Oči podnikateľov sa upierajú najmä na takzvanú Prvú pomoc plus, ktorá je rozšírením pôvodnej dotačnej schémy od Krajniaka. Po novom bude vyššia o 50 percent a dostane sa k väčšiemu počtu žiadateľov. Dôvod je jednoduchý. Niektoré prevádzky a firmy sú novými obmedzeniami vlády opäť zatvorené alebo majú obmedzený režim.
Zasiahnutí podnikatelia budú môcť o pomoc žiadať od začiatku novembra. Prevádzkam sa budú kompenzovať straty aj spätne za október. Rezort práce chce takto pumpovať peniaze do prevádzok až do konca marca budúceho roka. Vláda opatrenia aktivuje uznesením. „Všetky opatrenia sme mohli prijať takto rýchlo, pretože sme sa počas prvej vlny pripravili,“ povedal Krajniak.
Podľa odhadu rezortu práce pôjde z balíka Prvej pomoci plus za október až december tohto roka viac ako 389 miliónov eur. Pôvodne to malo byť takmer o 200 miliónov menej. Dotovanie firiem aj prvé tri mesiace budúceho roka bude podľa odhadov stáť ďalších viac ako 201 miliónov eur. Výdavky sú podľa rezortu súčasťou schváleného limitu vyše 1,3 miliardy eur.
Stále málo?
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) upozorňuje, že niektoré firmy sa nespamätali ani z prvej vlny, sú zadlžené a je možné, že druhá vlna ich existenčne položí. Podľa hovorkyne AZZZ Miriam Filovej bude ich prežitie závisieť od toho, aké im zostali finančné rezervy. Ani rozšírená pomoc preto nemusí niektoré z nich vytrhnúť z biedy.
Slovensko je pritom v kompenzačných schémach menej štedré ako iné členské štáty Európskej únie. „Ide zhruba len o sedem percent HDP. Na porovnanie, Česko má 12,5 percenta, Litva dokonca 20 percent,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda slovenský europoslanec Michal Šimečka (PS).
Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti problém vznikol už za minulých vlád. „Bohužiaľ, kvôli nedostatkom financovania verejných služieb vládami Smeru či premiérom Pellegrinim najmä v oblastiach dlhodobej starostlivosti, zdravotníctva, kultúry, voľnočasových aktivít a absolútne zbabranej informatizácii je nastavenie funkčnej pomoci ťažké,“ myslí si Páleník. Dodal, že Slovensko je práve kvôli tomu stále na chvoste EÚ v poskytnutej pomoci.
Pomoc hodnotila aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ), z ktorou má nový minister práce nezhody už od leta. Odborári však rozšírenie pomoci vítajú, pretože obmedzenie podnikania podľa nich musí vláda aj patrične kompenzovať. „Zverejnené zmeny parametrov projektu vnímame skôr pozitívne, keďže kopírujú nami prezentované požiadavky,“ hodnotí hovorkyňa KOZ Martina Nemethová.
Krajniakova „pluska“
Rozšírenie pomoci sa týka hlavne vyššej dotácie. Štát bude príspevky stále rozdeľovať podľa toho, či je podnik povinne zatvorený, alebo sa mu prepadli tržby. Povinne zatvoreným firmám po novom zaplatia na zamestnanca 80 percent z celkovej ceny práce, najviac však 1 100 eur. Predtým sa suma rátala z hrubej mzdy.
Keď budú firmy čerpať túto pomoc, musia udržať pracujúceho v zamestnaní minimálne jeden mesiac. Pôvodne to rezort podmieňoval udržaním pracovného miesta po dobu dvoch mesiacov. Zamestnávateľ tak môže po skončení čerpania pomoci v priebehu jedného mesiaca zamestnanca prepustiť. Táto úprava sa nepáči odborárom.
Hore pôjde aj suma pri takzvanom kurzarbeite. A to z pôvodných 880 eur na 1 100 eur. Počítať sa bude tiež z celkovej ceny práce. V oboch prípadoch sa bude výška dotácie na zamestnanca odvíjať od toho, koľko za neho firma zaplatí mesačne. Celková cena práce je totiž hrubá mzda pracovníka plus odvody, ktoré platí zamestnávateľ.
V praxi tak bude štát uhrádzať aj odvody firiem. Počas jarnej pomoci v prvej vlne pandémie museli odvody platiť firmy. Vláda im len umožnila ich odklad. Aj v tomto prípade sú niektoré susedné štáty oveľa štedrejšie. Napríklad susedné Česko uhrádza firmám plnú sumu mzdy a odvodov zamestnancov. Maximálne zhruba 2 000 eur.
Viac peňazí na seba a zamestnancov dostanú aj živnostníci. Napríklad pri poklese tržieb od 20 do 40 percent dostane podnikateľ na seba alebo na zamestnanca príspevok vo výške 270 eur. Pri maximálnom poklese tržieb nad 80 percent dostane živnostník na seba alebo na zamestnanca príspevok 810 eur. Predtým to bolo od 180 najviac do 540 eur.
Pri živnostníkoch ako zamestnávateľoch však platí, že im štát zaplatí mzdu zamestnanca pri poklese tržieb najviac do výšky 80 percent z ceny práce. Maximálne sumu, ktorá zodpovedá prepadu tržieb. O príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti môžu po novom žiadať aj živnostníci, ktorým po 1. júli 2020 vznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia.
Okrem toho jednoosobové eseročky a živnostníci, ktorým padlo podnikanie, môžu po novom získať dotáciu vo výške 315 eur. Ide hlavne o podnikateľov, ktorí prerušili alebo obmedzili činnosti a nevznikla im povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia. Pôvodne dostávali maximálne 210 eur.
Osudový dátum
Krajniakov rezort upravil aj dôležitý dátum, ktorý veľké množstvo podnikateľov od pomoci odrezal. Po novom budú mať nárok na akúkoľvek spustenú kompenzačnú schému všetky firmy a podniky, ktoré vznikli a začali fungovať najneskôr 2. septembra 2020. Pôvodne platila podmienka, že firma musela začať najneskôr 1. februára a zamestnávať ľudí od 1. marca tohto roka. Táto zmena sa odborárom nepozdáva.
Niektoré firmy totiž začali riešiť otvorenie prevádzky aj pred 2. septembrom, no kvôli často zdĺhavému byrokratickému procesu sa ich podnikanie oficiálne začalo o niečo neskôr. Podľa odborníkov však ide o bežný postup. Štát totiž musí nárok na pomoc ohraničiť dátumom. Ide aj o prevenciu proti podvodníkom.
Pomoc sa po novom dostane aj k ľuďom, ktorí mali takzvaný súbeh príjmov z podnikania a zo zamestnania. Platí to najmä pre živnostníkov, ktorí si budú nárokovať pomoc pri prepade tržieb alebo na príspevok 315 eur. Od sumy príspevku sa však odpočíta ich súbežný príjem napríklad z práce na dohodu.
Zlepšená prvá pomoc prešla vládou s jednou pripomienkou. Týka sa to elektronickej komunikácie, ktorú môžu mať niektorí žiadatelia v súčasnosti obmedzenú. „Keď si niekto príde žiadať nový občiansky preukaz, tak chceme, aby mu bol automaticky aktivovaný zaručený elektronický podpis,“ povedal Krajniak. Podľa neho ide hlavne o to, aby sa o pomoc čo najviac žiadalo elektronicky.
Firmy, ktoré už žiadali o prvú pomoc, budú ešte podpisovať dodatky s úradmi práce. Buď elektronicky, alebo ich firmy dostanú poštou. Následne o týždeň od 9. novembra sa začne prijímanie výkazov úradmi práce, povedal Krajniak. Podnikatelia majú ešte stále možnosť žiadať o uhradenie časti nájmu. Rezort hospodárstva však zaplatí len toľko, koľko im odpustí prenajímateľ. Maximálne však polovicu nájmu.
SOS a rodičia
Vláda schválila aj predĺženie rodičovskej dovolenky. Tento nástroj bol prvýkrát použitý ešte pred letom tohto roka. Rodičom, ktorých sa týkalo pandemické predĺženie príspevku, nárok zanikol 15. októbra. Po novom sa však od novembra opäť predlžuje a rodičia ho môžu čerpať až do skončenia krízovej situácie. Pomoc sa bude týkať zhruba 4,3-tisíca poberateľov príspevku.
Koho sa to týka? Ide najmä o ľudí, ktorých deti počas aktuálnej krízovej situácie dovŕšili tri roky, prípadne šesť rokov veku pri nepriaznivom zdravotnom stave. To v praxi znamená, že im aj zanikol nárok na rodičovský príspevok. Rezort to však podmieňuje tým, že rodič nemôže zároveň pracovať, podnikať, poberať sociálne dávky alebo dôchodok.
Môže však čerpať napríklad ošetrovné alebo služobné voľno. Vtedy bude príspevok len na úrovni rozdielu medzi jeho plnou sumou a výškou ošetrovného alebo služobného platu počas voľna. „Ministerstvo práce konečne zistilo, že nie všetky deti sa narodia 1. septembra. Toto si ale zaslúži systematickejší prístup, nielen počas pandémie,“ komentoval predĺženie Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.
Okrem toho rezort práce zvýšil takzvanú SOS dávku z pôvodných 210 eur na 300 eur. Týka sa to najmä ľudí, ktorí prišli o príjem a nemajú nárok na inú pomoc od štátu ako napríklad dávku v nezamestnanosti, sociálne dávky, dôchodok, rodičovský príspevok a podobne. Vláda nárok podmieňuje aj tým, že sa žiadateľ musí prihlásiť na úrad práce, ktorý bude kontrolovať nárok.
Jeden človek môže vyčerpať maximálne 1 800 eur ročne. Započítava sa do toho aj SOS dávka z prvej vlny pomoci. Podľa odhadov rezortu by mohol štát jednému žiadateľovi platiť túto dávku zhruba pol roka. „Takáto forma dotácie je určite dobrá, dáva určité minimum,“ dodal Páleník. Denník Pravda sa tiež pýtal rezortu práce, prečo sa v rámci pomoci nepredlžovalo poberanie dávok v nezamestnanosti.
„Predĺženie vyplácania dávky v nezamestnanosti momentálne rezort práce nechystá, a to aj z toho dôvodu, že úrady práce aj za obmedzených podmienok budú naďalej pomáhať evidovaným uchádzačom o zamestnanie nájsť si prácu,“ tvrdí hovorkyňa rezortu Michaela Slivková Kirňaková.
Okrem toho Kirňaková argumentuje aj tým, že na podporu zamestnávania evidovaných nezamestnaných spustilo ministerstvo práce nový projekt „Pracuj, zmeň svoj život“. Vďaka nemu pomôžeme približne 8 000 ľuďom nájsť si zamestnanie či rozbehnúť vlastné podnikanie, dodala hovorkyňa. (mhl)