Europarlament v správe pre médiá upozornil, že sa jeho vyjednávačom podarilo presadiť navýšenie o 16 miliárd eur viac na niektoré kľúčové programy EÚ.
Obe inštitúcie dospeli k dohode po desiatich týždňoch intenzívnych rokovaní. Kompromis, ku ktorému dospeli vyjednávači, ešte musia potvrdiť poslanci na plenárnom zasadnutí EP a ministri členských krajín na niektorom zo zasadnutí Rady EÚ.
V rámci kompromisu EP presadil 16 miliárd eur navyše k sume, na ktorom sa počas mimoriadneho júlového summitu EÚ dohodli šéfovia štátov a vlád. Z uvedenej dodatočnej sumy 15 miliárd eur má posilniť programy zamerané na ochranu občanov pred pandémiou ochorenia COVID-19, tvorbu nových príležitostí pre mladú generáciu a ochranu európskych hodnôt. Zvyšná miliarda eur zvýši flexibilitu financovania pri riešení budúcich výziev a kríz.
Hlavnou prioritou EP bolo zabezpečiť navýšenie financií pre programy, u ktorých hrozilo, že budú podfinancované, čím mohli ohroziť záväzky a priority EÚ hlavne pri plnení cieľov Európskej zelenej dohody a digitálnej agendy. Podľa správy EP dosiahnutý kompromis strojnásobí finančné krytie pre program EU4Health, zabezpečí dostatočné financovanie programu Erasmus+ a aj zvyšovanie zdrojov pre výskum.
Dodatočné prostriedky sa budú čerpať hlavne zo súm pochádzajúcich z pokút za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže.
Vyjednávači oboch strán súhlasili so zásadou, že strednodobé až dlhodobé náklady na splácanie dlhov z ozdravného fondu v hodnote 750 miliárd eur by nemali ísť na úkor dobre zavedených investičných rozpočtových programov a ani by nemali viesť k oveľa vyšším príspevkom členských štátov podľa výpočtov hrubého národného produktu (HNP). Zhodli sa preto, že počas nasledujúcich siedmich rokov budú zavedené nové vlastné zdroje pre rozpočet EÚ.
Okrem príspevkov, ktoré vygenerujú dane z plastového odpadu, od roku 2021, „cestovná mapa“ pre vlastné rozpočtové zdroje obsahuje aj príjmy založené na systém obchodovania s emisnými povoleniami (ETS), k čomu by malo dôjsť od roku 2023, čo môže byť spojené aj s mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach EÚ. Uvažuje sa tiež o digitálnej dani (od roku 2024) a tvorbe vlastných zdrojov založených na dani z finančných transakcií. V hre sú aj financie získané cez podnikový sektor vytvorením spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb (od roku 2026).
Kompromisná dohoda o dlhodobom rozpočte EÚ znamená, že sa budú implementovať vylepšené metodiky sledovania klimatických zmien a biodiverzity, aby sa zabezpečilo, že najmenej 30 % z celkovej sumy sedemročného rozpočtu Únie a z výdavkov programu EÚ budúcej generácie podporia stanovené ciele v oblasti klímy, a aby od roku 2024 7,5 % ročných výdavkov bolo vyčlenených na ciele v prospech biodiverzity, čo sa od roku 2026 zvýši na 10 percent.
Ďalšou prioritou dlhodobého rozpočtu bude podpora rodovej rovnosti a jej dôsledné začleňovanie do praxe.