Zmena výpočtu dôchodku či rodičovský bonus. Ako chce Krajniak meniť penzie?

, 16.10.2020 06:00

Koniec dôchodkového stropu, rodičovský bonus, nový systém rastu penzií i automatický vstup do druhého piliera. Rezort ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) chystá úplnú zmenu dôchodkového systému. A to dokonca cez ústavný zákon. Čo-to už naznačila predbežná informácia k samotnému návrhu, ktorú ministerstvo práce zverejnilo minulý týždeň. Z návrhu zatiaľ nie je jasné, aké drahé budú jednotlivé zmeny. Zdá sa však, že ide o opatrenia, ktoré avizuje aj reformný plán z dielne rezortu financií. Odborníci z oboch ministerstiev na návrhu pracovali niekoľko mesiacov.

Krajniakovi sa do dlhého zoznamu návrhov podarilo pretlačiť aj rodičovský bonus. Pracujúce deti tak budú môcť v praxi aktívne prispievať na penzie svojich rodičov. Podľa ekonóma Jána Šeba z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici rodičovský bonus vyvolá zbytočné zvady.

„Vytvoríme konflikt medzi zamestnávateľom a zamestnancami, medzi rodičmi, ktorých deti pracujú doma, a rodičmi, ktorých deti pracujú v zahraničí. Medzi bezdetnými ľuďmi a tými s deťmi. Proste rozhádame ľudí,“ hovorí Šebo. Ak sa do dôchodkov zamieša vzťah rodič – dieťa, individuálny systém poistenia sa zmení na rodinný, dodáva.

Ekonóm tiež upozorňuje, že v rodičovskom bonuse je kopa výnimiek. Vypadnú z neho nielen ľudia bez detí, ale aj tí, ktorých deti pracujú v zahraničí. Vyriešené nie je napríklad ani to, prečo by nemohol podnikateľ, ktorý vlastní veľkú spoločnosť a zamestnáva desiatky ľudí, venovať vlastným rodičom na dôchodku časť zo svojho zisku pred zdanením.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Nateraz je jasné len to, že rodičovský bonus by mal byť vo výške odvodu do rezervného fondu. Do toho ide 4,75 percenta z príjmu a vlani doň pritieklo 1,25 miliardy eur. Za pracovníkov ho odvádza zamestnávateľ a v rámci odvodov ho platia aj živnostníci. Samotné odvody by sa tak nemali zvyšovať. Bonus však bude čerpať milióny eur z celkového vyzbieraného balíka peňazí na starobné dôchodky. Okrem toho štát už dnes z tohto fondu vypláca dôchodky, keďže fond dôchodkového poistenia je permanentne v deficite.

Dôchodkový strop – 64 rokov, chce minister práce nahradiť individuálnym. Pracujúci by tak odchádzali do penzie po 40 rokoch dôchodkového poistenia. Vo niektorých prípadoch by tak niekto dosiahol dôchodkový vek ešte pred šesťdesiatkou. Chystaný ústavný zákon počíta s „alternatívnym ustanovením minimálneho obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bolo zaplatené poistné“.

Skôr do dôchodku?

Schválením ústavného zákona tak môže nadobro odzvoniť zastropovaniu dôchodkového veku. Ten vlani zaviedla bývalá vláda. Po novom by legislatíva mala definovať minimálne obdobie dôchodkového poistenia. Pričom odchod do penzie sa opäť nadviaže na strednú dĺžku života. Dôchodkový vek sa tak môže stále meniť. Otázne je aj to, čo s penziami urobí zavedenie individuálneho stropu pre odchod do penzie.

Podľa bývalého ministra práce Jozefa Mihála by bol individuálny odchod do penzie problém. Do obdobia dôchodkového poistenia sa totiž počíta aj obdobie mimo pracovného života. Napríklad rodičovská dovolenka, opatrovanie príbuzného, prípadne štúdium a obdobie nezamestnanosti pred rokom 2004. Podľa Mihála tým štát rozdelí ľudí do dvoch kategórií. Na tých, čo si dôchodok poctivo odpracujú, a tých, za ktorých platil odvody štát.

Povinné zvyšovanie penzií?

Zmeniť by sa mal aj samotný výpočet dôchodkov. Z návrhu zákona však nie je jasné, ako má nový vzorec vyzerať. Malo by ísť o taký „spôsob, ktorý nebude znevýhodňovať rodičov, ktorí čerpali materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku“, píše v predbežnej informácii rezort práce.

Hlavne matky majú dnes výrazne nižšie penzie, keďže odchádzajú do dôchodku skôr, podľa počtu vychovaných detí. Zmena by mala „kompenzovať zrovnoprávnenie veku odchodu do dôchodku mužov a žien“.

Dôchodky by mali po novom rásť inak. Vďaka ústavnému zákonu by sa mali povinne valorizovať podľa rastu životných nákladov. Toto opatrenie má štátne dôchodky ochrániť pred infláciou. Návrh počíta aj s tým, že dôchodky môžu rásť aj razantnejšie.

„Navrhuje sa zavedenie mimoriadnej percentuálnej valorizácie dôchodkov za splnenia vopred stanovených makroekonomických ukazovateľov a nízkeho rizika dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ píše sa v predbežnej informácii.

V praxi by tak mali dobré ekonomické časy pocítiť aj penzisti. Dnes by to nebolo možné, keďže riziká pre štátnu kasu sú pre pandémiu vysoké.

Ako pre koho

Krajniak chce tiež presne definovať nárok na minimálny dôchodok. Ten by mal vzniknúť len penzistom, ktorí splnia najnižšiu požadovanú „individuálnu mieru zásluh“. Teda dĺžku dôchodkového poistenia a výšku odvodov. Novela zákona o minimálnych dôchodkoch sa už medzičasom rieši v parlamente.

Tá zmrazí výšku najmenších penzií na súčasnej úrovni 334,30 eura mesačne. Rásť začnú opäť až potom, keď suma predstavujúca 136 percent sumy životného minima prekročí zastropovanú sumu.

Do podmienok výplaty minimálnych dôchodkov sa zároveň vráti takzvaný kvalifikovaný rok. Nárok naň tak bude mať len ten senior, ktorý si platil odvody z príjmu aspoň na úrovni 24,1 percenta priemernej mzdy v danom roku.

Ústavný zákon by mal chrániť dôchodcov pred stavom hmotnej núdze. Týkať sa to môže napríklad tých, čo nedosiahli na minimálne penzie. Adekvátne dôchodky by sa mali po novom vyratúvať podľa „ekonomickej aktivity jednotlivca“.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#ústavný zákon #ústava #Milan Krajniak #dôchodky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku