Rokovania o novej výške minimálnej mzdy na tripartite sa už tradične skončili fiaskom. Odborári totiž trvali na tom, aby sa počítala podľa platného vzorca schváleného ešte bývalou vládou. Od budúceho roka by sa tak dostala na 656 eur mesačne. Zamestnávatelia zase chceli, aby sa jej suma zmrazila na súčasnej úrovni. Veľa firiem je totiž stále vo finančných problémoch kvôli dosahom koronakrízy.
Krajniak nakoniec do parlamentu predložil kompromisný návrh. V roku 2021 tak „minimálka“ stúpne o 43 eur v hrubom. V praxi sa tak najnižšia mzda bude počítať ako 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Pôvodne to malo byť 60 percent. Odborári s ministerským návrhom nesúhlasili a rokovania tripartity opustili predčasne.
„Konfederácia odborových zväzov v legislatívnom procese trvala na dodržaní stále platného zákona o minimálnej mzde, ktorý garantuje 656 eur,“ hovorí jej viceprezidentka Monika Uhlerová. Podľa odborárov by zranenej ekonomike pomohla aj zvýšená spotreba. Bez vyšších miezd to však jednoducho nepôjde.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) považuje Krajniakov kompromis za lepšie riešenie ako automat bývalej vlády. „V súčasnej pandemickej situácii je dôležité zodpovedne pristúpiť aj k určeniu výšky minimálnej mzdy tak, aby nedošlo ešte k väčšiemu negatívnemu dosahu na hospodárstvo, ako aj na zamestnanosť,“ tvrdí hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
Zvýšenie minimálnej mzdy na 623 eur bude znamenať problémy pre slabšie regióny, upozorňuje ekonóm inštitútu INESS Róbert Chovanculiak. A bude podľa neho brániť vzniku pracovných miest. Pre niektoré firmy môžu byť kvôli tomu zamestnanci jednoducho pridrahí. Ide najmä o dlhodobo nezamestnaných alebo menej kvalifikovaných zamestnancov.
Zmenia sa príplatky aj stupne práce
Od januára bude hodinová minimálna mzda stanovená na úrovni 3,58 eura za hodinu. V zákone budú pevne stanovené aj príplatky za prácu počas víkendov, sviatkov a v noci. Rezort práce bude ich výšku každý rok určovať pevnou sumou v zákone. Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov zmena nie je taká zásadná, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
„Toto formálne odviazanie sociálnych príplatkov od minimálnej mzdy sa týka prevažne zamestnancov v druhom a treťom stupni náročnosti práce,“ vysvetľuje predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová. Podľa jej slov je rozdiel len v tom, že po novom budú príplatky pri všetkých šiestich stupňoch náročnosti práce totožné.
Pri určovaní stanovených sadzieb ministerstvo práce vychádza zo základnej hodinovej sumy. Za pravidelnú prácu v sobotu to bude po novom napríklad 1,61 eura za hodinu, pri pravidelnej nedeľnej šichte bude príplatok na úrovni 3,22 eura na hodinu a za nočnú prácu pri rizikovom povolaní zamestnanec dostane 1,79 eura na hodinu.
Okrem minimálnej mzdy sa zmení aj zvyšovanie stupňov náročnosti práce. Slovenská legislatíva ich pozná šesť. Tie sú rozdelené podľa zodpovednosti za prácu v jednotlivých profesiách. Napríklad druhý stupeň minimálnej mzdy dostávajú predavačky v obchode. Najvyšší stupeň patrí napríklad generálnym riaditeľom vo firmách.
Po novom budú stupne práce nadviazané na medziročnú zmenu minimálnej mzdy. Od januára sa tak každý stupeň zvýši o 43 eur. To predstavuje rovnakú sumu, o akú bude rásť základná minimálna mzda oproti súčasnosti. Podľa Krajniaka sa mechanizmus zvyšovania nastavil tak, aby sa mohli tieto výšky každý rok meniť oznámením ministerstva práce.
Krajniak vyhovel firmám
Zmenami v príplatkoch a stupňoch náročnosti práce tak minister práce vyšiel v ústrety zamestnávateľom. „Zamestnávatelia už roky túžia stupne náročnosti práce zrušiť. Chcú tým dosiahnuť, aby za ťažšiu a náročnejšiu prácu nemuseli zamestnancom platiť vyššiu mzdu. To sa im síce teraz nepodarilo, ale podarilo sa im spomaliť rast týchto stupňov do budúcnosti,“ hovorí Milan Kuruc, zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba.
Podľa neho je to výhra zamestnávateľov a prehra zamestnancov. Doteraz sa stupne zvyšovali násobkom základnej minimálnej mzdy. Druhý stupeň sa napríklad každý rok počítal ako 1,2-násobok základnej sumy minimálnej mzdy. Pri najvyššom stupni náročnosti práce to bol napríklad dvojnásobok.
Podľa Chovanculiaka by sa stupne mali zrušiť. „Je to slovenská anomália, ktorá nemá ani sociálne opodstatnenie,“ myslí si ekonóm. Podľa neho riaditelia podnikov a kvalifikovaní zamestnanci nepotrebujú zákony na určovanie miezd. Takéto zákony nepotrebujú ani nekvalifikovaní zamestnanci, ale tu aspoň prebieha nejaká diskusia a výskum, dodal.
S rastúcou minimálnou mzdou budú rásť aj mzdové náklady na zamestnancov. Celková cena práce za jedného človeka s minimálnou mzdou dosiahne 842 eur. Zamestnanec s minimálnou mzdou tak bude stáť o vyše 58 eur viac ako v tomto roku. Podľa odborárov však po ústupkoch ministra práce firmy ušetria takmer miliardu eur ročne.
Ľudia si veľmi neprilepšia
Pracovníci s najnižšími výplatami zarobia od januára v čistom 508,44 eura mesačne. Na výplate si tak prilepšia o necelých 32 eur. V minulosti si mohli najmenej zarábajúci zamestnanci svoj čistý príjem zvýšiť odpočítateľnou položkou zdravotného poistenia. Ešte do konca minulého roka bol nárok na úľavu zo zdravotných odvodov vo výške 380 eur mesačne pri mzde do 570 eur.
Minimálna mzda však túto hranicu už od začiatku tohto roka prekročila. Zamestnanci tak na odpočítateľnú položku nemajú nárok. Na porovnanie, ešte pred dvomi rokmi bola minimálna mzda na úrovni 480 eur mesačne. Ak si z nej zamestnanec uplatňoval odpočítateľnú položku, v čistom si prilepšil zhruba o šesť eur. Vlani to si mohol prilepšiť zhruba o tri eurá.
Firmy, ekonómovia aj odborári preto volajú po tom, aby vláda ľuďom s najnižšími výplatami zároveň znížila daňovo-odvodové zaťaženie. „Daňovo-odvodovú reformu treba premyslieť komplexne. Určite by však mala obsahovať také odpočítateľné položky, aby ľudia z minimálnej mzdy neplatili žiadnu daň,“ myslí si Milan Kuruc, zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba.
Daňovo-odvodové zaťaženie pri minimálnej mzde je dnes na úrovni takmer 40 percent. Týka sa to napríklad zdravotných odvodov. Od budúceho roka tam z minimálnej mzdy poputuje necelých 25 eur. Zamestnancom s ťažkým zdravotným postihnutím z výplaty pôjde polovica tejto sumy. Sociálne odvody sa im oproti súčasnosti zvýšia o štyri eurá. Mesačný preddavok na daň z príjmu sa zvýši o viac ako šesť eur. (mhl)