Počas prvej vlny pandémie sa množstvo firiem rozhodlo poslať svojich zamestnancov pracovať z domu. Dôvodom bolo čo najviac znížiť sociálny kontakt na pracovisku, čím sa znížilo riziko šírenia koronavírusu. Podľa vedúceho riadenia NIP Michala Horňaka to malo aj negatívne dopady.
Podľa jeho slov zamestnanci pracovali z domu viac hodín ako počas klasického pracovného dňa v kanceláriách. „NIP preto chce, aby sa pre tieto účely zaviedli nejaké kontrolne mechanizmy,“ povedal Horňak s tým, že NIP už pracuje na návrhoch úpravy legislatívy.
Viac hodín za počítačom má podľa inšpektorátu aj nepriaznivé zdravotné dopady. Vedúci riadenia inšpektorátu dodal, že firmy okrem toho musia svojich zamestnancov vybaviť potrebnou technikou na plnohodnotnú prácu z domu.
Práca na čierno
Inšpektorát práce okrem toho vo viacerých prípadoch zaznamenal aj nelegálne zamestnávanie. „Po prijatí obmedzení počas prvej vlny pandémie začali firmy v sektore hotelov a reštaurácií pristupovať k zamestnávaniu ľudí na čierno. Boli tam aj kuriózne prípady v oblasti stavebníctva,“ prezradil Horňak.
Podľa jeho slov sa napríklad ľudia pracujúci na čierno doslova skrývali pred kontrolou z inšpekcie. Firmy nelegálne zamestnávali najmä pracovníkov zo Srbska či Ukrajiny. Počas prvej vlny pandémie sa hovorilo aj o prípadoch, kedy zamestnávatelia nútili pracovníkov podpísať výpoveď na dohodu. Chceli sa tak vyhnúť dvojmesačnej výpovednej lehote.
V tomto prípade je na firmy inšpektorát krátky. „Veľmi ťažko sa preukazuje, že zamestnanec bol takýmto spôsobom donútený podpísať dohodu o výpovedi. Zamestnanec má ale možnosť obrátiť sa na NIP s prosbou o pomoc,“ tvrdí Horňak.
Podľa jeho slov to musia zamestnanci urobiť ešte predtým, ako niečo podpíšu. Na inšpektorát sa môžu obrátiť akoukoľvek formou. „My na to vieme zareagovať a zamestnanec dostane poradenstvo, ako reagovať a postupovať,“ sľubuje vedúci riadenia.
Ochrana zdravia
NIP sa na tlačovej besede venoval aj bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Napriek existujúcej legislatíve, rôznym prevenčným opatreniam a iniciatívam podľa inšpektorátu trpia v priemere traja z piatich ľudí v rámci celej Európskej únie (EÚ) poškodeniami podporno-pohybovej sústavy.
Ide tak o najčastejšiu príčinu zdravotných problémov spojených s prácou v Európe, pričom tieto poškodenia postihujú pracovníkov na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach. „Opakované pohyby, dlhotrvajúce sedenie a zdvíhanie ťažkých predmetov sú len niektoré z rizikových faktorov,“ informoval NIP.
Okrem zdravotných komplikácií môže tento problém spôsobiť nižšiu produktivitu práce, zvýšené výdavky pre zamestnávateľov a tiež národné systémy zdravotnej starostlivosti. „Podľa rôznych odhadov sa náklady na pracovné úrazy a choroby z povolania pohybujú rádovo v miliardách eur,“ tvrdí inšpektorát práce.
NIP a národné kontaktné miesto Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci preto dnes na Slovensku oficiálne rozbieha kampaň „Zdravé pracoviská znižujú záťaž 2020 – 2022“.
„Tento dátum sme si nevybrali náhodou. Práve dnes sa totiž začína Európsky týždeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý prebieha vždy v 43. kalendárnom týždni roka a ktorý je najväčším podujatím tohto druhu v Európe,“ dodal Horňak.
Inšpektoráty práce od začiatku koronakrízy vo zvýšenej miere zameriavajú svoju pozornosť predovšetkým aj na poskytovanie poradenstva. V období od 13. marca tohto roka do polovice októbra poskytli celkom 5 244 poradenstiev, čo je zhruba o tretinu viac ako vlani v rovnakom období.