Vláda schválila rozpočet na budúci rok. Čo je v Hegerovom návrhu?

Zákon roka v stredu prešiel vládou a mieri do parlamentu. Rezort ministra financií Eduarda Hegera len tak-tak stihol zákonnú lehotu. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách musí ministerstvo financií návrh rozpočtu predložiť parlamentu do 15. októbra. Pracovať na ňom začali financi až v júni, keď už sú obvykle ukončené všetky rokovania s rezortmi.

14.10.2020 07:21 , aktualizované: 18:18
debata (124)
Video

Samotný návrh sa na vládu dostal až v stredu počas rokovania. Do poslednej chvíle tak nebolo jasné, čo v rozpočte je. To, že návrh "bol pripravovaný v extrémne náročných podmienkach spôsobených pandémiou“, priznáva v materiáli aj samotné ministerstvo financií. To čakalo aj na septembrovú prognózu vývoja ekonomiky.

Minister financií nazval schválený dokument "rozpočtom pravdy, záchrany a zodpovednosti“. Má ísť o rozumnú rovnováhu medzi aktuálnou potrebou zdrojov a budúcim skrotením výdajov. "Priznávame všetky čísla, nič v rozpočte neskrývame,“ uviedol Heger.

Slovensko má na budúci rok hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 7,44 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Aktuálny odhad pre tento rok predpokladá schodok až na 9,68 percentách. Pri výpadku príjmov a pri vyšších výdavkoch v podobe sociálnych opatrení a rôznych pandemických pomocných programov sa vyšší deficit verejných financií na tento rok aj očakával, ale nie až v takej výške. S vyrovnaným rozpočtom v najbližších rokoch sa zatiaľ nepočíta. Cieľom je do roku 2024 len zreteľne smerovať k dosiahnutiu štrukturálne vyrovnaného hospodárenia.

"Vláda v rozpočte predpokladá, že v roku 2021 už bude mať vyššie daňovo-odvodové príjmy ako v roku 2019, i napriek tomu očakáva deficit viac ako sedem miliárd eur,“ hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. V tejto sume je síce aj miliardová rezerva na horšie časy, no aj výdavky na sociálne opatrenia – ako 13. dôchodky či tehotenská dávka. Tú chce rezort práce vyplácať už od apríla budúceho roka. Výrazne hore však išli v rozpočte aj výdavky na vzťahy s úniou, upozorňuje Ďurana. Nejde pritom len o financovanie programov, ale aj rest vo výške 330 miliónov eur za kauzu finančnej správy v súvislosti s dovozmi z Číny.

"Od zodpovednej vlády by sme očakávali snahu udržať deficit čo najnižšie,“ vysvetľuje analytik. Práve to bude komplikovať aj návrat k vyrovnanému hospodáreniu v ďalších rokoch. Ak totiž nepríde k zvýšeniu na príjmovej strane, hrozí podľa Ďuranu aj zvyšovanie daní. V návrhu mu chýba aj prepojenie na chystaný reformný plán.

Za všetkým je pandémia

Výrazné prehĺbenie deficitu má na svedomí koronakríza a ňou spôsobená ekonomická recesia, pripomína analytička Poštovej banky Jana Glasová. "Držanie verejných výdavkov takpovediac na uzde je ale v súčasnosti druhoradé, takže rast deficitu verejných financií nie je prekvapením,“ hovorí. Do roku 2022 sa vláda príliš konsolidovať nechystá. Následne však bude musieť výdavky krotiť a opäť zamieriť k vyrovnanému rozpočtu. "Otázkou zostáva, ako dlho jej to potrvá a aké následky kríza zanechá na našom štátnom rozpočte,“ upozorňuje analytička. Závisieť bude aj od toho, kedy bude pandémia zažehnaná a ekonomika sa bude môcť rozbehnúť naplno, dodáva.

Celkové príjmy štátnej kasy by v budúcom roku mali dosiahnuť 39,5 miliardy eur, výdavky 46,7 miliardy eur. Deficit by tak mal byť v sume 8,05 miliárd eur. Zadlženie sa nachádza nad maastrichtskou hranicou – dlh by sa tak mal vyšplhať na 65 percent hrubého domáceho produktu. Ešte vlani to bolo 48 percent. Slovensko však plánuje využiť výnimku z Bruselu, ktorá uvoľňuje pravidlá na konsolidáciu verejných financií. Cieľom je neohroziť hospodárske oživenie.

„Je to kompromis medzi zachraňovaním krajiny z najväčšej krízy od druhej svetovej vojny a snahou mať financie pod kontrolou,“ povedala k rozpočtu ministerka investícií Veroniky Remišovej (Za ľudí). Podľa nej s ním na sto percent nie je spokojný nikto treba však sanovať krajinu.

Optimistická makroprognóza

Financi vychádzali pri zostavovaní rozpočtu z poslednej – septembrovej makroprognózy z dielne Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií. Podľa nej klesne naša ekonomika v roku 2020 o 6,7 % a to pre pandémiu. V roku 2021 počíta makroprognóza už so zotavovaním hospodárstva o 5,5 %. Otázne však je či to nebudú skôr čísla z rizikového vývoja, v ktorom IFP počítal až s prepadom vo výške 8,4 percenta. Ostatne, to priznávajú aj v samotnom návrhu: "Na strane rizík v prípade ďalšej vlny pandémie sú hospodárske obmedzenia v domácej ekonomike, ako aj u našich obchodných partnerov“.

Návrh však počíta s tým, že pomôcť by mohli skúsenosti z jari a dopad druhej vlny na ekonomiku Slovenska a aj štátov únie by mohol byť šetrnejší. "Ak by si však situácia vyžiadala návrat k radikálnym obmedzeniam, slovenská ekonomika by sa v štvrtom kvartáli opäť dostala do recesie,“ tvrdí rezort financií v návrhu rozpočtu 2021.

Ministerstvo financií zmenilo aj štruktúru materiálu. „Na rozdiel od minulých rokov sa kladie väčší dôraz na prezentáciu rozpočtu ako celku,“ vysvetľuje v návrhu. "Predovšetkým príjmová a výdavková časť obsahuje množstvo informácií za sektor verejnej správy, aby bolo všetko prehľadné a dávalo to väčší zmysel,“ dodal Heger.

Bez diskusie?

Na rozdiel od minulých rokov návrh rozpočtu neprešiel tripartitou. "Žiaľ, návrh štátneho rozpočtu pre rok 2021 a rozpočtu verejnej správy s nami ako sociálnym partnerom prerokovaný nebol. Dosiaľ návrh rozpočtu bol vždy predmetom rokovania tripartity,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Sociálny dialóg chýba aj Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení. "Mrzí nás, že pri takom dôležitom zákone, akým je štátny rozpočet, sa nekonal štandardný legislatívny proces, a nemali sme možnosť vyjadriť sa,“ upozorňuje hovorkyňa asociácie Miriam Filová.

Minister financií tvrdí, že rokovania neboli možné práve kvôli odborárom. Hospodárska a sociálna rada totiž nie je podľa Hegera uznášaniaschopná, keďže odborári sa na nej nezúčastňujú. "Radi by sme s nimi rokovali, ale nie je to možné,“ komentoval. Rozpočet tak bol predložený na rokovanie vlády, pričom neprešiel diskusiou so sociálnymi partnermi.

Odborári tvrdia, že je to naopak. "Predstavitelia štátu nepožiadali o prerokovanie takého závažného dokumentu, akým je rozpočet verejnej správy, len ho predložili a schválili,“ zdôraznila viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová. Od posledného rokovania koncom augusta prišla len jedna pozvánka na zasadnutie rady, dodala. Z neho sa odbory podľa nej v dostatočnom predstihu ospravedlnili pre verejne prezentované povinností. Odborári do stredy nedostali plán práce Hospodárskej a sociálnej rady, ktorý žiadali, upozornila Uhlerová. Neprišla ani žiadna pozvánka na rokovanie rady. "Nie je teda pravdou, že KOZ blokuje rokovania, keďže žiadna snaha o rokovanie neprišla a rozpočet pravdepodobne nedostal žiadny zo sociálnych partnerov,“ dodala Uhlerová. Rozpočtu vyčíta aj zmrazenie platov v štátnej správe. (zz)

© Autorské práva vyhradené

124 debata chyba
Viac na túto tému: #šetrenie #koronavírus #rozpočet 2021