Európsky štatistický úrad Eurostat zvýšil hodnotu verejného dlhu Slovenska za rok 2019 o 0,5 percentuálneho bodu na 48,5 %, čím ho vrátil do sankčných pásiem. Upozornila na toRada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Doteraz vykazovaná hodnota dlhu Slovenska bola 47,9995 % HDP, čo je tesne pod úrovňou prvého sankčného pásma dlhovej brzdy na úrovni 48 % HDP.
Hlavným dôvodom prekročenia pásiem je nedodržanie rozpočtových cieľov za rok 2019. Rozpočet verejnej správy predpokladal vyrovnané hospodárenie, no napriek výraznému rastu ekonomiky dosiahol deficit 1,35 percenta HDP.Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Eurostat zaznamenal do dlhu aj záväzky z dotácií na zelenú energiu, čo zvýšilo dlh o 0,2 percentuálneho bodu a revidoval aj výšku HDP nadol, čo zvýšilo podiel dlhu na HDP o 0,2 percentuálneho bodu.
Počas účinnosti dlhovej brzdy, teda od roku 2012, sa tak slovenský verejný dlh podľa RRZ nikdy nenachádzal mimo sankčných pásiem. Podobná situácia sa odohrala aj pred rokom, keď sa po jesennej notifikácii Eurostatom dlh vrátil do sankčných pásiem. Pre ministra financií Eduarda Hegera z toho vyplýva povinnosť predložiť NR SR písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie. „Hlavným dôvodom prekročenia pásiem je nedodržanie rozpočtových cieľov za rok 2019. Rozpočet verejnej správy predpokladal vyrovnané hospodárenie, no napriek výraznému rastu ekonomiky dosiahol deficit 1,35 percenta HDP,“ upozorňuje rozpočtová rada.
Navýšil sa aj deficit verejných financií
Jesenná notifikácia Eurostatu nepatrne zvýšila deficit verejných financií SR za minulý rok. Kým podľa pôvodne zverejnených aprílových údajov malo Slovensko vlani hospodáriť s deficitom 1,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), po aktuálnej notifikácii Eurostatu sa ukázalo, že deficit bol 1,35 % výkonu ekonomiky. Deficit verejnej správy tak dosiahol 1,269 miliardy eur, aprílové dáta hovorili o sume 1,22 miliardy eur. Dlh verejnej správy za minulý rok stúpol z pôvodných 48 % na 48,46 % HDP.
Rok 2019 tak bol podľa RRZ piatym zo siedmich rokov od spustenia dlhovej brzdy, kedy vláda prekročila plánovaný schodok. Išlo pritom o obdobie výrazného rastu ekonomiky, kedy rozpočty dosahovali vyššie príjmy, ako vláda očakávala. „Ak by sa vláda držala strednodobých rozpočtových cieľov, verejný dlh by bol dnes nižší takmer o 10 percentuálnych bodov,“ upozorňuje.