Toto opatrenie tak podľa rezortu prispelo k stabilizácii trhu práce a vďaka nemu má Slovensko jeden z najnižších poklesov zamestnanosti v gastrosektore a oblasti ubytovacích služieb. Vyplýva to z priebežnej správy o Prvej pomoci z dielne Inštitútu sociálnej politiky (ISP), informoval o nej rezort.
K 30. októbru uzavrelo ministerstvo so zamestnávateľmi či SZČO zhruba 124-tisíc dohôd. Podpora prostredníctvom rozšírenej Prvej pomoci bude pokračovať minimálne do marca 2021. Za september najintenzívnejšie využívali nástroje prvej pomoci mikropodniky (40 %), nasledovali veľké podniky, ktoré sa na čerpaní pomoci podieľali zhruba štvrtinovým podielom a zvyšnú časť si rozdelili malé (17,3 %) a stredné podniky (16,6 %).
„Údaje o čerpaní pomoci tiež ukazujú, že po zohľadnení ich podielu na celkovej sume hrubých miezd v súkromnom sektore nebola ani jedna veľkostná skupina zamestnávateľov výrazne pod alebo nadreprezentovaná pri využívaní Prvej pomoci,“ dodal rezort. Medzimesačne rezort zaznamenal pokles čerpania o takmer 36,5 percenta (34,4 milióna eur v septembri, 54,3 milióna eur v auguste). Odvetvová štruktúra prijímateľov však ostala rovnaká.
Takmer 39 percent uhrádzanej sumy v septembri smerovalo na podporu priemyselnej výroby, nasleduje veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov s podielom blízko 14 percent a stavebníctvo s podielom pod 11 percent. Ostatné odvetvia si rozdelili zvyšných takmer 36 percent z uhradenej sumy v septembri.
Firmy najintenzívnejšie využívali aj v septembri opatrenie 3B s odstupňovaným paušálnym príspevkom. Uhrádzaná suma prostredníctvom tohto nástroja dosahuje na základe dostupných údajov asi 47,5 percenta. „Nasledujú opatrenia 2 a 3A, ktoré spolu tvoria takmer polovicu uhradenej sumy v septembri. Ostatné opatrenia 1, 4A a 4B spolu tvoria menej ako tri percentá,“ dodal rezort.