Nová hala, karosáreň, automobilové stálice. Volkswagen sa rozhodol, že namiesto novej fabriky v Turecku rozšíri výrobu vo svojom bratislavskom závode. Už v roku 2022 sa tu má vyrábať historicky najpredávanejší model strednej triedy – VW Passat. A spolu s ním aj ďalší európsky bestseller a vlajková loď mladoboleslavskej automobilky – Škoda Superb.
„Rozhodli sme sa pre zvýšenie kapacít v Bratislave,“ povedal najvyšší šéf koncernu Herbert Diess v rozhovore pre týždenník Automobilwoche. Podľa neho už Turecko vôbec nie je pre koncern v hre, aj keď ide o veľký trh a VW by na ňom rád zvýšil svoj podiel. Zavážila vraj nielen pandémia, ale i to, že v Bratislave nebude treba stavať fabriku na zelenej lúke. V prospech Turecka nehrala ani nestabilná ekonomická a politická situácia či vojenská invázia v Sýrii z roku 2019.
Investíciu by mala definitívne schváliť dozorná rada koncernu už tento piatok. "Veľmi nás teší pozitívny signál z vedenia koncernu. Než sa k téme bližšie vyjadríme, chceme počkať na nevyhnutné rozhodnutie dozornej rady o prerozdelení produktov,” povedala pre denník Pravda hovorkyňa spoločnosti Volkswagen Slovakia Lucia Kovarovič Makayová.
V rovnakom duchu sa vyjadril aj premiér Igor Matovič (OĽaNO), ktorý nechce investíciu komentovať, kým všetko nebude „čierne na bielom“.
Pritiahol VW práve kurzarbeit?
Hoci pre investorov môže byť kurzarbeit ako záchranná sieť pre podniky pohodlná, slovenských daňovníkov môže stáť v budúcnosti nemalé peniaze a povedie k väčšej byrokratizácii podnikateľského prostredia a podpore morálneho hazardu.Martin Vlachynský, INESS
"Nová investícia VW v Bratislave bude mať priaznivý vplyv na zamestnanosť aj pre tvorbu hrubého domáceho produktu,” myslí si dopravný analytik Jozef Drahovský. Ešte viac by však podľa neho ekonomiku potešilo, ak by súčasťou tejto investície bolo nielen posilnenie výroby, ale aj vývoja v automobilovom priemysle.
Súhlasí s ním aj analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. "Potešiteľné je aj to, že podľa všetkého k tejto investícii nebudú naviazané žiadne veľké štátne investičné stimuly,” hovorí. Otázne podľa neho je, nakoľko bol koncern VW k investícii motivovaný plánovaným zavedením slovenského systému kurzarbeit. Ten už predstavil rezort práce.
O jeho efektívnosti Vlachynský pochybuje. "Hoci pre investorov môže byť takáto sociálna záchranná sieť pre podniky pohodlná, slovenských daňovníkov môže stáť v budúcnosti nemalé peniaze a povedie k väčšej byrokratizácii podnikateľského prostredia a podpore morálneho hazardu,” tvrdí analytik.
Noví ľudia? Uvidí sa
Rozšírenie výroby znamená, že v areáli spoločnosti v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves pribudne nová montážna linka a karosáreň. Či pribudnú aj noví zamestnanci, je zatiaľ otázne. Výroba sa tam totiž nielen rozširuje, ale aj mení. Týkať sa to bude najmä najmenších áut. Malá Škoda Citigo sa už v Bratislave prestala vyrábať, rovnaký osud postihne zrejme aj modely VW up! a SEAT Mii, čím sa uvoľnia výrobné kapacity.
"Z nášho pohľadu, aj vzhľadom na skončenie výroby niektorých modelov, určite budeme tlačiť na využitie kmeňových zamestnancov než na preferovanie zabezpečenia napríklad agentúrnych zamestnancov alebo zamestnancov pridelených z iných závodov koncernu,” povedala Jolana Julkeová, podpredsedníčka Moderných odborov Volkswagen. Podľa nej odborová organizácia investíciu v závode Bratislava víta, pretože potvrdzuje jeho význam v rámci koncernu. To zaváži aj z hľadiska zamestnanosti a stability pracovných pozícií.
Foto: SITA/AP, Jens Meyer
S rastúcim významom závodu odborári očakávajú aj zlepšenie svojej vyjednávacej pozície. Vyriešiť by to mohlo aj niektoré pretrvávajúce nedostatky v bratislavskom závode Volkswagenu, tvrdia. Ísť má napríklad o zlepšenie komunikácie so zamestnancami, rozvrhovanie pracovného času v dôsledku nepredvídateľného vývoja objednávok alebo pri zlepšovaní pracovnej vyťaženosti zamestnancov.
Blízke a stabilné Slovensko
Okrem Turecka zvažoval VW aj maďarský Győr. Tam pred pár rokmi preinvestovala podobnú sumu značka Audi, ktorá tiež patrí do koncernu. Napokon predstavitelia slovenskej vlády v júli tohto roku podpísali memorandum o porozumení, respektíve predbežnú dohodu, ktorej predmetom bolo, že spoločnosť na Slovensku investuje približne pol miliardy eur. Napokon pôjde až o jednu miliardu eur.
Detaily dohody o investícii v bratislavskom závode Volkswagenu zatiaľ nie sú známe. O úspechu Slovenska podľa šéfa koncernu VW Herberta Diessa rozhodla dobrá poloha a porovnateľná cena pracovnej sily. O stimuloch zatiaľ reč nebola.
Analytik Inštitútu pre sociálne a ekonomické reformy (INEKO) Ján Kovalčík v diskusii portálu Euractiv o budúcnosti automobilového priemyslu povedal, že "v posledných rokoch neprišla na Slovensko žiadna veľká investícia, ktorú by sme si prostredníctvom veľkých ekonomických stimulov vopred nekúpili“.
Naopak, prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek považuje stimuly za úplne štandardný nástroj. Upozornil, že napríklad Nemecko, aj v súvislosti s koronakrízou, podporilo automobilový sektor sumou dve miliardy eur.