O tom, že strana Za ľudí chystá vlastný reformná plán, informovala ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) hneď po tom, čo minister financií Eduard Heger (OĽaNO) začiatkom októbra predstavil oficiálne reformného menu. Už vtedy s viacerými bodmi nesúhlasila, respektíve si ich predstavovala inak. Jej reformné menu tak pozostáva z troch pilierov a zdôrazňuje fakt, že Slovensko po prekonaní pandémie musí podporovať technologické zmeny a znalostnú ekonomiku.
Základom má byť zmena vzdelávacieho systému tak, aby zo škôl odchádzali digitálne gramotní absolventi a tiež prepojenie univerzít s priemyslom. „Kríza ešte viac prehĺbi rozdiely medzi tými, čo majú zručnosti a tými, čo ich nemajú,“ vysvetlila Remišová. Strana chce radikálne zredukovať počet vysokých škôl, väčšina by sa pritom venovala výchove bakalárov. Len dve univerzity, jedna v Košiciach a jedna v Bratislave, by sa dostali medzi tie najlepšie v Európe. Navyše, v pláne je transformácia Slovenskej akadémie vied a vznik ôsmich inovačných centier, ktoré by spájali výskumníkov s univerzitami a priemyslom.„Potrebujeme sa dostať z ekonomického modelu výroby a lakovania áut k pracovnému trhu s vyššou pridanou hodnotou,“ povedal Tomáš Valášek, predseda Výboru pre európske záležitosti.
Strana sa chce zamerať aj na digitalizáciu a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Samozrejmosťou by sa mali stať dobíjacie stanice na elektromobily na všetkých čerpacích staniciach, väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov pri tvorbe energie, ako aj celkové zlepšenie dopravnej situácie v Bratislave. A to dobudovaním stanice Filiálka a siete terminálov na prepravu do hlavného mesta a z neho, ktoré by boli priamo prepojené na rôzne formy zdieľanej dopravy. „Chceme, aby bolo auto najmenej ekologickým a najmenej praktickým prostriedkom prepravy v hlavnom meste,“ dodal Valášek.
Zabezpečiť podľa poslancov strany Za ľudí treba aj zdravé regulačné a bezkorupčné prostredie. Aj preto sa do ich Plánu obnovy dostala daňová reforma a reforma súdnictva. „Chceme zmeniť súdnu mapu. Niektoré súdy sa pospájajú, vznikne Najvyšší správny súd, zreformuje sa súdna rada,“ vysvetlil Juraj Šeliga.
Celý plán chce strana predstavovať v najbližších týždňoch, a to postupne. Zároveň prebiehajú rokovania s ostatnými koaličnými partnermi, ktorý takisto predstavili svoje návrhy. Cieľom má byť spoločná dohoda na konečnom znení reformného plánu, ktorý Slovensko v apríli pošle do Bruselu. Ten by podľa Remišovej mal byť známy čo najskôr. Počkať však treba na to, kým Európska únia schváli podmienky čerpania.
Sme rodina chce obnovovať nemocnice a školy
Aj ďalší koaličný partner prišiel s vlastným plánom obnovy. Sme rodina na čele s Borisom Kollárom ten svoj predstavila pred niekoľkými týždňami. Za najdôležitejšiu pritom považuje obnovu nemocníc, vybudovanie univerzitného campusu, daňovú reformu, ale aj elektrifikáciu železničných tratí a zatepľovanie rodinných domov.
Strana sa rozhodla prerozdeliť peniaze na polovicu a venovať 2,9 miliardy do obnovy 8+1 nemocníc, vytvorenia troch univerzitných centier a obnovenia 600 základných a stredných škôl, výstavby zariadení sociálnych služieb, ale aj do zmodernizovania železničnej trate a zateplenia rodinných domov. V prípade nemocníc pôjde hlavne o zariadenia v Bratislave, Banskej Bystrici a Martine. Ráta sa aj s výstavbou 600 centier sociálnych služieb. Čo sa týka vytvorenia univerzitných centier, to by malo vyjsť na 100 miliónov eur. Za ďalších 600 miliónov eur chce strana obnoviť internáty, jedálne a telocvične.
Svoju víziu má aj minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina). Ten chce presadiť elektrifikáciu železničných tratí, ako aj zateplovanie rodinných domov a výmenu kotlov na tuhé palivo. „Ťažko dostať ľudí do vlakov, keď tie meškajú a cesta nimi trvá dlhšie ako autom,“ povedal Doležal. Ak by sa však modernizácia podarila, vo vlakoch by dokázalo cestovať až dvojnásobný počet ľudí.
Hegerove reformné menu
Ako prvý predstavil svoj reformný plán minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Ten ho nazval reformným menu, z ktorého sa nakoniec konkrétne reformy budú vyberať, a to po verejnej diskusii. Materiál Moderné a úspešné Slovensko obsahuje osem oblastí s vymenovaním reforiem, ktoré krajinu posunú za desať rokov na ekonomicky a sociálne vyššiu úroveň. Za plus materiálu sa dá považovať pomenovanie problémových oblastí. V niektorých z nich sú však opatrenia skôr hmlisté, chýba aj vyčíslenie nákladov.
1. Fiškálne reformy
Štátny rozpočet pod drobnohľadom: vyššie príjmy cez efektívny výber daní, ale aj kontrola nad výdavkami.
Dôchodkový vek sa nadviaže na rast strednej dĺžky života, čo zvýši dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Zaviesť by sa mal aj automatický vstup do II. piliera. Zmeniť sa má aj daňový mix – a to v prospech výhodnosti práce. Zjednodušiť sa má aj platenie daní. Zaviesť sa majú aj zelené dane – množstvo vypúšťaných emisií sa má dostať aj do dane z motorových vozidiel.
2. Zelená ekonomika
Zníženie emisií skleníkových plynov, zvýšenie energetickej efektívnosti a podielu obnoviteľných zdrojov. Slovensko má prejsť na obehovú ekonomiku, kľúčová je aj ekologická doprava.
Zvýšenie energetickej efektívnosti priemyslu, budov, ale aj výmena neefektívnych kotlov v súkromných domoch – 1,85 miliardy eur. Zníženie podielu odpadu na skládkach a zvýšenie ich druhotného využívania v rámci obehovej ekonomiky – 216 miliónov eur. Posilnenie ochrany prírody, podpora mäkkého turizmu a rozvoj regiónov – 581 miliónov eur. Opatrenia na lepšie prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy – 1,86 miliardy eur. Odstránenie najrizikovejších environmentálnych záťaží a boj proti environmentálnej kriminalite – 1,4 miliardy eur. Zelená doprava – 9,09 miliardy eur.
3. Trh práce a sociálna udržateľnosť
Zníženie dlhodobej nezamestnanosti, inklúzia znevýhodnených skupín. Vláda chce bojovať aj proti bezdomovectvu a zaviesť nový systém ochrany a podpory obetí domáceho násilia.
Do konca roka 2021 sa pripraví a schváli Stratégia pre integráciu Rómov. Súčasťou budú aj príslušné akčné plány. Zvýšenie kapacít pre kvalitnú a dostupnú formálnu starostlivosť o deti do troch rokov – 248 miliónov eur. Flexibilný rodičovský príspevok – rodičia budú môcť poberať príspevky v dĺžkach 1 rok, 1,5 roka a 2 roky. Zavedie sa povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájmom v nových developerských projektoch na úrovni od 5 do 10 %.
4. Vzdelávanie
Reformy v oblasti vzdelávania sa sústredia na kvalitu výučby na všetkých stupňoch škôl, dostupnosť a inkluzívnosť.
Povinné predprimárne vzdelávanie – 388 miliónov eur. Kurikulárna reforma – zmena obsahu a formy vzdelávania so zameraním na zručnosti využiteľné v živote – 124 miliónov eur. Výrazne sa zvýšia platy učiteľov – 665 miliónov eur v rokoch 2021 až 2024. Modernizácia budov a areálov škôl – 1,89 miliardy eur v rokoch 2021 až 2024.
5. Veda, výskum a inovácie
Podľa plánu by krajina mala naštartovať znalostnú ekonomiku, čo podporí prerod na inovatívnu ekonomiku. Dokončenie reformy SAV, lákanie mozgov zo zahraničia, zabránenie odchodu slovenských vedcov. Posilnenie zdrojov na výskum a inovácie za 2,5 miliardy eur.
6. Zdravie
Vzhľadom na všeobecné zaostávanie vo výsledkoch v oblasti zdravia a jeho význam pre kvalitu života je nutné podľa návrhu zamerať sa na celý systém.
Posilnenie kapacít všeobecnej ambulantnej starostlivosti – 590 miliónov eur. Ďalších 450 miliónov eur má ísť na zvýšenie počtu sestier. Zmena poistného systému smerom k presnejšiemu zadefinovaniu nárokov pacienta.
7. Verejné inštitúcie a regulácie
Transparentná, nekorupčná a efektívne regulovaná štátna správa, fungujúce súdy a polícia. Žiadna byrokracia a konkurencieschopné podnikateľské prostredie.
Zefektívnenie boja proti korupcii – zavedie sa nová koncepcia preukazovania pôvodu majetku, zmeny v sudcovských zákonoch. Stavebný zákon sa rozdelí na dve časti tak, aby sa skrátil proces výstavby. Doba založenia firmy sa skráti na jeden deň. Správne členenie bude vychádzať z funkčných väzieb – teda dochádzky ľudí. V prípade Bratislavy a Košíc bude aplikovaná len jedna úroveň riadenia, zrušia sa mestské časti.
8. Digitalizácia
Na rozbeh ekonomiky v ďalšej dekáde sú nevyhnutné zmeny v digitalizácii verejných služieb a dobudovanie digitálnej infraštruktúry.
Centrálne riadenie digitalizácie za 57 miliónov eur. Zvýšenie využívania ultrarýchleho internetu domácnosťami za 172 miliónov eur.