Mesačné náklady na chod reštaurácie sú 7 310 eur, no tržby má len okolo 60 až 80 eur. Toľko zarobí na rozvoze či dezertoch na víkend. Zdvihnúť ceny tiež nemôže. „Sme na východe Slovenska, cenotvorba je iná,“ hovorí Kudráčová. Pomoc, ktorú by mohla dostať v decembri, ju už z biedy nevytrhne. Bez peňazí od štátu však reštauráciu neudrží, vysvetľuje majiteľka. „Prvú vlnu prežili silní a kreatívni, druhú vlnu bez adekvátnej pomoci prežijú len bohovia,“ hovorí Kudráčová.
Písal sa rok 2016, keď si Kudráčová otvorila vlastný podnik. Prvé tri roky boli náročné. V reštaurácii trávila 12 aj 14 hodín deň čo deň. Robila kuchárku, upratovačku i čašníčku. Pandémia ju zastihla v časoch, keď sa im začínalo dariť. „Najhoršie sme mali za sebou, dostali sme sa ekonomicky do dobrých čísel,“ hovorí Kudráčová. Aby toho nebolo málo, v minulom roku jej diagnostikovali karcinóm prsníka. Ešte sa liečila, keď vypukla prvá vlna pandémie. „Nejako sme to spoločnými silami dali, ja som s vypätím všetkých síl počas prvej vlny robila, varila, nakupovala a rozvážala jedlo,“ hovorí Kudráčová. Ľudí si totiž nemohla udržať v plnom počte. Tržby sa reštaurácii prepadli o 60 percent v apríli, a o 80 percent v máji.
V utorok musela chtiac-nechtiac prepustiť svojich ľudí, čo jej pomohli prežiť prvú vlnu. „Naozaj si vláda myslí, že je v poriadku, že musím použiť svoj invalidný dôchodok na zaplatenie aspoň časti mzdy, aspoň jedného zamestnanca?“ pýta sa majiteľka reštaurácie. Na začiatku pandémie verila, že vláda nedopustí, aby sa celý sektor dostal do takejto situácie. Teraz už stráca nádej. „Aj keď sme mali otvorené, ja som pracovala a padala na ústa a riskovala svoj život, len nech udržíme prevádzku, požiadala som o odklad splátok úveru,“ hovorí Kudráčová. Mesiac po prvej vlne jej pomohli stáli hostia, teraz je však už všetko inak.