Bežné príjmy SP za január až august tohto roka vrátane finančnej pomoci od štátu totiž dosiahli 6,15 miliardy eur a výdavky 6,21 miliardy eur. Bez finančnej pomoci od štátu a prebytku z vlaňajška by tak poisťovni na vyplácanie dôchodkov, nemocenských dávok či dávok v nezamestnanosti chýbalo 736,4 milióna eur. Vyplýva to zo správy o hospodárení SP za január až august tohto roka. V minulom roku pritom poisťovňa hospodárila bez finančnej pomoci zo štátneho rozpočtu.
Príjmy poisťovne od ekonomicky aktívnych osôb, teda od zamestnancov, dohodárov, či samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), boli za osem mesiacov tohto roka oproti plánu nižšie o 277,5 milióna eur. Vzhľadom na koronakrízu totiž vláda umožnila časti SZČO a zamestnávateľov odložiť si platenie sociálnych odvodov za marec, máj, jún a júl tohto roka až na koniec tohto roka. Ide o tých zamestnávateľov a SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac.
Za apríl tohto roka kabinet časti SZČO a zamestnávateľov odvody úplne odpustil. V tomto prípade išlo o tie subjekty, ktoré v apríli tohto roka najmenej na 15 dní uzatvorili svoje prevádzky, napríklad na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR. Príjmy poisťovne od ekonomicky aktívnych ľudí preto boli ku koncu augusta tohto roka medziročne nižšie o 59,3 milióna eur, keď dosiahli 5,06 miliardy eur.
Osemmesačné výdavky poisťovne vo výške 6,21 miliardy eur boli oproti plánu vyššie o 531,8 miliónov eur, medziročne stúpli o 454,9 milióna eur. Medziročne vyššie výdavky poisťovňa vykázala hlavne vo fondoch nemocenského a starobného poistenia. Najvyšší nárast výdavkov nastal pri dávkach nemocenského poistenia, za čím stojí najmä vyplácanie pandemických OČR a PN počas koronakrízy. Výdavky na nemocenské dávky medziročne vzrástli o 217,1 milióna eur. Na vyplácanie starobných a predčasných starobných penzií išlo za osem mesiacov tohto roka medziročne viac o 207,4 milióna eur a na dávky v nezamestnanosti o 78 miliónov eur.