Pekárov dusia príplatky za prácu. Zdražie chlieb a rožky?

, 18.10.2020 06:00
obchod, potraviny, pečivo, chlieb
Ilustračné foto. Autor:

Drahšie pečivo, obmedzená prevádzka a ďalší ľudia bez práce? Pekári tvrdia, že nemajú na výber. Ich biznis od začiatku budúceho roka opäť zasiahne skokové zvýšenie minimálnej mzdy.

Štátom garantovaný najnižší zárobok má od budúceho roka stúpnuť zo súčasných 580 eur na 623 eur mesačne. Hovorí o tom návrh z dielne ministra práce Milana Krajniaka zo Sme rodina. Na budúci týždeň má o nej rozhodovať parlament v druhom čítaní. Meniť sa však majú aj príplatky za prácu v noci, sobotu či nedeľu. Tie sa síce odpoja od minimálnej mzdy, no medziročne pôjdu i tak hore.

„Pri tejto sume minimálnej mzdy avizuje desať percent pekárov podľa nášho prieskumu pravdepodobné prepúšťanie od začiatku nového roka,“ povedala denníku Pravda predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová. Najviac sa to dotkne veľkých priemyselných pekární. Keďže zamestnávajú stovky ľudí, zvýšené mzdové náklady s rastom minimálnej mzdy a príplatkov tak pocítia výraznejšie.

Celková cena práce stúpne pekárňam od januára medziročne o 7,4 percenta na jedného človeka. Podľa Lopúchovej však situáciu zhoršila aj pandémia. Pomoc od štátu totiž pekárov obišla, dodala. Vyššie náklady sa niekde premietnuť musia, logicky sa tak dá čakať, že pečivo zdražie. Až také jednoduché to však nebude. „Chlieb a pečivo budú asi drahšie. Rast ceny však môžu utlmiť hlavne obchodníci znížením marže na naše výrobky,“ vysvetľuje konateľ liptovských pekární Včela – Lippek Slavomír Moravčík.

Cenové hladiny si totiž väčšinou diktujú veľké obchodné reťazce, ktoré majú na trhu dominantné postavenie. Obchodníci si v rámci konkurenčného boja chcú získať zákazníkov najmä nízkou cenou čerstvých rožkov. Čím nižšia je ich pultová cena, tým viac tlačia na odbytové ceny. Nezriedka sú na takej úrovni, že nepokryjú ani náklady na výrobu. Pravidelné vyjednávanie o cenách z reťazcami čaká pekárov aj počas tejto jesene. Rozhodujúce teda pre nich bude, či budú obchodníci ochotní akceptovať vyššie odbytové ceny.

Aké budú ceny?

Zväz obchodu má s pekármi podpísanú dohodu o poctivom obchode. V nej sa obchodníci okrem iného zaväzujú vychádzať v ústrety oprávneným nárokom pekárov. „Očakávame, čo navrhnú pekári, a podľa toho budeme rokovať o podmienkach vrátane cien,“ tvrdí prezident zväzu Martin Katriak. Dodáva, že ak pekári preukážu dôvod na úpravu cien, obchodníci sa budú riadiť dohodou. Keďže už dnes tvoria mzdové náklady zhruba 45 percent všetkých ich výdavkov, pomohlo by im aj párcentové zvýšenie odbytových cien.

Aj keby sa nakoniec pultová cena pečiva od domácich výrobcov zvýšila, nemusí to automaticky znamenať nižší odbyt. Potvrdzuje to napríklad prieskum Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Ten zistil, že dovozové „rozpekané“ pečivo je v prepočte na jeden kilogram dokonca drahšie. Niektoré priemyselné pekárne ako napríklad Včela majú aj výhodu polohy a nemusia sa spoliehať len na obchody.

Včela denne vyprodukuje približne 200-tisíc rožkov a 15-tisíc kusov chleba. Keďže leží v turistickej oblasti, chlieb a iné pečivo dováža aj do vzdialenejších hotelov či penziónov v Nízkych a vo Vysokých Tatrách. Výnimočný nie je ani odber z okolitých reštaurácií alebo nemocníc. Pekárne mimo turistických oblastí takéto zadné dvierka nemajú.

Pevne stanovené príplatky

Krajniak vyšiel zamestnávateľom v ústrety. Príplatky za prácu počas sviatkov, víkendov alebo za nočnú sa už nebudú počítať percentom z hodinovej minimálnej mzdy. Po novom bude ich výška vždy pevne uvedená v zákone. Napríklad za pravidelnú šichtu v sobotu bude príplatok 1,61 eura za hodinu, v nedeľu 3,58 eura a za nočnú prácu v rizikovom zamestnaní 1,79 eura. Tento „zlepšovák“ má zmierniť prudký rast mzdových nákladov vo firmách, kde je veľká časť pracovného fondu viazaná práve na príplatky.

Okrem toho sa zmení aj rast stupňov náročnosti práce. Slovenská legislatíva ich pozná šesť. Od januára už nebudú rásť násobkom základnej minimálnej mzdy, ale o jej medziročnú zmenu. V budúcom roku sa tak jednotlivé stupne zvýšia o 43 eur. „Mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov pre jednotlivé stupne náročnosti práce sme nastavili tak, aby sa mohli tieto výšky každý rok meniť oznámením ministerstva práce,“ povedal na margo zmien Krajniak. Podľa pekárov však ide len o kozmetické úpravy, ktoré im nepomôžu.

Odvetvie trápia zvyšujúce sa náklady už dlhodobo. Takmer 80 percent pracovného času v pekárenstve totiž spadá pod príplatky za prácu. Pečivo treba vyrábať nielen v noci, ale aj počas sviatkov či víkendov. Keď sa prekrýva víkend, nočná zmena a sviatok, pekáreň musí ľuďom zaplatiť všetky príplatky k základnej mzde naraz.

Pomôže kompromis?

Niektoré prevádzky už vyššie náklady položili na kolená. Obmedzujú napríklad prácu v noci alebo cez víkendy. Keďže nemôžu piecť výrobky v noci, hľadajú sa náhrady. Dopeká sa napríklad mrazené cesto. Kvalita tak ide chtiac-nechtiac dole. Mrazené polotovary totiž obsahujú množstvo konzervačných látok. Okrem toho museli zatvárať aj obchody či večierky, kde predávali svoje vlastné výrobky. Na čoraz drahšiu prácu nestíhajú pekári reagovať zvyšovaním odbytových cien.

Nevyrieši to ani Krajniakov kompromis. Napriek zmenám bude systém výpočtu príplatkov v podstate rovnaký ako v súčasnosti. Určovanie pevnej sumy bude vychádzať zo základnej hodinovej minimálnej mzdy. Rozdiel je len v tom, že po novom budú príplatky pri všetkých šiestich stupňoch náročnosti práce totožné. Dnes sa prepočítavajú percentom pri každom stupni zvlášť. „Toto formálne odviazanie sociálnych príplatkov od minimálnej mzdy sa týka prevažne zamestnancov v druhom a treťom stupni náročnosti práce,“ vysvetľuje Lopúchová.

Pre prvý stupeň minimálnej mzdy sa nič nemení. V pekárenskom biznise ale pracuje takmer 70 percent zamestnancov práve v prvom stupni náročnosti práce. Napríklad až na druhom stupni sú predavačky. Prevádzkovatelia už roky upozorňujú a apelujú na štát, aby aspoň znížil odvodové zaťaženie vo firmách, kde je viac ako polovica pracovného času viazaná na príplatky. Denník Pravda sa preto obrátil aj na rezort práce s otázkou, či sa takou zmenou zaoberá. Ten však na otázky do uzávierky neodpovedal.

Pečivo končí v koši

Ľudia na Slovensku pečivom plytvajú. Z prieskumu Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra vyplýva, že až 39 percent odpadu v rodinách a školách tvoria práve pekárenské výrobky. Za kľúčovú príčinu pekári považujú jeho nízku cenu. Práve preto nemajú podľa nich ľudia problém vyhodiť nespotrebované pečivo alebo jeho prebytok do koša. Ich tvrdenia potvrdzuje aj štúdia realizovaná v rámci programu Európskej únie. Tá zistila, že v rozvinutejších európskych krajinách sa plytvanie pečivom nachádza na posledných priečkach v objeme vyhodeného odpadu. Dôvodom má byť hlavne vyššia cena pekárenských výrobkov. V rámci štúdie sa tiež zistilo, že hlavným dôvodom plytvania pečivom je nesprávne skladovanie a nadmerné zásoby. (mhl)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#príplatky za prácu v nedeľu #príplatky #pekári #minimálna mzda #Milan Krajniak
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku