Brusel chce dostať pod kontrolu minimálne mzdy

Brusel neplánuje zaviesť jednotnú výšku minimálnej mzdy pre všetky krajiny. Má ísť len o ozdravenie systému jej zavádzania. A to tak, aby suma najmenšieho zárobku v tej-ktorej krajine odzrkadľovala tamojší ekonomický vývoj a životnú úroveň. Okrem toho by pri vyjednávaní mali odborové zväzy zastupovať 70 percent všetkých zamestnancov.

„Oživenie ekonomiky po koronakríze musí priniesť zmeny aj pre tých, ktorých sa pandémia dotkla najviac,“ povedal výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis pri predstavovaní smernice. Práve pracovníci s nízkymi mzdami, upozornil, držia európske spoločnosti a ekonomiky nažive aj v čase, keď mnohí nemôžu pracovať. A plat im musí pokryť životné náklady.

Výšku minimálnej mzdy by tak podľa Európskej únie mala určovať kolektívna zmluva, ktorá bude výsledkom vyjednávania sociálnych partnerov. To totiž dokonale funguje zatiaľ len v šiestich členských štátoch. Vo zvyšných vrátane Slovenska stanoví sumu zákon.

Nová smernica vo forme monitorovacieho systému tak v podstate od členských štátov vyžaduje len dve veci: aktívne smerovať k tvorbe minimálnej mzdy kolektívnym vyjednávaním zamestnávateľov s odborármi, pričom tí by mali zastupovať najmenej 70 percent zamestnancov. „Takáto forma sa v únii vyplatila už viackrát. Vedie totiž k dialógu a postupným zmenám,“ povedal eurokomisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit. Sankcie v prípade nečinnosti sú nateraz otázne.

Bezzubá smernica

Práve absencia trestov sa nepáči európskym odborárom. Aj keď snahy komisie riešiť otázku minimálnej mzdy oceňujú, treba podľa nich pritvrdiť. Hlavne pokiaľ ide o krajiny, v ktorých ešte stále nefunguje kolektívne vyjednávanie a zároveň sa pýšia najnižšou minimálnou mzdou. Medzi ne patrí aj Slovensko. „Aj v prípade, ak štáty budú určovať minimálnu mzdu na základe kolektívnej zmluvy a väčšina zamestnancov bude reprezentovaná, kto zabezpečí, že sa ich minimálna mzda zvýši na požadovanú úroveň a pomocníci v domácnosti či mladí ľudia nebudú zo systému minimálnej mzdy vylúčení?“ pýta sa Esther Lynchová, zástupkyňa generálneho tajomníka Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC). Aj preto chcú európski odborári do smernice pretlačiť zavedenie minimálnej mzdy v celej únii na úrovni 50 percent priemernej mzdy.

Podobný názor majú aj slovenské odbory „S rozvojom ekonomiky, rastom cien a priemerných miezd sa bez záruky zvyšovania minimálnych miezd budú prehlbovať príjmové rozdiely naprieč krajinami a Európou,“ hovorí viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová. Prekáža jej aj fakt, že smernica nijakým spôsobom nechráni zamestnancov, ak sa im zamestnávateľ bude chcieť pomstiť za to, že vstúpili do odborov. Čo sa bežne deje aj na Slovensku.

Ničomu nepomáhajú ani plánované zmeny v Zákonníku práce a v zákone o tripartite. „Všetko toto ešte prehlbuje neistotu a oslabuje kolektívne vyjednávanie, ktoré je na Slovensku na výrazne nižšej úrovni pokrytia ako uvádzaných 70 percent,“ hovorí Uhlerová. Navyše, nízke minimálne mzdy prehlbujú aj rodové rozdiely a zhoršujú postavenie žien v spoločnosti. Takmer 60 percent zamestnancov poberajúcich minimálnu mzdu v únii sú totiž práve ženy.

Naopak, firmám bruselský návrh vyhovuje. To, že smernica neustanovuje štátom povinnosť zaviesť zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ani nestanovuje jednotnú sumu, je podľa Republikovej únie zamestnávateľov správne. A ani v budúcnosti by Brusel nemal ísť ďalej. „Existuje totiž riziko jej zneužitia na konkurenčný boj medzi štátmi,“ hovorí tajomník únie Martin Hošták.

Len začiatok?

O tom, že by súčasné znenie smernice pomohlo zvýšiť minimálnu mzdu na Slovensku pochybuje aj zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc. „Predpokladám, že táto smernica je prvým krokom a téma celoeurópskej minimálnej mzdy sa len začne vyvíjať,“ hovorí. Za pravdu mu dáva aj europoslanec Robert Hajšel (Smer). Európska komisia podľa neho nemala odvahu na radikálnejšie kroky, a to zo strachu. „Vidím za tým snahu komisie urobiť smernicu akceptovateľnejšiu aj medzi vládami členských štátov,“ hovorí. O finálnej podobe budú europoslanci s vládami rokovať v najbližších mesiacoch.

Podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka však minimálna mzda nerieši všetko. Ide skôr o podporný ekonomický parameter. „Keď nebudú ľudia pracovať, tak sa krajina ekonomicky nikam neposunie a je v podstate jedno, na akej úrovni je minimálna mzda nastavená,“ hovorí Tomčiak.

Zaviesť systém, ktorý by riešil výšku minimálnej mzdy v celej Európskej únii, prisľúbila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ešte minulý rok, hneď po nástupe do svojej funkcie. Prestavená smernica je tak výsledkom niekoľkomesačných rokovaní, ktoré by mali zmeniť súčasnú situáciu. Tá totiž nie je lichotivá.

Podľa údajov, ktoré zozbierala komisia, je priemer minimálnej mzdy naprieč členskými krajinami podobný tomu, čo zarobí žena v strednom veku so strednou úrovňou vzdelania. Väčšina pracovníkov, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, je v produktívnom veku a napriek zamestnaniu trpí chudobou, čo im neumožňuje čeliť akýmkoľvek prípadným problémom. Navyše, medzi rokmi 2007 až 2018 sa počet pracujúcich chudobných v únii zvýšil z 8,3 na 9,4 percenta. Okrem toho sú rozdiely vo výške minimálnej mzdy stále obrovské, od 250 eur v Bulharsku až po 2000 v Luxembursku. Aj po započítaní výšky životných nákladov tak môžu vytvárať problémy na vnútornom trhu.