Nedávno parlamentom prešla minimálna mzda podľa vášho návrhu. Považujete to za kompromis?
Vzhľadom na to, čo sa deje vo svete, je to mimoriadne dobrá suma. Zvýšili sme ju o 43 eur, čo je medziročne o sedem percent. To je viac, ako zvyšujú v Nemecku. Treba si uvedomiť, že ekonomickí analytici a firmy chceli, aby sa minimálna mzda zmrazila. To, že sa mi podarilo presvedčiť vládu, aby sme ju napriek koronakríze zvýšili, považujem za veľký úspech.
Ekonómovia tvrdia, že zvyšovanie minimálnej mzdy ohrozuje nezamestnaných, sú pre firmy drahí. A rovnako aj zamestnaných, lebo sa firmám zvyšujú mzdové náklady. Nie je nebezpečné teraz razantne zvyšovať minimálnu mzdu?
Práve preto sme našli kompromis. Firmy chceli zmraziť minimálnu mzdu na súčasnej sume 580 eur, odborári chceli zvýšenie na sumu 656 eur. Takže 623 eur je niečo medzi tým. Umožní to zvýšiť mzdy najmenej zarábajúcim bez toho, aby sme ohrozili chod ekonomiky.
Zmenil sa aj výpočet príplatkov. Po novom sa budú určovať pevnou sumou. Takže náklady zamestnávateľom klesnú len pri vyšších stupňoch náročnosti práce?
Nie. Výpočet zvyšovania príplatkov sa nezmenil. To, čo sa mení, je, že v závislosti od vývoja ekonomiky sa k tomu v budúcom roku vrátime a dohodneme sa, o koľko sa budú zvyšovať príplatky v ďalších rokoch. Menia sa však stupne náročnosti práce, ktoré sa budú zvyšovať o paušálnu rovnakú sumu 43 eur. Aj podľa stupňov náročnosti práce sa príplatky zvýšia v roku 2021 podľa rovnakého výpočtu ako doteraz, na tom sa nič nemení.
Sme rodina nikdy nehovorila o regionálnej minimálnej mzde. Čo si o takomto nastavení myslíte?
Nebolo by fér, aby bol v minimálnej mzde rozdiel podľa toho, v akom regióne človek pracuje. Vedel by som si predstaviť, že v regiónoch, kde ľudia nie sú ochotní pracovať za minimálnu mzdu, by sa nejako upravili príplatky. Tiež by som si vedel predstaviť, že by sme zaviedli sektorovú minimálnu mzdu. Ale stále s tým, že by bola zachovaná celoplošná minimálna mzda.
Veľa sa hovorí o daňovo-odvodovej reforme. Napriek tomu, prečo sa napríklad s minimálnou mzdou nezvýšila aj hranica nároku na odpočítateľnú položku zdravotného poistenia? Ľudia s najnižšími mzdami by si tak mohli zvýšiť čistý príjem.
Nebola na tom dohoda v koalícii. Je to riešenie, ktoré sa mi páči, ale podľa prepočtov by to znamenalo ďalších 100 miliónov v deficite štátneho rozpočtu, takže pre tento rok sme to neurobili.
Koho sa chystaná zmena daní a odvodov najviac dotkne?
Každého. Podľa mojej predstavy o daňovo-odvodovej reforme to, čo Slovensku najviac chýba, je, že nepodporujeme prácu a zamestnávanie ľudí, pretože máme príliš vysoké odvody. Podľa nášho návrhu by sa odvody do Sociálnej poisťovne znížili na 28,6 percenta, čiže by boli zhruba o šesť percent nižšie. To by znamenalo, že zamestnanec by dostal zhruba o 30 eur viac v čistom a rovnakú sumu by zamestnávateľ ušetril na platení odvodov. Tým by sme prispeli k vyšším platom ľudí a rovnako by sme podporili firmu v tom, aby si mohla dovoliť zamestnať ďalšieho človeka. Pomôže to aj celej ekonomike. V prvých rokoch to treba aj nejako dotovať. Chceli by sme na to použiť 2,9 miliardy eur z Plánu obnovy. Každý rok by to stálo 900 miliónov až jednu miliardu, aby sme dokázali vykryť výpadok pri nábehu reformy.
Je na tom dohoda v koalícii?
Diskutujeme o tom. Dohoda je v tom, že ideme robiť reformy a teraz sa porovnávajú návrhy jednotlivých konceptov na ministerstvách. Isté je, že daňovo-odvodová reforma sa uskutoční. Dobrá správa je, že na to môžeme použiť peniaze z Plánu obnovy.
Chcete nadviazať dôchodkový vek späť na strednú dĺžku dožitia alebo zaviesť individuálny dôchodkový strop na úrovni 40 rokov?
Tieto dve veci musia fungovať spoločne. Každý, kto odpracuje 40 rokov, by mal právo na odchod do dôchodku. Ale treba počítať aj s ľuďmi, ktorí toľko rokov neodpracujú. A vtedy treba určiť nejaký koeficient na základe strednej dĺžky dožitia.
Takže plánujete zaviesť oboje?
Áno. Zatiaľ počítame s úrovňou 40 rokov. A pre ľudí, ktorí toľko neodpracujú, musíme tiež určiť, kedy pôjdu do dôchodku. Poviem príklad. Predstavme si, že niekto dokončí vysokú školu a vo veku 23 rokov ešte odíde študovať do zahraničia do veku 28 rokov. Stane sa vedcom a bude veľkým prínosom pre spoločnosť. V takom prípade by mal nárok ísť do dôchodku až vo veku 68 rokov. V týchto prípadoch treba nastaviť mechanizmus tak, aby nemuseli ľudia spĺňať len individuálny dôchodkový strop.
Pracoval na reformách aj Jozef Mihál?
Pán Mihál je členom Riadiaceho výboru pre reformu dôchodkového zabezpečenia, sociálneho poistenia a zavedenie skrátenej pracovnej doby kurzarbeit ako nominant strany SaS. Ďalšími členmi riadiaceho výboru sú zástupcovia ministerstva práce, ministerstva financií, zástupcovia všetkých členov tripartity, zástupcovia Jednoty dôchodcov Slovenska a ďalší experti.
Práve on kritizoval individuálny dôchodkový strop kvôli nastaveniu. Pred rokom 2004 totiž štát platil dôchodkové poistenie aj za nezamestnaného človeka alebo za študenta. Nebude to nespravodlivé voči tým, ktorých ten zákon nezachytil?
Musíme hľadať spravodlivosť v tom, akú má človek istotu odchodu do dôchodku. A treba brať ohľad na tých ľudí, ktorí doslova makajú od skončenia školy. Po 40 rokoch sú už naozaj na konci so silami. To nemusí byť len nejaký robotník, ale napríklad aj opatrovateľka, ktorá sa stará o zdravotne postihnutých ľudí. Nemôžeme od nich žiadať, aby išli nad fyzické limity súvisiace s vekom. A, naopak, keď niekto vyštuduje vysokú školu, má potenciálne vyšší príjem. Nikoho nebudeme nútiť ísť do dôchodku skôr, ale aj v ich prípade bude spravodlivo nastavené, kedy budú mať nárok na penziu.
Ide skôr o to, ako chcete vysvetliť ľuďom, že niekto bol na úrade práce alebo na vysokej škole pred rokom 2004 a štát mu platil dôchodkové poistenie. A iný nie.
To nemusí byť viazané len na platbu do poistného systému. O tom sa ešte stále diskutuje. Ústavný zákon bude určovať rámce, ale až konkrétne zákony budú určovať nastavenie. Ide nám o to, aby mali ľudia po 40 odpracovaných rokoch garanciu, že môžu ísť do dôchodku. A popri tom musíme vyriešiť ľudí, ktorí chcú odpracovať viac, alebo z objektívnych dôvodov nemohli odpracovať 40 rokov.
V predbežnom návrhu ústavného zákona sa objavil aj rodičovský bonus. Aj v tomto prípade sa objavila kritika, že v nevýhode budú bezdetní dôchodcovia alebo ľudia, ktorých deti odišli pracovať do zahraničia.
Pracujúce dieťa je investícia pre spoločnosť, pretože platí odvody, z ktorých sa potom platia dôchodky. Rodič zaplatí za výchovu dieťaťa zhruba 50-tisíc eur. To je za školu, výbavu, jedlo a podobne. Najväčšia strata je však strata príjmu. Pretože žena alebo muž počas prvých troch rokov prichádzajú o príjem, majú aj nižší dôchodok. Takže riešime opačnú diskrimináciu, a to u ľudí, ktorí vychovali deti a počas výchovy prišli o pracovné roky, ktoré im zvyšovali penziu.
A čo tí dôchodcovia, ktorí majú deti v zahraničí?
Tie deti, ktoré pracujú v zahraničí, neplatia odvody na Slovensku. My nedokážeme ovplyvniť to, či niekto žije, alebo nežije v zahraničí. Ale vieme ovplyvniť to, aby pracujúce deti mohli zvýšiť svojim rodičom dôchodok.
Sľubujete si od toho aj vyššiu motiváciu mať deti?
Nie. To by sa mohlo prejaviť len z dlhodobého hľadiska.
Rodičovský bonus by mal byť vo výške 4,25 percenta. Rovnako ako rezervný fond. Takže sa bude vytvárať nový fond alebo sa bude upravovať ten rezervný?
Nebude sa vytvárať nový fond. Podľa nášho výpočtu potrebuje Sociálna poisťovňa v rámci dlhodobej udržateľnosti systému vybrať od každého 28,6 percenta odvodov z príjmu mesačne. V tom je prvý pilier, druhý pilier, rodičovský bonus, poistenie na podporu zamestnanosti a poistenie v nezamestnanosti. Toto vieme z tých 28,6 percenta zaplatiť.
Je to trošku neuveriteľné. Veď teraz je sociálny odvod zamestnávateľa a zamestnanca 34,6 percenta a hovoríte, že Sociálnej poisťovni stačí 28,6?
Veď práve preto chceme použiť peniaze z Plánu obnovy. V súčasnosti je zo sociálnych odvodov platené aj invalidné dôchodkové poistenie, úrazové a nemocenské poistenie. Tie už budú hradené ako štátne dávky. A na vykrytie návrhu reformy pôjdu peniaze z Plánu obnovy.
V dokumente o dôchodkových zmenách sa tiež spomína, že sa budú dôchodky zvyšovať podľa rastu životných nákladov. Na aký parameter ich chcete nadviazať?
Môže to byť podľa dôchodcovskej inflácie alebo sa to nadviaže na celkový rast výdavkov vo verejnom sektore. O tom je odborná diskusia.
Návrh na zmenu minimálnych dôchodkov už čaká v parlamente. Hlasovala Sme rodina za tento zákon vtedy, keď to do parlamentu predložil Andrej Danko?
Áno.
Nebojíte sa, že teraz to budú dôchodcovia považovať za pokrytectvo, aj keď je ten systém zle nastavený?
Nie. Nerušíme ich navýšenie. Akurát tvrdíme, že valorizácia je nastavená tak zle, že minimálne dôchodky by predbehli riadne starobné dôchodky, na ktoré majú nárok poctiví pracujúci. To nie je fér. Preto sme navrhli nápravu nespravodlivosti s tým, že sa opäť vráti podmienka, koľko musí človek minimálne odvádzať na dôchodkové poistenie, aby mal na minimálny dôchodok nárok.
Asi to bolo potrebné, kým sa pustíte do reformy.
Bolo to potrebné, aby platil systém spravodlivosti. V tomto prípade neplatil.
Chcete robiť aj nejaké zmeny v druhom pilieri. Napríklad automatický vstup a zavedenie prednastavenej investičnej stratégie. Ako to pomôže ľuďom, ktorí už sú v druhom pilieri?
Pomôže im to z dlhodobého hľadiska. Aby sa nestávalo, že niekto tam platí desiatky rokov, potom príde do dôchodku a zistí, že tam nemá ani istinu. Podľa mňa druhý pilier nesplnil očakávania, aké sme mali pred 15 rokmi. Treba tiež na rovinu povedať, že kvôli nemu máme problém s udržateľnosťou vyplácania štátnych dôchodkov.
Prečo?
Pretože tým, že lepšie zarábajúci dávajú peniaze do druhého piliera, tak menej odvodov plynie do dôchodkového poistenia. Tam by sa rozdelili solidárne medzi všetkých. Treba ho proste nastaviť tak, aby prinášal viac ovocia ako doteraz. Aj analýza NBS potvrdzuje, že nefunguje dobre. Ale považujem za správne, aby si ľudia dôchodok financovali viacerými spôsobmi.
Väčšina ľudí však prerába. Po presunoch za vlády Roberta Fica majú totiž peniaze v garantovaných fondoch. Nevznikol druhý pilier práve kvôli tomu, aby si ľudia mohli na dôchodok lepšie nasporiť? Keďže štátne dôchodky sú nastavené tak, že lepšie zarábajúcim sa viac berie, a menej zarábajúcim zase pridáva.
Veď im to umožníme. Nech si každý sporí na dôchodok aj doplnkovo. Ale deficit dôchodkového systému je presne na takej úrovni, koľko odchádza peňazí do druhého piliera. Štát tento výpadok nemá ako nahradiť. V prvých rokoch po dôchodkovej reforme v roku 2004 sa to financovalo z privatizácie SPP, ale to už máme za sebou. A teraz ten deficit treba každý rok riešiť. Podľa mňa je najväčším problémom druhý dôchodkový pilier. Keby bolo na mne, bol by druhý pilier dobrovoľný.
Podľa predbežného návrhu by mal vzniknúť akýsi štátny orgán, ktorý bude druhý pilier zastrešovať. Aké by mal mať kompetencie?
Mohlo by to byť tak, že istú kompetenciu bude mať Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Skôr je dôležité vytvoriť prednadstavené investičné stratégie, ktoré by správcovské spoločnosti poskytovali. Ľudia by si vybrali takú, ktorá je pre nich najvýhodnejšia, a vedeli by, do čoho idú.
Investičné stratégie poskytujú správcovské spoločnosti aj teraz.
Ale je tam návrh, aby vznikla nejaká investičná rada ako poradný orgán vlády. Tá by navrhovala investičné stratégie, aby to bolo pod verejnou kontrolou.
Bude v rade aj zástupca správcovských spoločností?
Určite. Musia tam byť zástupcovia štátu a správcovských spoločností. Ale napríklad aj nezainteresovaní investiční experti.
Nerozmýšľalo sa aj nad alternatívou, že sa opäť otvorí druhý pilier a opravia sa investičné stratégie aj ľuďom, ktorí si už v druhom pilieri sporia?
Osobne som v druhom pilieri iba preto, aby moja rodina dostala peniaze, ak by sa mi niečo stalo. Vôbec si od toho nesľubujem lepší dôchodok. Ak by mala Sociálna poisťovňa vlastnú dôchodcovskú správcovskú spoločnosť, presunul by som si peniaze tam a vôbec by som sa o to nestaral.
Myslíte si, že štát je lepší správca ako súkromná spoločnosť?
Ako sa ukázalo za posledných 15 rokov, tak áno. Vôbec neplatí, že súkromný správca je lepší ako štát.
Prečo tripartita nerokovala o návrhu štátneho rozpočtu?
Pretože odborári dlhodobo tripartitu blokujú. Aby som mohol zvolať rokovanie tripartity, musí jej predsedníctvo schváliť program. Ale už viac ako dva mesiace sa zástupcovia odborárov predsedníctva nezúčastňujú. Nemôžem program schváliť len ja a zástupcovia zamestnávateľov.
Volali ste odborárov na zasadnutie?
Samozrejme, zakaždým dostali vopred pozvánku. Chcel som im vyjsť v ústrety a z dôvodu ich zaneprázdnenosti som už presúval termín zasadnutia predsedníctva. Neprišli. Považujem za pokrytecké, že odborári sa sťažujú, že nezvolávam tripartitu, ale na druhej strane veľmi dobre vedia, že to bez schválenia programu na predsedníctve nemôžem urobiť. Úplne zavádzajú.
Nedávno vyšla nová štúdia, že sa na Slovensku prehlbuje platová nerovnosť medzi ženami a mužmi. Máte už nejaký plán, ako to zmeniť?
To je dlhodobá vec. Keby som mal nejaký zázračný prútik, tak by som to hneď vyriešil. Spôsobuje to hlavne rozdelenie profesií. Napríklad niektoré profesie robia väčšinou ženy a niektoré väčšinou muži. No a napríklad sestrička má menší plat, tam robia väčšinou ženy. A napríklad programátori sú väčšinou muži, a tam sú platy zase vyššie.
Je predčasné sa dnes baviť o nastavení rodičovského príspevku, ktoré pripravuje ministerstvo práce?
To bude závisieť od toho, ako bude nastavená daňovo-odvodová reforma.
A viete aspoň povedať, či bude suma rodičovského príspevku opäť jednotná, ako to bolo v minulosti? Predsa len, ide o štátnu, a nie zásluhovú dávku.
Neviem. To bude závisieť od toho, ako sa na tom v koalícii dohodneme. Možno bude snaha zjednocovať viaceré dávky. Mám ambíciu to zjednodušiť.
V návrhu reforiem sa naznačuje, že rodičovský príspevok bude fungovať ako v Česku. To znamená, že si rodič vyberie, ako dlho ho bude čerpať. Bude to nakoniec takto fungovať?
Nevylučujem to, ale ešte nie sme dohodnutí.
Milan Krajniak (47)
Po štúdiu politológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave začal podnikať v oblasti marketingu. Neskôr bol poradcom ministra vnútra Daniela Lipšica. Od roku 2016 je poslancom NR SR a podpredsedom hnutia Sme rodina. V roku 2019 kandidoval za prezidenta SR. Po tohtoročných parlamentných voľbách získal post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny vo vláde Igora Matoviča.