Valachová: Desiatu si urobte doma, rodina tak ročne ušetrí aj tisícku

Kam teda miznú naše peniaze?

Každému človeku miznú inde, niečo však máme spoločné. Je to takzvaná ekonomika všedného dňa. Tento všetečný termínus technikus používam na označenie vecí, ktoré zbytočne platíme. Napríklad pitný režim. Málo ľudí si zoberie vodu z domu, hneď na prvej benzínke tak zásobí seba aj rodinu. S vodou pribudne do košíka aj bagetka alebo niečo iné pod zub. Pritom urobiť si desiatu doma nie je žiadna veda. Navyše tak viete, čo si do desiatej dáte. Takýto proviant môže byť nielen zdravší, ale aj oveľa lacnejší. Na podobných výdavkoch vie rodina ušetriť okolo 1 000 eur ročne. A to nie je málo. Najmä, keď im v lete nevyjde na dovolenku.

Koľko teda prehajdákame mesačne?

Je to rôzne. Platí, že ľudia, ktorí nevedia hospodáriť sú náchylní s rastom príjmu míňať viac a viac. Problém začne, keď prídu o prácu, zrazu zistia, že zarábali nadštandardne, ale rezervu majú malú. Prípadne aj žiadnu! Štatistiky hovoria, že zle s peniazmi hospodári až 80 percent ľudí.

Sú ľudia na Slovensku menej šetrní?

Ľudia na Slovensku podľa mňa šetria na nesprávnom mieste, lebo musia, pretože cestou svoje zarobené eurá minú na veci, ktoré nepotrebujú. Skrátka chýba im rozlišovanie chcem a potrebujem.

Rastie míňanie s výškou príjmu? Sú chudobnejší ľudia šetrnejší?

Nie toto neplatí. Niekedy sú ľudia, ktorí zarábajú priemerne oveľa lepšie situovaní z hľadiska rezervy a zabezpečenia, ako tí s vyššími príjmami. Nedá sa to zovšeobecniť. Ako som písala vyššie – buď to vo vás je alebo nie je. Keď viete hospodáriť, tak s rastúcim zárobkom si viete dopriať, ale tak, že investujete do rozvoja, do zdravého životného štýlu a zároveň časť peňazí odkladáte a neskôr investujete.

Kde rozhadzujeme najviac?

Najviac ľudia míňajú na ekonomike všedného dňa. No a potom mnohí potrebujú ukazovať status. Auto, mobil, značkové oblečenie a doteraz aj dovolenky. Častokrát sú všetky tie veci na dlh.

Foto: Gabriela Teplická

valachova Martina Valachová, autorka knihy Kam miznú vaše peniaze.

Mnohí sa vyhovárajú na primalé mzdy, dá sa šetriť aj z mála?

Nie je až tak dôležité, koľko zarobíte, ale to, koľko vám ostane. Dá sa vyjsť aj z mála, len treba byť kreatívny. Ušetriť sa dá na zdieľaní a susedskej výpomoci. Na to často zabúdame. Uvediem len jeden príklad. Keď idete na dovolenku, tak zoženiete najprv hotel pre svojho psa. To stojí aj 140 eur na sedem dní. Naposledy, keď som zistila, ako vzrástla cena za psie hotely, skoro som odpadla. Cestou som to spomenula susedke. A viete kde bol nakoniec náš pes? U susedky. A ako dobre mu bolo. Susede som priniesla kvalitný olivový olej ako poďakovanie . Samú ma to prekvapilo, že prečo mi to nenapadlo skôr. A aj viem odpoveď. Nechcela som otravovať. Ale ako vidno, suseda si to užila, náš pes tiež a všetci sme boli spokojní. A suseda si ku nám zase chodí ako do požičovne pre rôzne náradie. Načo by ho kupovala? Požičia si a hotovo!

Koľko optimálne by si mal človek odkladať každý mesiac?

Každý by si mal odkladať aspoň 10 percent príjmu. To je základné pravidlo. Ak zarábate 800 eur, tak aspoň 80 eur.

Na ktorých troch položkách sa dá ušetriť najľahšie?

Na jedle. Ale nie tak, že budeme jesť nekvalitné veci. Ľudia nevedia robiť nákupy a veľa vyhadzujú. Alebo minú 100 eur a keď prídu domov zistia, že vlastne nevedia čo variť. Neurobili si jedálniček a majú základ na päť jedál, ale chýbajú im ďalšie ingrediencie. Takže zdravé varenie a plánovanie. Tu sa dá ušetriť pri štvorčlennej rodine minimálne 100 eur mesačne. Potom sú to náklady za mobilných operátorov – oplatí sa zahrať si s nimi hru. Ja som takto ušetrila 600 eur ročne. No a ľudia veľa míňajú na oblečenie.

A naopak, na čom nešetriť?

Netreba šetriť na zdraví. Ale nemyslím tým predražené výživové doplnky. Zdravie a imunita sa totiž nekupujú. Zdravie a imunita sa budujú. Udržiavať sa zdravý nie je až finančne náročné. Treba si uvedomiť, že ľudia sa vždy hýbali. Nebola sedavá práca. V dnešnej dobe nás sedavá práca ničí a degeneruje. Jedinou správnou cestou je rozumná dávka pohybu a samozrejme zdravá strava.

Prečo ste sa rozhodli napísať knihu?

Knihu by som nebola napísala nikdy, keby neprišla koronakríza. Prekvapilo ma, že až 80 percent ľudí nemá rezervy ani len na šesť mesiacov života. Najprv som tomu nechcela uveriť. Preverila som si to číslo u priateľov, ktorí sa venujú ekonomike a dostala som odpoveď, že je to tak! Potom mi volala známa a keď som jej povedala o mojich postupoch, ktoré robím doslova od detstva, tak na konci rozhovoru od nej zaznela výzva – napíš knihu.

Kniha obsahuje aj cvičebnicu. Ako ľuďom pomôže so šetrením?

Cvičebnica a cvičenia pomôžu ľuďom zorientovať sa. Naučia ich na vytváranie návykov. Kniha nie je návod na nemiestne šetrenia. Ale skôr na to, ako nemíňať tam, kde netreba a radšej investovať do kvalitného jedla a vecí, ktoré majú skutočnú hodnotu.