Najzelenšia električková trať v Bratislave bude už onedlho spustená do prevádzky. Týmto titulom sa bude môcť pochváliť Dúbravsko-Karloveská radiála (DKR), V rámci jej rekonštrukcie bolo totiž vysadených 5 400 štvorcových metrov kvetnatých lúk, čo je pre názornosť akoby ste spojili takmer 13 basketbalových ihrísk a vyše 93-tisíc trvaliek. A k tomu treba prirátať živé ploty, slúžiace aj na tlmenie hluku a vegetačný kryt koľajiska. Dôležitejšie ale je, kedy už začnú po nej električky premávať a nakoľko budú obyvatelia s rekonštrukciou spokojní. Tá totiž medzi nimi vyvolala aj negatívne reakcie.
Príčiny oneskorenia
Zatiaľ sa ešte musia potýkať so zápachami a kolónami, ktorým sa, aj vzhľadom na exponovanosť tohto úseku, nedá vyhnúť, rovnako ako aktuálne kvôli opravám aj v iných častiach mesta. "Spojenie Dúbravky, Karlovej Vsi a Dlhých Dielov je zabezpečené bežnými linkami a tiež linkami náhradnej dopravy ,“ hovorí vedúci odboru komunikácie Dopravného podniku Bratislava Matej Michlík. So začiatkom školského roka boli linky podľa neho posilnené, no situácia je behom dopravnej špičky v tomto úseku stále pomerne komplikovaná.
Oneskorenie odovzdania do užívania bolo spôsobené objektívnymi príčinami, pretože zhotoviteľ z dôvodu pandémie COVID – 19 nemohol na stavbu nasadiť svojich ľudí zo susedného Česka, práce zdržala aj nutná prekládka vedenia vysokého napätia, s ktorou pôvodný projekt nerátal a o mesiac a pol sa termín posunul pre nález nevhodného podložia na zastávke Molecova, vysvetlila situáciu pre Pravdu hovorkyňa mesta Bratislava Katarína Rajčanová.
Problémy s hlukom
Objavili sa však aj komplikácie s hlučnosťou, na ktorú sa na jar, po dočasnom spustení spustení zrekonštruovanej trate v Karlovej Vsi sťažovali niektorí jej obyvatelia. Vznikla dokonca aj petícia, ktorú však podpísalo menej ako 150 ľudí. "Nové električky Škoda vzbudili okamžite pozornosť nakoľko pri prejazde úseku od Jurigovho námestia až po obratisko duneli,“ hovorí iniciátor Petície hlučná električka Miloš Beladič.
Foto: Robert Hüttner
Dopravný analytik Juraj Drahovský sa vyjadril, že samotný hluk z električky meraný mikrofónom v referenčnej vzdialenosti vo výške človeka je nižší ako pred rekonštrukciou. Lenže v niektorých miestach pribudli vibrácie v rezonančných frekvenciách okolitých stavieb, ktoré skôr cítiť, než počuť samotnú električku a tieto vibrácie vyvolávajú značný sekundárny hluk. Podľa neho je ale zaujímavé, že sa tak nedeje pri všetkých železobetónových platniach a zrejme záleží aj na tom, ako sa ich rozmermi stavitelia „trafili“ do rezonančnej frekvencie vibrácií, od tej ktorej električky.
Problém vibrácií je pomerne komplikovaný a závisí od mnohých faktorov, ktoré nebolo možné predvídať ani v projekte. Rôznymi opatreniami sa ich podarilo eliminovať, no teoreticky sa môže stať, že vibrácie si v podloží aj po spustení radiály nájdu cestičku a prejavia sa napríklad iba v konkrétnej budove a na konkrétnych poschodiach.
Prečo je to tak, vysvetlil pre Pravdu Ján Špánik, nezávislý odborník na projekčnú činnosť: „Pri tomto projekte je zrejmé, že dominantné kmitanie dosky pri prejazde električkovej súpravy závisí na type a tým aj na hmotnosti súpravy. Je pravdepodobné, že pomer jej hmotnosti a pružného uloženia dosiek a koľají nebol optimálny. Úpravou, skrátením dosiek a reprofiláciou koľajníc sa však podarilo výrazne znížiť vibrácie, predovšetkým na nízkych kmitočtoch ktoré sú najviac obťažujúce.“
Foto: Wikimedia
Následne treba túto situáciu riešiť ad hoc, naozaj nie je možné v tomto momente odhadnúť, čo by bolo vhodné spraviť, aby sa takýmto veciam predišlo. Všetko je potrebné posudzovať pre každý jednotlivý prípad osobitne, čo platí aj pre dostavbu Dúbravsko-Karloveskej radiály. Po jej spustení a otestovaní bude čas do novembra na to, aby sa z hľadiska funkčnosti úplne doladila.
Konkurenčný boj
Tento problém sa však niekoľkí občianski aktivisti snažili redukovať poukázaním na to, že je zapríčinený nekvalitnými antivibračnými rohožami, použitými zhotoviteľom stavby. Tie sú vyrobené z gumového granulátu a majú zvuk pohlcujúce a antivibračné účinky. Podľa nich sú antivibračné rohože Krainbrug Purasys 20 mm nefunkčné a mali by sa nahradiť rohožami spoločnosti Getzner Werkstoffe.
Či je problém naozaj v rohožiach, sme sa spýtali Tibora Rotha, riaditeľa spoločnosti Hydrobeton, ktorá ich dodáva: „Viem, že na trati DKR sa silnejšie vibračné efekty prejavujú pri prejazde ťažších električiek ŠKODA typu 29T a 30T a teda je predpoklad, že použitá antivibračná rohož je stlačená za hranicu plasticity, čo predpokladá že je nefunkčná. Je to ako tlmič na aute, stlačený na doraz. Staré električky typu ČKD pri prejazde dunia tiež ale posluchovo inak,“ vysvetlil s tým, že nevidel výpočty stanovujúce parametre použitej antivibračnej rohože (hrúbka, tuhosť), takže presne posúdiť jej spôsobilosť tlmiť vibrácie je komplikované, navyše zo strany zhotoviteľa sú tieto informácie dlhodobo utajované. Z jeho pohľadu hrozí aj možnosť, že prípadná oprava trate nebude možná z povrchu a môže sa stať, že ju bude treba rozobrať a postaviť znovu. To sa stalo napríklad vo Viedni pri oprave električkovej trate na Tokio Straße.
Foto: Kraiburg-Purasys
Spýtali sme sa na to aj odborníkov. Posudok, vypracovaný profesorom Mariánom Drusom a inžinierom Jozefom Vlčekom zo Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity hovorí, že trvale pružná podložka a podštrková antivibračná rohož Kraiburg PuraSys a antivibračná rohož od Getzner Werkstoffe majú také parametre, že sú navzájom plne nahraditeľné, majú veľmi podobné zloženie a účinnosť, ide v tomto prípade najskôr o komplikovaný konkurenčný boj dvoch dodávateľov rohoží: TSS GRADE, čo je aktuálny zhotoviteľ stavby a Hydrobetonu, ktorá sa snaží participovať ako dodávateľ na aktuálnej stavbe, rovnako ako aj na rekonštrukcii električkovej trate v mestskej časti Rača.
Zrejme sa tento boj následne prenesie aj do Košíc, kde už tiež začal obstarávací proces na rekonštrukciu električkovej trate. Spor má dokonca aj svoju súdnu dohru, pretože zhotoviteľ stavby TSS GRADE napokon podal trestné oznámenie vo veci spáchania trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži ako na iniciátora petície „Hlučná električka“ Miloša Beladiča, tak aj na štatutára spoločnosti Hydrobeton.
Dôležitejšie, než tento súdny spor je však, aby bola Dúbravsko-Karloveská radiála konečne spustená, čo výrazným spôsobom zvýši komfort obyvateľov oboch bratislavských mestských častí. Či sa zhotoviteľovi naozaj podarilo vyriešiť všetky problémy na stavbe zistia obyvatelia Bratislavy už koncom októbra a v novembri počas jej testovania v plnom zaťažení.