Pred celoplošným testovaním niektorí zamestnávatelia svojich zamestnancov upozorňovali, že ak sa na ňom nezúčastnia, následnú desaťdňovú karanténu im neospravedlnia a dostanú výpoveď. Čo si o tom myslíte?
Každý zamestnávateľ je podľa zákona povinný zabezpečiť ochranu zdravia svojich zamestnancov na pracovisku. V čase pandémie je to ešte dôležitejšie. Teraz, keď sa šíri toto ochorenie, je oprávnené, aby zamestnávateľ žiadal negatívny test buď z celoplošného testovania, alebo platný negatívny PCR test. Ak nechceme najtvrdší lockdown, celoplošné testovanie je jediný spôsob, ako tomu zabrániť. Takže aj v otvorených obchodoch budeme žiadať negatívny test. Už pri pilotnom testovaní na Orave a v okrese Bardejov sme zachytili viac ako 5 000 nakazených ľudí. A to v horizonte jedného mesiaca znamená 500 zachránených ľudských životov. Stojí to za to.
V poriadku. Skôr ma zaujíma, či k celej situácii prispieva, že zamestnávateľ vyvesí oznam, kde sa ľuďom hrubo vyhráža výpoveďou.
Použili ste termín „hrubé vyhrážanie“. Ale veď predsa je základným princípom ochrany pracoviska a zamestnanca, aby človek, ktorý je vysokoinfekčný, nemohol chodiť do práce. Vy nazývate hrubým vyhrážaním sa to, že vysokoinfekčný človek by mal zostať doma v karanténe? Ja to nazývam zodpovedným správaním, aby sa nenakazili iní zamestnanci z pracoviska. Áno, naša legislatíva je taká, že ak je niekto infekčný, má zostať doma. A inak ako negatívnym testom sa to preukázať nedá. Ak by ste mali lepšie riešenie, rád si ho vypočujem a prednesiem na vláde.
Tak ešte raz, pán minister. Keď sa niekto nezúčastní celoplošného testovania, nemôže ísť až do 8. novembra do práce. A niektorí zamestnávatelia preto vyzvali ľudí, aby sa ho zúčastnili, inak im ten týždeň mimo práce neospravedlnia a prepustia ich.
Ale oni sú povinní takto postupovať. Aj podľa zákona o BOZP, čiže potom aj vyžadovať negatívny test. Takže postupujú v súlade so zákonom.
Niektorí advokáti si to nemyslia a odvolávajú sa na to, že legislatíva chráni zamestnanca v prípade plnenia občianskych povinností. A to sú aj prípady, keď sa niekto dobrovoľne nezúčastní celoplošného testovania a bude v karanténe, aby niekoho prípadne nenakazil. Vtedy má neplatené voľno, ale nie výpoveď.
Ešte raz. Zamestnávateľom neodporúčame, aby takto postupovali, ak sa niekto nezúčastnil celoplošného testovania. Je to na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Môžu si vybrať prácu z domu, neplatené voľno alebo dovolenku. Ale áno, pokiaľ niekto dodržiava zákon, vyplývajú z toho nejaké konzekvencie. A dodržiavanie zákona nemôžete nazvať vyhrážaním.
Tak to nazvali advokáti.
Tak potom to tak povedzte. Ja si myslím, že treba dodržiavať zákon. Aj na ministerstve práce v takých prípadoch uprednostňujeme radšej prácu z domu, dovolenky alebo neplatené voľno.
Niektorých podnikateľov nahnevali najnovšie obmedzenia, keď síce nemusia byť zatvorení, ale ľudia tam majú zakázané chodiť. Tvrdia, že vláda si tak urobila zadné dvierka, aby ich nemusela plnohodnotne odškodňovať. Bol to teda zámer?
Nie. Všetkých môžem ubezpečiť, že rovnakú pomoc môžu čerpať tí, čo sú zatvorení, aj tí, čo majú obmedzený režim. Výška pomoci cez Prvú pomoc plus je rovnaká, pričom čerpať budú môcť za celý október. Urobili sme to tak, aby mohli napríklad prevádzky pokračovať s výrobou alebo donáškou aj popri obmedzeniach. Čiže zákazník nepríde osobne, ale tovar mu môže podnik doručiť.
Kedy ste začali s Európskou komisiou rokovať o rozšírení dotačných schém, respektíve o takzvanej Prvej pomoci pre podnikateľov a zamestnancov?
Od apríla sme to konzultovali priebežne. Intenzívne sme to začali riešiť v momente, keď bolo jasné, že sa bude kvôli druhej vlne pandémie opäť obmedzovať ekonomika.
To bolo kedy?
Od 12. októbra sme už rokovali.
Európska komisia to už teda schválila?
Funguje to tak, že najprv sa posiela predbežný návrh, ktorý Európska komisia schváli. Na základe toho to potom ide na vládu a až potom sa to oficiálne posiela do Bruselu na schválenie. Ten proces je takto nastavený preto, aby sa to na vláde neschvaľovalo zbytočne a neposielalo Európskej komisii na stokrát.
Prečo sa vyriešil napríklad súbeh príjmu až teraz v Prvej pomoci plus? Na tento problém sa upozorňovalo už od jari tohto roka.
Nemali sme doteraz súhlas Európskej komisie, že sa tie peniaze môžu použiť aj na tento účel. Podarilo sa to vyrokovať až teraz.
Slovenský europoslanec Michal Šimečka v posledných týždňoch upozorňuje, že Slovensko má jednu z najmenej štedrých kompenzačných schém v EÚ. Tvrdí, že u nás je to nejakých šesť percent HDP, ale Česko má napríklad 12,5 percenta.
Ja neviem, ako prepočítavajú pomoc iné štáty. Ale viem si porovnať našu pomoc s pomocou, ktorú poskytuje Česko. Doteraz sme z pomoci na udržanie pracovných miest vyplatili na jedného obyvateľa 116 eur a Česi 64 eur. Takže naša pomoc určite nie je horšia ako u susedov. Neviem hovoriť za opatrenia v zdravotníctve, pri bankách alebo nájme. Ale čo sa týka udržania pracovných miest, máme úspešné schémy v porovnaní s okolitými krajinami. Ja osobne som veľmi hrdý na to, ako sme to zvládli a som hrdý na ľudí z úradov práce. O to viac, že pracovali s informačnými systémami z doby kamennej.
Okrem objemu peňazí máme aj menej dotačných schém. Prečo?
K tomu sa neviem vyjadriť. Dotačnú schému za rezort práce sme urobili do dvoch týždňov od začiatku pandémie.
Do dvoch týždňov od 16. marca?
Áno a o ďalšie dva týždne sme už aj vyplácali peniaze. Napríklad aj ostatné ministerstvá vidia, ako efektívne v kompenzáciách fungujú úrady práce, tak nás žiadajú, či by sme mohli administrovať aj ich pomoc. Napríklad pomáhame materským školám alebo teraz v oblasti kultúry. Možno aj preto máme menej kompenzačných schém, pretože si ostatné ministerstvá nebudú žiadať o nové schémy, keď môžu fungovať cez tú našu.
Stovky firiem museli peniaze z Prvej pomoci aj vracať. Dôvodom boli napríklad zle uvedené výšky tržieb či zaradenie do nesprávnej kategórie žiadateľov. Väčšinou išlo o menšie administratívne chyby. Nemôže byť v tomto smere štát ústretovejší?
Pri podávaní žiadosti to úrady práce aj vracajú a upozorňujú na chyby. Ale nie všetko vie overiť úrad práce. Ale keď si vezmete, že dokopy sa muselo vrátiť vyše milióna eur a vyplatilo sa vyše 600 miliónov eur, tak ide o veľmi malú sumu. Aj z hľadiska počtu žiadateľov. Všade, kde sa to dá, sa snažíme pri manuálnych chybách pomôcť. Keď už musia ľudia peniaze vracať, snažíme sa im pomôcť inak.
Rozmýšľali ste pri Prvej pomoci alebo aj pri jej rozšírení o peniazoch z helikoptéry, tak ako to zaviedlo napríklad Česko?
Uvažovalo sa o tom. Ale peniaze z EÚ mohli byť použité v kompenzačných schémach len tak, aby bola pomoc cielená a kontrolovateľná. Pri tých kontrolách ešte musím povedať, že k žiadnym systematickým podvodom nedochádzalo. Problém je, že administrovať peniaze z helikoptéry by mohla len Finančná správa. A tá tvrdí, že by im technická príprava trvala nejakého pol roka. Ukázalo sa, že nepoužiť tento nástroj bolo správne rozhodnutie.
Ale mohli by sme na peniaze z helikoptéry použiť peniaze z EÚ?
Myslím si, že nie.
Milan Krajniak (47)
Po štúdiu politológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave začal podnikať v oblasti marketingu. Neskôr bol poradcom ministra vnútra Daniela Lipšica. Od roku 2016 je poslancom NR SR a podpredsedom hnutia Sme rodina. V roku 2019 kandidoval za prezidenta SR. Po tohtoročných parlamentných voľbách získal post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny vo vláde Igora Matoviča.