Vinohradníci a vinári stoja na rozhraní života a smrti

Slovenské víno, najprestížnejší produkt slovenského poľnohospodárstva, zápasí o prežitie. Slučku okolo hrdla mu sťahuje pandémia COVID-19. S výnimkou zopár podnikov, ktoré predávajú víno do obchodných sietí, sú vinohradníci a vinári, najmä malí a strední, ekonomicky takmer na dne. "Sme v núdzi a pomôže nám len rýchla, adresná pomoc, kvetnaté vyhlásenia o zachovaní kultúrneho dedičstva ju nenahradia,“ hovorí Vladimír Mrva, prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

25.10.2020 18:00
mrva foto Foto: ,
Vladimír Mrva, prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.
debata (14)

Prečo sa vrchol vinohradníckej a vinárskej kampane zmenil na zúfalý boj o holý život?

De facto tu máme druhý lockdown, ktorý zastihol vinohradníkov a vinárov v najzraniteľnejšej chvíli. Nevieme, či sa nám vzhľadom na prebiehajúce testovanie podarí dokončiť zber hrozna, ktorý stojí na zahraničných pracovníkoch, dôchodcoch a brigádnikoch z radov rómskeho obyvateľstva. V dôsledku dovozov čoraz lacnejšieho zahraničného vína, ktoré bolo podporené masívnymi štátnymi intervenciami v materských krajinách, klesajú ceny slovenského vína. Toto cenové cunami prinieslo dramatický pokles cien hrozna. Pestovatelia hovoria o sezóne, ktorá vyústi na jar do klčovania vinohradov.

Aká je nálada medzi vinármi?

Rovnako mizerná ako medzi vinohradníkmi. Zdravotno-bezpečnostné opatrenia prišli v momente, keď vinári majú najvyššie náklady. Niektorí z nich nakupujú hrozno a všetkým rastú mzdové náklady, veď spracovanie hrozna nepozná osemhodinový pracovný čas. Horu týchto výdavkov vždy kompenzovali malým a stredným vinárom, ktorí nepredávajú v reťazcoch, ochutnávky mladého vína, dni otvorených pivníc a ničím neobmedzovaný predaj do siete HORECA – hotelov, reštaurácií, vinných barov. Celá bohato rozvetvená sieť gastro zariadení je však nanovo protipandemickými opatreniami zablokovaná a s ňou aj obrovská skupina malých a stredných vinárov.

Víno si však možno bez akýchkoľvek obmedzení kúpiť v reťazcoch.

Pravdaže, lenže tam nie sú všetci slovenskí vinári. Z pohľadu malých a stredných vinárov sú na tom lepšie veľké domáce vinárstva, ktoré predávajú v obchodných sieťach. Sú na koni, nič im nebráni v predaji, krytie dopytu po slovenskom víne je v ich réžii až na to, že stoja zoči voči silnejúcemu dovozu vína. Import už pokrýva 70 percent slovenskej spotreby! Skutočnými pánmi trhu s vínom sú reťazce, dostávajú skvelé ponuky od zahraničných dodávateľov. To stláča cenu vína naprieč celým odberateľským reťazcom, teda aj tým, čo predávali do siete HORECA.

Paradoxne to nahráva spotrebiteľom. Môžu si kúpiť víno za ceny, aké tu už dávno neboli.

Áno, ale odvrátenou stránkou cenovo dostupného vína je krvácanie vinohradníctva a vinárstva. Ide o krátkodobú výhodu, potom príde narovnanie cien, ale to už tu nemusia byť nielen nedávno vzniknuté, ale ani zavedené známe slovenské vinárske značky. Plocha vinohradov, ktorá klesla k 8 500 hektárom, sa môže znížiť nie o stovky, ale o tisícky hektárov. Ak teraz neprídu efektívne ozdravné opatrenia, hrozí odumieranie vinohradníctva aj vinárstva.

Všetci sa obracajú na vládu s výzvou, aby finančne pomohla a zároveň citlivejšie nastavila protipandemické pravidlá. Naozaj ste vyčerpali všetky možnosti, ako sa dostať z krízy?

Situáciu, ktorú dnes prežívame, nespôsobil len COVID-19. Ten iba zvýraznil dlhodobo neriešené problémy vo vinohradníctve a vinárstve. Možno aj preto sa vinohradníci a vinári vždy spoliehali najmä na seba. Ak však okolité krajiny vždy v ťažkej situácii nájdu zdroje na podporu svojich producentov vína, a my nie, je veľmi ťažké konkurovať zahraničným vínam.

Koho koronakríza mimoriadne postihla?

Samozrejme, vinohradníkov, ale aj vinárov, ktorí sú napojení na teraz do ofsajdu postavený gastro sektor. Malým a stredným producentom vína v tejto chvíli zostal jediný odbytový kanál – predaj cez e-shopy. Lockdown zastihol túto početnú skupinu, ktorá produkuje kvalitné akostné a prívlastkové vína, najlepšie teroirové vína Slovenska, v chúlostivej situácii aj preto, lebo ich odstrihol od možnosti robiť degustácie pre milovníkov vína, eventy. Pivnice pre nich nemôžeme otvoriť.

Koronavírus je choroba, ktorá si ako každá iná nevyberá čas, kedy zaútočí.

Nesúhlasím, predsa už na jar bolo jasné, že začiatkom jesene príde druhá vlna. Musíme rešpektovať drastické hygienicko-bezpečnostné opatrenia, ale to všetko vo chvíli, keď sa vo vinárstvach napojených na gastro sektor a predaj priamo z dvora, jedno v akej podobe, tvorí 40 až 50 percent obratu. Preto je veľmi početná časť vinárov – ide o rodinné podniky, ale aj firmy zamestnávajúce niekoľko desiatok ľudí – mimoriadne zraniteľná. Naozaj im ide o holú existenciu, pretože v čase, keď by mali najviac zarobiť, majú zviazané ruky. Jediné, čo je isté, sú náklady, ale príjmy za víno sú vo hviezdach.

Výsledkom kríz býva rozvrat celých odvetví až ich úplný zánik. Nehrozí takáto deštrukcia sektoru vína?

Veruže hrozí. Nemienime a nechceme prepúšťať ľudí, výroba vrcholí, my ich všetkých potrebujeme, buď vo vinohradoch, alebo v pivniciach. V stávke je budúcnosť a kariéra ľudí, ktorých sme dlho, niekoľko rokov, hľadali, vychovali si ich. Nechceme ich prepustiť, ale nemáme obrat na to, aby naši zamestnanci boli produktívni a tvorili nejaké tržby, ktoré udržia vinárstva nad vodou, aby boli peniaze na platy a prevádzkové náklady.

Prežijú firmy bez štátnej pomoci? A aká bola doteraz?

V prvej vlne sme čosi dostali v podobe kompenzácii za pokles tržieb. Tzv. covidová výzva bola postavená predovšetkým na počte zamestnancov vo firme a nezahrnula všetkých, ktorí si pomoc zaslúžili. Bola to malá záplata na príliš veľkú prietrž.

Ako vyzerá vaša komunikácia s rezortom pôdohospodárstva, vaším kľúčovým partnerom?

Ako to mám povedať? Tri mesiace sa nevieme skontaktovať s ministrom pôdohospodárstva, aby sme mu vysvetlili všetky okolnosti, v ktorých sa ocitlo vinohradníctvo a vinárstvo. Naša komunikácia sa obmedzila na posielanie listov. Za tejto situácie sa snažíme upozorniť na zúfalý stav prostredníctvom médií. Aj týmto rozhovorom pripomíname, že potrebujeme adresnú a rýchlu pomoc.

V čom by mala spočívať adresnosť?

V diferenciácii, rozčlenení pomoci podľa veľkosti výroby a spôsobu predaja hrozna a vína. Ak uzavrieme malých producentov z doteraz zabehnutých spôsobov predaja, tak sa utopia vo víne, čo vyrobili. Uvedomme si, že tí, čo idú cez retail, teda predávajú v obchodoch s potravinami, majú otvorený aspoň nejaký odbytový kanál, ale malí a strední producenti vína ho, naopak, majú úplne uzavretý kvôli zablokovaniu HORECA siete a vyzerá to, že bude uzavretá do konca roka.

Mnohé vinárstva zainvestovali do pivníc, technológií. Poradia si so splátkami bankám?

Veľa závisí od finančnej sily vinohradníka a vinára, od jeho finančného zdravia. Ak zainvestoval a má veľké úvery a tržby mu klesnú, potom naozaj bude musieť prepúšťať, alebo rokovať s bankou o oddialení splátok. Lenže ani oddialenie splátok nie je riešením. Úver nakoniec raz bude treba splatiť. A tak si všetci kladú otázku, kedy sa toto všetko skončí. V januári, marci, apríli? Nevidíme svetlo na konci tunela. Táto neistota je najhoršia, preto rastie nervozita a napätie.

Čo v takejto chvíli drží napríklad vás nad vodou?

Naše vinárstvo má 23-ročnú históriu a za toto obdobie sme si vybudovali veľmi dobrý vzťah s privátnou sférou, s ľuďmi, ktorí si po celé obdobie kupujú naše vína a stali sa našimi dobrými partnermi. S mojím spoločníkom Petrom Stankom listujeme v mobile a voláme našim klientom, firemným aj privátnym. Vysvetľujme, že potrebujeme pomoc v podobe nákupu vína či už pre klientov, partnerov, zamestnancov. Nie každé odvetvie zasiahla koronakríza rovnako. Cítime veľkú ochotu podporiť nás kúpou vína. Takmer sa nestretávame s odmietavým postojom, samozrejme, pokiaľ sami netrpia koronakrízou. Toto je jediné svetielko nádeje, ktoré v tejto chvíli bliká nielen nám, ale aj ostatným vinárom. Robia to podobne ako my.

Ako bude vyzerať slovenské vinohradníctvo a vinárstvo po prekonaní koronakrízy?

To je ťažká otázka. Vyzerá to, že s koronou sa musíme naučiť žiť, musíme sa prispôsobiť novým podmienkam, ktoré formuje klimatická zmena a mení výrazne podmienky pre pestovanie viniča na Slovensku. Potrebujeme prehodnotiť pestovanie jednotlivých odrôd, zmeniť ich zastúpenie podľa toho, ako vyjadrujú ten-ktorý terroir. A to je vzhľadom na to, že vinič je plodina na niekoľko desaťročí, záležitosť budúcich dekád. Z pohľadu dnešných starostí je táto vec akosi mimo. Teraz ide o to vôbec prežiť. Nesmierne dôležité bude, ako sa my milovníci a spotrebitelia vína nastavíme na nové časy. Ako budeme vnímať to, že práve kúpou slovenského vína pomáhame krajine, v ktorej žijeme. Preto treba citlivo budovať podmienky pre dobrý život tak spotrebiteľov, ako aj vinohradníkov a vinárov. Zdá sa mi, že rezort svojou praktickou politikou akoby podcenil nielen momentálnu situáciu, ale aj tú, čo vzíde zo súčasnej. Akoby nevyhodnocoval postupy iných vinárskych krajín, ktoré naznačujú, ako sektoru vína pomôcť.

Ako sa to dá robiť lepšie?

ozrime sa na Maďarsko, ktoré už vlani dotovalo štátnym príspevkom nákup hrozna a tak udržalo ceny umožňujúce vinohradníkom prežiť. Počas prvej vlny koronakrízy Budapešť rýchlo a adresne podporila vinohradníkov a vinárov podľa veľkosti a podľa toho komu – či retailu, alebo HORECA segmentu – predávajú víno. A to už nehovorím o Francúzoch, ktorí do sektora naliali neuveriteľných 250 miliónov eur. V tieni opatrení týchto krajín nemôže slovenské vinohradníctvo a vinárstvo, ktoré nedostáva ani omrvinky zo spomínaných podpôr, nič iné, len živoriť. Ak sa rýchlo nedáme dohromady, budeme sa z tejto krízy spamätúvať dlhé roky a slovenské víno bude vytesnené na úplnú perifériu.

Nevidia to vari tí, čo riadia štát a jednotlivé rezorty?

Nedávno náš zväz prijal minister Andrej Doležal, ktorý manažuje cestovný ruch. Aj cezeň možno pomôcť slovenskému vínu. Veľmi nás potešila ústretovosť, hľadanie možností, ako to urobiť, a nie dôvodov, ako sa to nedá. Je to veľmi povzbudivé.

Prichádza takýto signál aj z rezortu pôdohospodárstva?

Zatiaľ necítime promptnosť. Neviem, v čom je pes zakopaný, ale nestačí mať plné ústa sebestačnosti či rozvoja vidieckej turistiky a nedať citeľný balík peňazí odvetviu, keď to najviac potrebuje. Minister sa síce chváli, že na budúci rok bude mať pôdohospodárstvo najvyššiu štátnu pomoc, ale my potrebujeme, aby bola rýchla a adresná nie o rok, ale už teraz. Lebo kto včas dáva, dvakrát dáva. Možno konečne dostaneme príležitosť vysvetliť si veci, ako sa majú. Počúvame, že treba dať šancu novým a novým záujmovým združeniam. Ale vari je načase vypočuť si aj názor zväzu, ktorý zastupuje hlavný prúd slovenského vína. Ten je, mimochodom, podnikateľsky dostatočne pestrý a rôznorodý.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #vinári #slovenské víno