Kedy sa platy vyrovnajú? „Rodový rozdiel v príjme nezmizne dovtedy, kým sa obsah a hodnota práce, ktorú vykonávajú ženy, nezačne v prípade rovnakej výšky kvalifikácie odmeňovať rovnako ako tá mužská,“ upozorňuje výskumníčka Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) Barbora Holubová. Podmienkou však je aj férovejšie rozdelenie zodpovednosti za starostlivosť o deti a závislých členov rodiny medzi oboch partnerov. „Pomohlo by aj to, ak by sa neúmerná záťaž žien spôsobená neplatenou prácou zmiernila cenovo dostupnými a kvalitnými službami starostlivosti,“ hovorí Holubová. Záleží však aj na nastavení rodovo spravodlivých rodinných politík tak, aby ešte viac neznevýhodňovali ženy na trhu práce, v rodine, ale aj v spoločnosti, dodáva – napríklad obmedzovaním ich reprodukčných práv.
Samozrejme, na papieri sú platy vyriešené už poriadne dlho. Ešte v roku 2007 bol do Zákonníka práce doplnený paragraf 119a, ktorý zakotvuje rovnakú mzdu za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty pre ženy a mužov. Realita je však iná a rozdiel v platoch je na Slovensku piaty najväčší z celej Európskej únie. Priemerne zarábajú Európanky podľa Eurostatu o 14,8 percenta menej. Denník Pravda zisťoval, či ministerstvo práce chystá nejaké riešenie, to nám však do uzávierky neodpovedalo.
Mnohé zrejme nezmení ani publikovanie smernice Európskej komisie o platovej transparentnosti, ktoré bolo z Medzinárodného dňa platovej rovnosti 4. novembra posunuté na 15. decembra. Dokument navyše ani zďaleka neobsahuje žiadne záväzné nariadenia. A to aj napriek sľubu šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, že takéto opatrenia zavedie do 100 dní od začiatku svojho mandátu.
Podľa zástupkyne generálneho tajomníka ETUC Esther Lynchovej k takémuto kroku tak ľahko nedôjde. „Je to spôsobené hlavne tlakom tej časti spoločnosti, ktorá má v sebe ešte stále zakorenené stereotypy voči ženám a platovú nerovnosť považuje za štandard,“ hovorí Lynchová.
Zmeny na úrovni podnikov
Prvé kroky by však mohli urobiť už samotné podniky. Pomôcť môže aj väčšia transparentnosť v odmeňovaní, tvrdí Holubová. „Napríklad zavedením povinnosti zverejňovať pravidelné správy o priemerných mzdách mužov a žien pracujúcich na rovnakých pozíciách na úrovni jednotlivých podnikov,“ hovorí. Zmenu podľa nej prináša aj kolektívne vyjednávanie na základe zistených rodových príjmových rozdielov a dožadovanie sa nápravy.
Práve to funguje skôr v regiónoch s vyššou mierou zamestnanosti. Tá podľa sociologičky Slovenskej akadémie vied Zuzany Kusej preukázateľne ovplyvňuje schopnosť zamestnancov a ich odborových združení rokovať o zvýšení platov. „Tam, kde je vyššia nezamestnanosť, zamestnávateľ môže vždy ukázať na potenciálne zástupy ľudí ochotných pracovať aj za daných platových podmienok,“ hovorí.
Lepšie rodinné politiky
Okrem toho nerovnosť platov podporuje aj fakt, že žena v určitom období odchádza na materskú dovolenku, čo jej príjem výrazne okreše. A, žiaľ, ovplyvní ho aj do budúcnosti. Zároveň stále platí, že ženy často uprednostňujú starostlivosť o rodinu pred kariérou. Manažérske a lepšie platené pozície tak ostávajú mužom a ženy sa rozhodnú pre zamestnanie, v ktorom nebudú musieť tráviť toľko času. Prípadne uprednostňujú prácu na polovičný či skrátený úväzok. Tu je však jasne vidieť chybu v systéme.
„Ženy na Slovensku zostávajú doma s deťmi pomerne dlhý čas nielen preto, že im to systém umožňuje, ale je to často aj z presvedčenia, že takto je to pre ne a ich deti z výchovného či citového hľadiska to najlepšie,“ hovorí analytička Wood & Company Eva Sadovská. Lepším riešením by podľa nej bola práve flexibilita v zamestnaní a príprava na návrat na pracovný trh.
Podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej by veľkou pomocou bol hlavne dostatok materských škôl a predškolských zariadení, ktoré budú dostupné širšej verejnosti. A rovnako aj viac záujmových krúžkov a mimoškolských aktivít, kde deti môžu tráviť čas po skončení vyučovania. Inou možnosťou je podľa analytičky aj riešenie otázky matersko-rodičovskej dovolenky. A tiež obdobia pred nástupom dieťaťa do školy, kde by isté obdobie doma pobudol aj otec. „A v neposlednom rade je dôležitý aj celkový postoj spoločnosti, ktorá bude požadovať rovnoprávnosť pohlaví vo všetkých oblastiach vrátane tej platovej,“ argumentuje Glasová.
Menej aj na dôchodku
Nižšie platy a výpadok z práce totiž ženy ovplyvňujú aj do budúcnosti, a to v podobe nižších dôchodkov. Tie sa totiž vypočítavajú z celoživotného príjmu, priemernej mzdy a z počtu odpracovaných rokov. Najnovšou novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá ženám vrátila možnosť skoršieho odchodu do dôchodku v závislosti od počtu detí, sa však počet odpracovaných rokov u žien výrazne skracuje. Výsledkom tak bude ešte o niečo nižšia suma dôchodku.
„Už skorší odchod do penzie o jeden rok znižuje dôchodok žien priemerne o tri až sedem percent. Keď sa k tomu pridá celoživotne nižší plat, ženy mávajú priemerne o 18 percent nižšiu penziu,“ hovorí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Priepasť sa zväčšuje
Dôvodom je hlavne pomalé tempo, akým dochádza k vyrovnaniu platov medzi pohlaviami v jednotlivých krajinách. To sa posledných osem rokov nepriblížilo ani k dvom percentám. Ak sa nič nezmení, tak v deviatich štátoch vrátane Bulharska, Estónska, Chorvátska, Litvy, Lotyšska, Malty, Poľska, Portugalska a Slovinska sa platová nerovnosť dokonca zväčší. V susednom Česku a Nemecku k zmene dôjde až v roku 2121. Francúzky, ktorých platy sa tým mužským vyrovnávajú skutočne slimačím tempom, si dokonca počkajú ďalších tisíc rokov.
Dôvodov nerovnosti je hneď viacero. Na jednej strane ide hlavne o individuálne skúsenosti a zručnosti, úroveň dosiahnutého vzdelania, ale aj rozdielne profesie. Existujú totiž oblasti či odvetvia, v ktorých sú priemerné platy vyššie, ale pracuje v nich viac mužov ako žien, napríklad IT sektor či iné technické odvetvia. Naopak, menej platené pozície väčšinou zastávajú ženy.
Najlepšie to vidieť na oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci. Počet žien pracujúcich v tomto odvetví je 167-tisíc, mužov je o 133-tisíc menej, len 34-tisíc. Zatiaľ čo ženy väčšinou zastávajú pozície zdravotných sestier či sociálnych pracovníčok, medzi mužmi dominujú lekári. Aj preto zarábajú mesačne priemerne 1 534 eur, zatiaľ čo ženy o 25 percent menej, teda 1 149 eur. Najvýraznejšie nepomer vidno v prípade finančných a poisťovacích povolaní. Tu je priemerná mzda žien o 36 percent nižšia ako u mužov. V oblasti informácií a komunikácie ženy zarábajú o 31 percent menej ako muži. (ef)