Železnice majú nielen dostať zelenú, ale aj výrazne zozelenieť. Až 700 miliónov eur chce do vlakovej infraštruktúry naliať minister dopravy Andrej Doležal cez reformný plán. Práve železničná doprava je totiž podľa neho najekologickejšia, má najnižšiu uhlíkovú stopu a pomôže vyriešiť zatiaľ len inak ťažko riešiteľné problémy v cestnej doprave.
Pritom, ak sa pozrieme len na posledné obdobie, k väčšiemu obmedzovaniu osobnej prepravy, resp. dokonca k rušeniu celých tratí prišlo v roku 2003, potom v roku 2011. O ďalšom sa hovorilo ešte aj pred dvomi rokmi. Len pre zaujímavosť, v roku 2002 bola úplne zrušená trať Šamorín – Kvetoslavov, v roku 2007 Poltár – Rimavská Sobota, o rok na to Stupava – Devínske Jazero a v roku 2015 Dražovce – Lužianky.
Teraz však ideme trate opäť modernizovať, pretože podľa ministra dopravy Doležala je „jediným spôsobom, ako presvedčiť ľudí, aby presadli z áut do vlakov, rýchla a komfortná jazda po železnici”. Iba vtedy ju vraj opäť začnú využívať aj "kravaťáci”. Jedným z prvých projektov je elektrifikácia železničnej trate Bánovce nad Ondavou – Humenné, čo má stáť 119 miliónov eur. Ten je už pripravený.
Snaha sa cení, treba však myslieť na efektivitu
Analytik inštitútu INEKO Ján Kovalčík pozitívne vníma, že minister dopravy reaguje na trend, v rámci ktorého Európska komisia výrazne obmedzuje financovanie výstavby ciest a, naopak, viac eurofondov môže ísť do železníc. Podľa neho sa však netreba až tak sústrediť na elektrifikáciu. „Elektrifikácia nie je ťažiskový problém, tým je skôr modernizácia zabezpečovacích systémov, ktorá skráti jazdné časy vlakov a umožní tiež skrátiť intervaly medzi vlakmi na niektorých tratiach,“ hovorí Kovalčík. Určite sa však podľa neho nájdu aj trate, ktoré má zmysel elektrifikovať, ale nie v súčasnom stave, ale až po obnove desaťročia chradnúceho železničného zvršku.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Lepšiu a rýchlejšiu dopravu po železniciach chce ministerstvo dopravy zabezpečiť cez konkrétne opravy železničných mostov, tunelov, zabezpečovacích systémov, staníc či koľají. Kovalčík upozorňuje, že to nebude také jednoduché: „Z fondov EÚ sa nemôžu financovať opravy, iba rozvoj. Do modernizácie tratí, kde sa robí aj upgrade, nielen obnova pôvodného stavu, sa zmestí aj obnova pôvodnej trate, dodáva. "Ale na väčšine tratí treba vykonať iba dlho odkladané opravy či rekonštrukcie – na tie bude treba nájsť peniaze doma,“ hovorí analytik.
Železnice sú za
S nutnosťou modernizovať železničnú infraštruktúru súhlasia aj predstavitelia Železničnej spoločnosti Slovensko. „Aj my dlhodobo hovoríme, že najväčším problémom slovenských vlakov je infraštruktúra. Je totiž zastaraná a vlaky sú potom pomalé a nespoľahlivé bez ohľadu na to, či sú úplne nové, modernizované, alebo z minulého storočia,“ vysvetľuje jej hovorca Tomáš Kováč. Podľa neho pokazený vlak skomplikuje život na pár desiatok minút maximálne stovkám ľudí, no pomalé trate spomaľujú ročne milióny cestujúcich.
V hypotetickom prípade, ak by boli všetky trate Slovenska moderné a zokruhované, stačilo by pri nezmenenom počte najazdených kilometrov o 20 až 30 % vozov menej. To sú stovky vagónov a rušňov, ktoré by sa mohli predať či vyradiť.
Kovalčík však vidí problém aj v efektivite využívaných prostriedkov, na čo treba tiež oveľa viac dbať. „Kľúčovou výzvou bude zabezpečiť, aby sa stámiliónmi eur na železničnú infraštruktúru neplytvalo ako doteraz,“ dopĺňa Ján Kovalčík. Na to treba však podľa neho zásadne zmeniť pokrivené motivácie, ktoré doteraz projekty Železníc SR zbytočne predražujú. A to "v zle riadenej príprave, v obstarávaní a aj vo fáze výstavby, keď sa množstvom dodatočných zmien navyšuje cena pre zhotoviteľa“, vysvetľuje analytik.
Každá strana má svoj plán?
Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár predstavil v piatok vlastný „plán obnovy“. Dokument Moderné a úspešné Slovensko z dielne ministerstva financií, ktorý má byť základom reformného plánu na obnovu našej ekonomiky, je totiž podľa neho vytvorený úradníkmi, formálny, a navyše prakticky nerealizovateľný. Podľa Kollára by naň bolo treba 30 miliárd eur, k dispozícii je však necelých šesť. A navyše ani o tých vraj s predstaviteľmi hnutia nikto poriadne nediskutoval, preto hnutie prišlo s vlastným riešením.