviach,“ predpokladá analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak. Samotné odvetvie očakáva, že v ďalších mesiacoch príde o prácu ďalších 16,5 percenta ľudí.
Štát sa snaží udržať zamestnanosť aj cez dotácie. Ministerstvo práce napríklad v polovici októbra predstavilo rozšírenú Prvú pomoc plus. Oproti jari v nej rezort dvihol sumy o polovicu. Bude to však stačiť? „Kompenzačné schémy pomôžu, nie sú však všeliek. Vysoká neistota budúcnosti sa nedá vykompenzovať štyrmi opatreniami,“ myslí si analytik z Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Čísla však mohli ovplyvniť aj iné faktory.
„Firmy pravdepodobne prepustili sezónnych zamestnancov,“ odhaduje Páleník. Hotely a reštaurácie čakajú podľa neho ťažké mesiace. V týchto sektoroch sa podľa neho s rastom zamestnanosti rátať nedá. Páleník očakáva skôr pokles, aj keď bude menej výrazný ako v posledných mesiacoch. Nezamestnanosť v septembri oproti augustu podľa údajov úradov práce o niečo klesla – dosiahla úroveň 7,43 percenta. Prácu si našlo o vyše 4 700 ľudí viac ako vlani.
A to napriek tomu, že na trh práce pribudli absolventi. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš to pripisuje aj programom na úradoch práce. "Boli zavedené príspevky na podporu zamestnávania mladých ľudí vrátane absolventov škôl,“ hovorí. Dodal, že bez toho mohol byť nárast nezamestnanosti aj dvojnásobný.
Firmy len prežívajú
Opatrenia rezortu práce naozaj nemôžu zachrániť všetko. A hoci sumy narástli, podmienky sa príliš nezmenili. Pomoc navyše nemôžu žiadať prevádzky, ktoré začali podnikať a zamestnávať ľudí pred 2. septembrom tohto roka. Štát a odborníci sa však zhodujú, že ohraničenie pomoci termínom začiatku podnikania je potrebné.
„Zamestnávateľ napriek čerpaniu príspevku na udržanie pracovného miesta môže po skončení čerpania pomoci v priebehu jedného mesiaca zamestnanca prepustiť,“ upozorňuje hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov a združení SR Martina Nemethová. Rezort práce totiž v čase vyhláseného núdzového stavu skrátil obdobie povinného udržania zamestnanca z dvoch na jeden mesiac.
Problémom sú aj nízke príspevky pre živnostníkov, upozornila hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová. Tí tiež zamestnávajú ľudí.
Kedy platy pridajú?
Na začiatku jesene vo väčšine odvetví priemerná mzda medziročne rástla. Oproti augustu dokonca rýchlejšie. To sa však nedá povedať o ubytovacom sektore a prevádzkach autoservisov. V oblasti ubytovania pokračuje pokles priemernej mesačnej výplaty už siedmy mesiac po sebe. V septembri klesla o 3,2 percenta. Ľudia tam priemerne zarobia 775 eur mesačne.
Naopak, najvyšší rast oproti vlaňajšku počas rovnakého obdobia zaznamenal sektor maloobchodu, kde rástla mzda o osem percent. Zamestnanec tam priemerne zarobí 825 eur. Platy prekvapujúco rástli aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev, kde stúpli o 7,7 percenta. Priemerný mesačný plat tam dosiahol 560 eur.
O viac ako šesť percent si polepšili aj ľudia v informačných a komunikačných činnostiach. Podľa Chovanculiaka celkový pokles priemernej mzdy potvrdzujú aj štatistiky portálu Profesia, kde sa priemerná mzda v treťom štvrťroku prepadla naspäť do roku 2019. „Priemerná mzda sa začne zvyšovať, až keď nám prestane výrazne klesať ekonomický výkon krajiny,“ tvrdí.
Gastroprevádzky a ubytovanie v ohrození
Pracovné miesta na začiatku jesene klesali oproti augustu miernejším tempom. Zamestnanosť najviac klesala v sektore ubytovania, kde sa prepadla o 16,7 percenta. V reštauráciách a pohostinstvách klesla o vyše deväť percent. Štatistika tak potvrdzuje, že pandémia čoraz viac dusí služby v cestovnom ruchu a gastrobiznise.
Dokazuje to aj analýza Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska v spolupráci s Inštitútom stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica. Z jej výsledkov vyplýva, že bez adekvátnej pomoci skrachuje do dvoch mesiacov takmer polovica ubytovacích a stravovacích zariadení. Ďalších 44 percent neprežije prvé tri mesiace budúceho roka.
Prevádzky z týchto sektorov už počas prvej vlny koronakrízy zaznamenali priemerný pokles zamestnanosti približne o 30 percent. V septembri klesala zamestnanosť aj v stavebníctve, kde sa prepadla o 8,3 percenta, v priemysle o vyše šesť percent, vo veľkoobchode takmer o päť percent a v maloobchode takmer o štyri percentá.
Práce je menej aj v autoservisoch, doprave a skladovaní. Jediným odvetvím, v ktorom sa zamestnanosť v septembri zvýšila, boli informácie a komunikácia.
Koniec čiernej práce?
Údaje o mzdách sú podľa analytika z Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka skreslené. „Sektor ubytovania a stravovania dlhodobo vypláca načierno, za slepoty inšpektorátov práce, ktoré ignorujú tieto porušovania zákonov a zneužívanie zamestnancov,“ tvrdí. Národný inšpektorát práce (NIP) však počas pandémie v tomto sektore tieto prípady aktívne riešil a vo viacerých prípadoch sa to aj potvrdilo.
„Po prijatí obmedzení počas prvej vlny pandémie začali firmy v sektore hotelov a reštaurácií pristupovať k zamestnávaniu ľudí načierno. Boli tam aj kuriózne prípady v oblasti stavebníctva,“ prezradil vedúci riadenia NIP Michal Horňak. Podľa jeho slov prevádzky nelegálne zamestnávali najmä pracovníkov zo Srbska či z Ukrajiny. Počas prvej vlny pandémie sa hovorilo aj o prípadoch, keď zamestnávatelia nútili pracovníkov podpísať výpoveď na dohodu.
Chceli sa tak vyhnúť dvojmesačnej výpovednej lehote. V tomto prípade je na firmy inšpektorát krátky. Podľa Horňaka sa len veľmi ťažko preukazuje, že zamestnanec bol takýmto spôsobom donútený podpísať dohodu o výpovedi. Zamestnanec má ale možnosť obrátiť sa na NIP.