Kabinet Igora Matoviča tak chce zlepšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Dôchodkový vek sa po prípadných zmenách totiž bude počítať podľa reálneho vývoja a nebude pevne daný zákonom. Tento systém už platil aj v minulosti. V roku 2019 ho zrušila vláda Roberta Fica. Dôvodil vtedy tým, aby ľudia neumierali v práci.
„Dôchodkový strop spôsobuje, že ľudia budú mať nižšie dôchodky a tiež diskriminuje ženy, ktoré nepriamo motivuje k nízkej životnej úrovni na dôchodku,“ upozorňuje ekonóm a odborník na dôchodkové schémy Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Čím skôr ide totiž človek do dôchodku, tým je penzia nižšia.
Aj preto Šebo víta ambíciu vlády odstrániť zastropovanie z ústavy a dôchodkový vek nadviazať späť na dynamickú veličinu. Tá zohľadňuje aspoň strednú dĺžku dožitia populácie, dodáva.
Plán reforiem upozorňuje aj na to, že slovenský dôchodkový systém je už dlhodobo v zlom stave a prvý dôchodkový pilier v deficite. Okrem politických zásahov to zapríčinila aj nepriaznivá demografia.
Ešte vlani tvoril podiel ľudí nad 64 rokov k pracujúcim 23,5 percenta. Do roku 2070 sa toto číslo môže vyšplhať až takmer na 58 percent. Napríklad dnes na jedného dôchodcu pracujú štyria ľudia. O desať rokov to budú už len traja.
Do beztak nepriaznivého vývoja výrazne zasiahlo aj ústavné zastropovanie dôchodkového veku na úrovni 64 rokov. Parlamentom ho pretlačila ešte bývalá vláda. Problém je najmä v tom, že penziu bude v priebehu ďalších rokov poberať čoraz viac ľudí, a keďže rastie aj stredná dĺžka dožitia, budú ju zároveň poberať aj dlhšie.
Podľa odhadov to môže znížiť budúce penzie približne o desatinu. Zníženie počtu pracujúcich ľudí pocíti aj štátna kasa a v rozpočte tak bude na penzie čoraz menšia suma.
Činí sa aj minister práce
Okrem plánu reforiem avizoval veľké zmeny v dôchodkoch aj minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). „Budeme žiadať, aby sme mohli časť daňovej a odvodovej reformy, a s tým súvisiacej aj dôchodkovej reformy, financovať z plánu obnovy,“ priblížil pre agentúru TASR Krajniak.
Podľa toho, čo sa Slovensku podarí dohodnúť s Európskou úniou, bude vyzerať aj návrh jeho rezortu. Otázne bude aj to, koľko peňazí z Bruselu bude môcť ísť na penzie, dodal Krajniak.
Návrhy ešte nemajú konkrétnu podobu, odborníci ministerstva práce a financií už ale podľa Krajniaka o zmenách v dôchodkoch rokujú. Výsledné návrhy by mala vláda dostať na stôl už v novembri.
Minister práce už viackrát hovoril o nápade zaviesť do penzijného systému takzvaný rodičovský bonus. V praxi by tak pracujúce deti mohli aktívne prispievať na dôchodkové dávky svojich rodičov.
Odvody by sa však podľa Krajniaka pracujúcim deťom nemali automaticky zvyšovať. Na dôchodky rodičov by išla len časť zaplatených odvodov. Kritici tohto nápadu upozorňujú na to, že v nevýhode by boli bezdetní penzisti alebo tí, ktorých deti pracujú a žijú v zahraničí.
Štyridsať a dosť
Okrem bonusu za deti chce Krajniak riešiť aj takzvaný individuálny dôchodkový strop. A to po 40 rokoch dôchodkového poistenia. V extrémnych prípadoch by človek mohol dosiahnuť dôchodkový vek teoreticky už v 56 rokoch.
Bývalý minister práce a ekonóm Jozef Mihál vidí problém v tom, že do obdobia dôchodkového poistenia sa počíta aj obdobie mimo zamestnania či podnikania. Napríklad rodičovská dovolenka, opatrovanie príbuzného, prípadne štúdium a obdobie nezamestnanosti pred rokom 2004.
„Ak rešpektujeme Ústavu SR a princíp rovnosti, nemôžeme v takej zásadnej veci, ako je právo na dôchodok, ľudí deliť do dvoch kategórií,“ upozorňuje Mihál. Výsledkom tak podľa neho môže byť to, že vzniknú dve kategórie penzistov.
„Tou naozaj privilegovanou kategóriou budú tí, čo si obdobie dôchodkového poistenia odpracovali, a druhou kategóriou budú ľudia, ktorí obdobie dôchodkového poistenia získali za obdobie starostlivosti o deti, za obdobie invalidity alebo za obdobie štúdia,“ myslí si exminister práce.
Minimálne dôchodky
Zmena čaká aj najmenšie penzie. Po novom sa majú zmraziť a zostať na tohtoročnej úrovni 334,30 eura a valorizácia sa odviaže od priemernej mzdy. Jej výška začne opäť rásť až potom, keď suma predstavujúca 136 percent sumy životného minima prekročí zmrazenú sumu minimálnej penzie.
Podľa odhadu rezortu práce to bude až okolo roku 2032. Hovorí o tom novela zákona o sociálnom poistení, o ktorej by mal parlament rozhodnúť už túto jeseň.
Ešte začiatkom tohto roka zmenila minimálne dôchodky novela zákona z dielne bývalej koaličnej strany SNS. Schválený návrh jej predsedu Andreja Danka nadviazal rast minimálnych dôchodkov na výšku priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Tieto zmeny zapríčinili, že minimálne penzie by o niekoľko rokov predbehli riadne starobné dôchodky, na ktoré ľudia poctivo pracovali. Rástli by totiž každý rok približne dvakrát pomalšie, keďže ich rast je viazaný na infláciu.
Okrem toho minimálny dôchodok mohol čerpať v podstate každý, kto na sociálne poistenie poslal čo len jedno euro za rok. Odvody si takto vedia optimalizovať napríklad konatelia eseročiek. Dankova novela z podmienok vyňala aj takzvaný kvalifikovaný rok.
Ten sa má opäť vrátiť. Pre budúceho dôchodcu to bude v praxi znamenať, že bude musieť platiť odvody z príjmu aspoň na úrovni 24,1 percenta priemernej mzdy v danom roku. Napríklad za vlaňajšok by to bol príjem vo výške minimálne 263 eur mesačne. (mhl)