Kontrolóri identifikovali významné riziká hlavne v pôsobnosti malých obcí a samospráv, v ktorých žije maximálne 2 000 obyvateľov. Podpredseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy konštatuje, že je žiaduce z úrovne vlády otvoriť odbornú diskusiu zameranú na ďalšiu reformu miestnej samosprávy. „Zistenia NKÚ z ostatných troch rokov totiž dokazujú, že malé obce nie sú finančne a ani personálne schopné v plnej miere vykonávať kompetencie, ktoré sú im zverené zákonom a občan tak nedostáva služby v požadovanej kvalite,“ dodal.
Jedným z negatívnych príkladov, ktorý bol potvrdený v kontrolnej akcii jedenkrát a dosť, je proces územného a stavebného konania alebo organizácia výberových konaní. Väčšina kontrolovaných samospráv v rámci územného či stavebného konania požadovala od občanov dokumenty, ktoré v minulosti vydali samotné obce, alebo doklady potrebné na správne konanie, ktoré sú evidované v štátnom referenčnom registri. Neúmerná záťaž obyvateľov pri stavebných konaniach je podľa NKÚ spôsobená aj chýbajúcim informačným systémom agendy a najmä absenciou centrálnej evidencie elektronických rozhodnutí.
K administratívnej bariére žiadateľov dochádza aj preto, že viaceré samosprávy neupravili „staré“ tlačivá, v ktorých predkladanie výpisov, odpisov dokumentov v papierovej podobe naďalej vyžadujú. Ako príklad dobrej praxe označili kontrolóri mesto Modra, ktoré ako jediný kontrolovaný subjekt vydalo jasnú internú smernicu o aplikácii zákona proti byrokracii v podmienkach mesta, ktorou sa riadia všetci zamestnanci úradu. NKÚ napriek viacerým zisteniam pozitívne vníma skutočnosť, že väčšina kontrolovaných samospráv vybavila viac ako polovicu správnych konaní v súlade s protibyrokratickým princípom jedenkrát a dosť.
Kontrolóri však identifikovali prípady, keď odstránenie povinnosti predložiť jeden výpis vyvolalo povinnosť predložiť iný doklad. Viaceré kontrolované obce tiež v rozpore so zákonom proti byrokracii vyžadovali od účastníkov výberových konaní výpisy z registra trestov alebo žiadatelia o dotácie museli predkladať papierový výpis z obchodného či živnostenského registra. Podľa NKÚ je to práve občan, ktorý môže byť aktívnym prvkom kontroly svojej samosprávy a mal by od nej vyžadovať to, čo jej bolo zákonom uložené.
Andrassy tvrdí, že naďalej existujú aj iné oblasti, ktoré pre občana a podnikateľa predstavujú pri využívaní služieb samosprávy mimoriadnu byrokratickú záťaž. Kľúčovou podmienkou akéhokoľvek pokroku pri protibyrokratickom úsilí vo verejnej správe je podľa NKÚ bezbariérová dostupnosť k dátam, informáciám nachádzajúcim sa v referenčných registroch. V súlade s národnou koncepciou informatizácie spoločnosti mali byť takéto dáta k dispozícii štátnym, verejným a samosprávnym inštitúciám do konca roka 2017. S trojročným sklzom však podľa NKÚ je v súčasnosti k dispozícii len päť národných referenčných registrov.
„V tejto súvislosti apelujeme na vládu i parlament, aby zvážili úpravu legislatívy tak, aby samosprávy, ktoré využívajú existujúce informačné systémy a s občanmi komunikujú elektronicky a bez akýchkoľvek administratívnych, papierových prekážok, boli motivované prostredníctvom cielenej finančnej podpory,“ poznamenal Andrassy. NKÚ konštatuje, že pre fungujúcu digitalizáciu samosprávy naďalej chýba metodické riadenie, usmerňovanie a koordinujúci orgán, ktorý by dokázal pracovať na implementácii cieľov e-Governmentu v podmienkach autonómnej územnej a regionálnej samosprávy. Princíp jedenkrát a dosť nie je podľa NKÚ uplatňovaný v súlade s pôvodným úmyslom. Súčasný stav považuje len za akési náhradné a dočasné riešenie.