Ťažké časy pre ekonomiku

, 14.10.2020 06:00

Zatváranie, neistota, prepúšťanie, azda aj dvojciferný prepad. Len čo sa slovenská ekonomika začala ako-tak stavať na nohy, zažíva ďalší úder. A to v podobe druhej vlny pandémie. Aký teda bude rok 2020 pre ekonomiku? Všetko závisí od toho, ako dlho budú platiť protipandemické opatrenia, ktoré prijala vláda. A tiež, či sa budú ešte ďalej sprísňovať. Už teraz je však jasné, že najbližšie mesiace budú pre mnohých zamestnancov, podnikateľov a firmy ťažké. S obavami sa ľudia pozerajú aj do budúceho roku.

Ekonomiku zrejme nepotiahnu ani vianočné nákupy. Práve tie bývajú zlatou baňou pre obchodníkov. „Ak budú reštriktívne opatrenia panovať i v decembri, ľudia nebudú míňať,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Počítať sa podľa neho dá s poklesom slovenského hospodárstva aj blízko desiatich percent.

S podobným prepadom rátal v júni aj Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií. Už v septembrovej makroprognóze odhady zjemnil. Ekonomika mala padnúť "len“ o 6,7 percenta. Zdá sa, že na takéto číslo môžeme zabudnúť. Stačí sa pozrieť na historický, vyše dvanásťpercentný prepad z druhého štvrťroka, keď rast naplno drvili jarné opatrenia.

Vážnosť situácie si uvedomuje aj rezort financií. Tvrdí, že rizikový scenár druhej vlny v septembrovej prognóze počítal s rozsiahlejšími obmedzeniami v ekonomike. No i s výraznejším prepadom – a to o 8,4 percenta. Konkrétnejšie čísla obsahuje rozpočet na budúci rok, ktorý v stredu schválila s pripomienkou­ vláda.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Po letnom oživení čakali mnohí analytici optimistický vývoj s prepadom okolo šiestich percent. Tie časy sú dávno preč. Opätovné zavádzanie niektorých karanténnych opatrení totiž už v tomto týždni znova zatvára fitnescentrá, wellnesscentrá, akvaparky aj plavárne a obmedzí fungovanie kaviarní či reštaurácií. „Prepad tržieb v týchto oblastiach bude markantný,“ upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová. Problém budú mať najmä menší podnikatelia. Navyše, práve zatváranie podnikov môže v ľuďoch opätovne vzbudiť pocit neistoty, zmeniť ich správanie – namiesto míňania budú viac šetriť a odkladať si peniaze do rezervy. „Očakávame pokles spotreby drahších tovarov, ako je nábytok, elektronika či zariadenie do domácnosti a automobily,“ dodáva analytička.

Ešte horšie bude, ak si pandémia opäť vyžiada úplné uzatváranie ekonomík západnej Európy tak, ako to bolo počas prvej vlny. Pre Slovensko ako krajinu orientovanú na vývoz by to malo dramatické následky. Ak sa totiž zastaví Nemecko a Veľká Británia, zastaví sa aj Slovensko. Pritom reštriktívne opatrenia vo väčšine členských štátov Európskej únie už teraz utlmujú spotrebu domácností a firiem. „Objem vývozu zo Slovenska klesá. Naši producenti majú menej peňazí na platenie svojich záväzkov,“ vysvetľuje Tomčiak.

Klesne aj zamestnanosť

Výrazný návrat koronavírusu zrejme negatívne ovplyvní aj zamestnanosť. Tá ešte pred letom medziročne klesla o 2,5 percenta, o prácu tak prišlo viac ako 65-tisíc ľudí. Pozitívnejší vývoj priniesli teplé mesiace, keď sa situácia začala upokojovať, a pribúdali i pracovné miesta. Dôvodom boli najmä opatrenia na podporu zamestnanosti rezortu práce. Práve tie zabránili výraznejšiemu prepúšťaniu. Pomohlo aj pomerne rýchle oživovanie krajiny, priemyslu a exportu.

Nové zatváranie ekonomiky však firmy dostáva do úzkych. Blíži sa ďalšia vlna prepúšťania? To, či nakoniec situácia na trhu práce bude horšia ako počas prvej vlny, závisí podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej od viacerých vecí. „Dôležitá bude dĺžka trvania opatrení a doba následného oživenia ekonomiky,“ hovorí. Všetko musí ísť ruka v ruke s efektívnymi opatreniami vlády, ktoré by mali zabrániť opätovnému prepúšťaniu.

Pomoc z Európy

Na pomoc využíva Slovensko nielen peniaze zo štátneho rozpočtu, ale aj finančnú injekciu z Európskej únie. Tridsaťsedem miliárd eur, ktoré pôvodne pochádzali z predfinancovaných minuloročných projektov, a tiež z doteraz nevyčerpaných peňazí v rámci kohéznej politiky totiž Brusel zlúčil pod takzvanú Investičnú iniciatívu.

Slovensku tak pripadol balík vo výške 1,2 miliardy eur. Pre ich míňanie platia výrazne voľnejšie pravidlá ako v prípade bežných zdrojov z eurofondov. „Nebude potrebné žiadne spolufinancovanie z národných rozpočtov a štáty dostanú peniaze potrebné k záchrane životov, podpore firiem a mnohému ďalšiemu,“ uviedla ešte v marci Európska komisia.

Ako forma pomoci sa už niekoľko mesiacov skloňuje aj fond obnovy. Z neho by Slovensku malo pripadnúť 7,5 miliárd eur. To však len v prípade, ak Európska komisia odobrí finálnu verziu reformného plánu. Vláda ho má predložiť do konca apríla budúceho roka. Doteraz však nie sú jasné kritériá čerpania a ani to, kedy sa krajiny k peniazom vlastne dostanú. Podľa rezortu financií to bude až v roku 2022. Vo veľa prípadoch to však už môže byť neskoro. „Obávam sa preto, že fond obnovy má s koronavírusom spoločné pramálo. Jeho úlohou je skôr pokračovať v sanovaní európskych ekonomík, s ktorým sa začalo v roku 2010, a preniesť náklady na ďalšie generácie,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#prepad #pandémia #HDP #ekonomika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku