Právnici nad takýmto konaním krútia hlavou. Upozorňujú, že firmy tým prekračujú zákonné, ale aj morálne hranice. „Je klamstvom, zavádzaním a upieraním práv, ak niekto tvrdí, že kto nepôjde na testovanie a ostane v karanténe, môže z toho dôvodu stratiť prácu. Nie je to pravda,“ zdôrazňuje pre denník Pravda advokát Peter Serina.
Nejde o ojedinelý prípad
Účasť na celoplošnom testovaní je síce dobrovoľná, no vláda si to ošetrila rôznymi obmedzeniami. Ak sa niekto nezúčastní na víkendovom celoplošnom testovaní, do 8. novembra nemôže ísť do práce. Niektoré firmy preto svojich ľudí upozornili, že im svojvoľnú neúčasť nebudú tolerovať. Podobné upozornenie sa objavilo aj od spoločnosti HB Steel z Trebatíc.
„Na obdobie nariadenej karantény, z dôvodu neúčasti na celoplošnom testovaní COVID-19, zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy a neprítomnosť zamestnanca na pracovisku bude klasifikovaná ako neospravedlnená neprítomnosť v práci (absencia),“ píše sa v ozname firmy HB Steel, pod ktorým je podpísaný konateľ Tomáš Bučko.
Vedenie spoločnosti v ozname ďalej upozorňuje, že neospravedlnenú absenciu bude považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny v takom rozsahu, za ktorý je firma oprávnená ukončiť pracovný pomer s dotknutým zamestnancom. HB Steel sa pritom odvoláva na Zákonník práce – tvrdí, že spôsob ukončenia pracovného pomeru je na rozhodnutí spoločnosti.
Denník Pravda sa obrátil aj na firmu HB Steel, ktorej oznam sa objavil na sociálnych sieťach. Na otázky však vedenie firmy nereagovalo. Táto spoločnosť však nebola jediná. V podobnom duchu svojich zamestnancov upozorňovala aj firma Prievidzské pekárne a cukrárne. Po medializácii sa nakoniec vedenie spoločnosti zamestnancom ospravedlnilo.
Niektoré firmy si zvolili aj opačnú cestu. Zamestnancov chcú na testovanie dostať motivačnými príplatkami – napríklad 50 eur za dochádzku bez jediného vymeškania. Objavili sa však aj netradičné vyhlásenia menších podnikateľov, ktorí svojich zamestnancov na test posielať nechcú. A radšej budú týždeň odstavení. Dôvodia obavami z nákazy počas testovania.
Občianske povinnosti
Prečo firmy nemôžu za neúčasť na celoplošnom testovaní nikoho prepustiť? „V danom prípade ide podľa nášho názoru o prekážku v práci na strane zamestnanca v zmysle paragrafu 136 odsek jeden Zákonníka práce,“ odvoláva sa na platnú legislatívu advokátska kancelária Ružička and Partners. Ide o dobrovoľné celoplošné testovanie a možnosť zostať doma nemôže byť sankcionovaná, dopĺňa.
Podľa ich stanoviska musí firma v týchto prípadoch poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, ktorý sa týka napríklad plnenia občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme. V tomto prípade ide konkrétne o opatrenia proti prenosným chorobám. Povinná karanténa pri neúčasti má totiž prispieť k ochrane verejného zdravia.
Firmy musia aj takúto neprítomnosť na pracovisku jednoducho ospravedlniť. V praxi tak zamestnanec od vedenia dostane takzvané neplatené voľno. A to má svoje nevýhody. Zamestnávateľ mu za desaťdňovú karanténu nemusí vyplácať mzdu a neuhrádza zaňho ani sociálne či zdravotné odvody. Zamestnanec si v tomto prípade musí poistenie manažovať a platiť sám.
Sociálne odvody sú v týchto prípadoch dobrovoľné. Treba však myslieť aj na to, že desaťdňový výpadok poistenia sa zamestnancovi nebude počítať do dôchodku. Iné je to pri zdravotnej poisťovni. Z pracujúceho sa na vyše týždňa stáva samoplatca. V súčasnosti sa za celý mesiac platí 70,91 eura. Za desať dní tak človek zaplatí necelých 23 eur.
Ak by nakoniec firma predsa len zamestnanca potrestala neospravedlnenou absenciou a následne výpoveďou, môže to mať súdnu dohru. „Výpoveď by bola nezákonná a zamestnávateľ by mohol čeliť súdnym konaniam o neplatnosť skončenia pracovného pomeru,“ hovorí advokát Ján Sopiak z advokátskej kancelárie Staněk Vetrák & Partneri.
Testovanie vo vlastnej réžii
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) však upozorňuje, že zamestnávatelia majú aj iné možnosti. Zákonník práce im totiž za istých podmienok umožňuje testovanie svojim zamestnancom aj nariadiť. To sa týka len prípadov, keď ho bude firma manažovať alebo platiť vo vlastnej réžii. Do celoplošného bezplatného testovania však ľudí nútiť nemôže.
„K testovaniu môže prísť tak, že zamestnávateľ sám zabezpečí vhodné testovanie vo vlastných priestoroch, potom prostredníctvom zdravotníckeho zariadenia, prípadne ak je relatívne ľahko dostupné prostredníctvom verejného zabezpečovaného testovania. Zamestnanec si tiež môže, ale nemusí zabezpečiť testovanie sám na náklady firmy,“ vymenovala hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
Podľa jej slov sa za takýchto okolností zamestnanec musí na pokyn zamestnávateľa na testovaní zúčastniť. Odmietnutie v týchto prípadoch už firmu oprávňuje, aby následný zákaz príchodu do práce neospravedlnila. Pracujúci vtedy nemajú nárok na mzdu a firma za nich neplatí ani žiadne odvody. Okrem toho firma môže za absencie krátiť dovolenku.
Keď už sa zamestnávateľ odhodlá manažovať testovanie a štát mu to aj umožní, musí zabezpečiť, aby to prebehlo vo vhodných hygienických podmienkach. Napríklad aby v praxi nebolo viacero osôb v relatívne menšej miestnosti. Ak nebudú podmienky hygienicky vhodné, zamestnanec ho môže jednoducho odmietnuť. Keď firma pošle zamestnanca na platený test, mala by mu ho tiež uhradiť.
A čo tí, čo sa na test nedostanú?
Môžu vzniknúť aj situácie, keď zamestnanci jednoducho nebudú môcť ísť na celoplošné testovanie alebo na testovanie v súkromnom laboratóriu. „Vtedy platí, že ak zamestnávateľ vydal pokyn, na základe ktorého sa musia zamestnanci otestovať, bude povinný zabezpečiť pretestovanie zamestnancov sám na vlastné náklady,“ tvrdí hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová.
Musí to však prebehnúť bezpečným spôsobom, dodala. Firmy tiež vo všetkých prípadoch majú aj iné možnosti, ako vyriešiť situáciu s ľuďmi, ktorí sa nedali testovať. Jedným zo spôsobov je napríklad nariadená práca z domu. Podmienky práce to však musia umožňovať. Okrem toho sa môžu dohodnúť aj na čerpaní dovolenky. Nemusia pritom dodržiavať lehoty, keď ju treba nariadiť alebo nahlásiť. Jedinou podmienkou je, aby s tým súhlasili obe strany. (mhl)