Ekonóm: Krajniakov rodičovský bonus je populizmus. Štát sa chce starať do peňazí rodiny

O pripravovaných zmenách v dôchodkovom systéme sa denník Pravda rozprával s ekonómom z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Jánom Šebom.

09.10.2020 12:00
krajniak Foto: ,
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme Rodina).
debata (10)

Minister práce Milan Krajniak už viackrát hovoril o nápadoch so zmenami v dôchodkoch. Napríklad o zavedení rodičovského bonusu, podľa ktorého by na penziu rodičov prispievali deti z odvodov. Čo hovoríte na tento návrh?

Takéto nápady rozdelia spoločnosť a vyvolajú konflikty. Ak ideme do systému miešať vzťah rodič – dieťa, potom meníme náš individuálny systém poistenia na rodinný. Tento nápad vyvolá v spoločnosti konflikty. Pre mňa to je len administratívne a byrokraticky náročný spôsob realizácie populizmu. Ak chcú pracujúce deti pomáhať rodičom, tak to určite robia a nepotrebujú, aby sa do týchto vzťahov miešal ešte aj štát.

Ak ideme do systému miešať vzťah rodič – dieťa, potom meníme náš individuálny systém poistenia na rodinný.
Ján Šebo

V čom vidíte problém?

Nie je vyriešené napríklad to, keď rodič vychoval dieťa, ktoré teraz pracuje v zahraničí. Na dôchodok tak svojim rodičom nebude môcť prispievať. Ak však firma, v ktorej pracuje, spolupracuje so slovenským podnikom, jej zamestnanci môžu svojim rodičom prispievať. Nie je vyriešené ani to, prečo by nemohol podnikateľ, ktorý vlastní veľkú spoločnosť a zamestnáva desiatky ľudí, venovať vlastným rodičom na dôchodku časť zo svojho zisku pred zdanením. Vytvoríme tak konflikt medzi zamestnávateľom a zamestnancami, medzi rodičmi, ktorých deti pracujú doma, a rodičmi, ktorých deti pracujú v zahraničí. Medzi bezdetnými ľuďmi a tými s deťmi. Proste rozhádame ľudí.

Takže to nemá ekonomický zmysel?

Ide o populistický nápad. To je ako dôchodkový strop. Množstvo výskumníkov analyzuje podobné populistické nápady a sú predmetom výučby na univerzitách. Ide len o získanie istej skupiny voličov. Nevytvárajú sa nové zdroje, len sa prerozdelia podľa iných preferencií.

Ďalší návrh ministra je individuálny dôchodkový strop po 40 rokoch dôchodkového poistenia. Bývalý minister práce Jozef Mihál však upozornil na to, že sa do toho bude môcť počítať napríklad obdobie nezamestnanosti alebo štúdium pred rokom 2004.

Áno, pán Mihál to správne pomenoval a kritika je oprávnená. Pretože niekto dostane dôchodok za obdobie, ktoré neodpracoval. Ale treba povedať aj inú vec. Môžeme zaviesť individuálny dôchodkový strop, ale s tým, že sa zmení aj celý vzorec. Napríklad zavedením švédskeho modelu dôchodkov. Volá sa to NDC schéma. Zoberie sa do úvahy, koľko ste zaplatili poistného na individuálnom účte poistenca, a keď tam niekto reálne platil 40 rokov odvody, môže ísť pokojne do dôchodku. Otázne je, či mu to bude aj reálne stačiť.

Mohli by sme to zaviesť aj na Slovensku?

Množstvo krajín má zavedený individuálny dôchodkový strop, ale v spojení s NDC schémou. A myslím, že aj súčasná slovenská vláda dala v programovom vyhlásení najavo, že sa chce inšpirovať dôchodkovými systémami v severských krajinách.

A čo z technického hľadiska?

Každý má dnes v Sociálnej poisťovni individuálny účet poistenca. Prechod na NDC schému, kde sa sleduje objem zaplateného poistného každému poistencovi, je teda možný.

Ako vlastne funguje NDC schéma?

Tak, že sa zaplatené poistné virtuálne kumuluje aj zhodnocuje. A môže sa zhodnocovať napríklad o rast miezd, infláciu alebo iný ukazovateľ. Vo Švédsku sa zhodnocuje o rast miezd, čiže o nejakých päť percent. Ale takýto systém by bol neudržateľný, keďže v systéme zároveň klesá aj počet pracujúcich, ktorí platia odvody. Preto sa od toho zhodnotenia odpočítava percento poklesu prispievateľov odvodov. A toto je spôsob, ako dosiahnuť udržateľnosť dôchodkového systému.

Ako to potom vyzerá pri odchode do dôchodku?

V momente odchodu do penzie sa dôchodok určí aktuársky, to znamená, že sa berie do úvahy očakávaná dĺžka dožitia na dôchodku a hodnota naakumulovaného virtuálneho kapitálu z poistného. Mesačný dôchodok tak odzrkadľuje, ako dlho sa človek dožije a koľko zaplatil počas pracovného života na poistnom.

Celé to znie už ako veľká reforma. Bolo by to drahé?

Z hľadiska technológie by to nebolo drahé. Ale z politického hľadiska je to nákladné na vysvetľovanie a presviedčanie. A ďalšia vec je, že už by bolo veľmi ťažké vrátiť sa späť. Keď už ľuďom ukážete ich účet a peniaze, ktoré aj keď virtuálne, ale sú určené na ich dôchodky, ťažko to potom zase zrušíte. Veď aj pri druhom pilieri sa špekulovalo o jeho zrušení, ale keď už ľudia videli svoje peniaze na sporiacich účtoch, nikto si to nedovolil zrušiť.

Keby sme ho teoreticky zaviedli aj na Slovensku, museli by sme zmeniť vzorec?

Ten by prestal existovať. Veľa ľudí by však malo veľmi nízke dôchodky, pretože by zo systému zmizla solidárnosť. Napríklad veľmi by na to doplatili živnostníci alebo aj ľudia, ktorí boli počas života často bez práce. Pre tieto prípady by sa zaviedla napríklad jednotná dôchodková dávka, na ktorú by sa odvádzala časť odvodov. Išlo by o takzvaný solidárny dôchodok.

Máme dnes viac zásluhový alebo solidárny štátny dôchodok?

Musím upozorniť, že už dnes je starobný dôchodok z prvého piliera z dvoch tretín solidárny a len z jednej tretiny zásluhový. Ak má napríklad človek 40 rokov doby poistenia, minimálny dôchodok, ktorý je solidárny, je vo výške takmer 380 eur. Človek s priemerným príjmom by dostal dôchodok vo výške 545 eur. Takže len rozdiel medzi týmito hodnotami je skutočnou zásluhou za zaplatené poistné. Preto je nutné pozrieť sa aj na to, či je takáto vysoká miera solidarity pri priznávaní dôchodkov vhodná a či nebude potrebné posilniť zásluhovosť.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
dôchodca, závet, podpis, papier Ilustračné foto.

Plán reforiem vlády počíta s tým, že sa zavedie transparentné porovnávanie výkonnosti fondov v druhom pilieri voči zahraničiu. Takzvaný benchmark. Podľa niektorých kritických názorov to nie je možné, pretože sa náš druhý pilier od zavedenia nezmenil. Môžeme tento nástroj podľa vás zaviesť?

Za tých 15 rokov fungovania prešiel druhý pilier niekoľkými zmenami, ktoré ovplyvnili výkonnosť fondov. Posledná bola v roku 2012 za vlády Roberta Fica. Síce sa vtedy okresal význam druhého piliera, ale zásadne sa uvoľnili ruky správcom dôchodkových úspor. Odvtedy začali investovať výrazne pasívnejšie. To znamená, že hľadali efektívne finančné nástroje a snažili sa investovať čo najefektívnejšie. A za posledných päť až šesť rokov naše dôchodkové fondy v porovnaní s fondmi v Európe naozaj dosahujú porovnateľnú výkonnosť. Stratu, ktorú teraz dobiehame, sme nabrali od roku 2005 až do roku 2013. Takže áno, porovnávať sa je dobré. Dôležité je, ako sa budeme porovnávať. To znamená, že aký benchmark použijeme.

Akým spôsobom sa toto porovnávanie môže zaviesť do praxe?

Benchmark môže byť zavedený dvomi spôsobmi. Buď ho navrhne regulátor, čo je v našom prípade ministerstvo práce a ministerstvo financií spolu s Národnou bankou Slovenska. Oni povedia, aký benchmark platí pre všetky fondy a potom to jednoducho zavedú do zákona alebo opatrenia. Spoločný benchmark by výrazne znížil konkurenciu medzi správcami.

A druhá možnosť?

Do zákona sa zavedie povinnosť pre správcov fondov, ktorí budú musieť pre každý spravovaný fond transparentne zverejniť svoj benchmark, voči ktorému porovnávajú výkonnosť svojich fondov. A tento benchmark musí byť svojou rizikovosťou a výnosnosťou podobný ako fond, s ktorým si porovnáva výkonnosť. Správcovia by si tak museli zaviesť vlastný benchmark. A v konečnom dôsledku by mohol byť tento spôsob lepší, ako keby mal byť rovnaký benchmark pre všetkých.

Čo s tým bude môcť urobiť sporiteľ?

Zhruba 90 percent sporiteľov na Slovensku sa o nastavenie svojho sporenia nezaujíma. Takže ak im to nenastaví správca ako predvolenú stratégiu sporenia zo zákona, prípadne cez sprostredkovateľov z vlastnej iniciatívy, tak väčšina sporiteľov, ktorí boli v roku 2013 prehodení do konzervatívnych fondov, tam aj zostane. Čiže si nebudú sporiť vhodne.

Predvolená sporiaca stratégia pre novovstupujúcich sporiteľov je aj v pláne reforiem. Ale čo ľudia, ktorí si už sporia? V druhom pilieri predsa už máme 70 percent peňazí v garantovaných fondoch.

Ak niekto ide zavádzať predvolené stratégie pre novovstupujúcich do druhého piliera, tak je to nezmysel.

Prečo?

Stačí sa pozrieť na oficiálne štatistiky. Keď mladí ľudia vstupujú do druhého piliera, až 80 percent ich úspor tečie do fondov s vyšším rizikom. Načo ideme robiť reguláciu na niečo, čo už funguje? Problém majú tí sporitelia, ktorí vstúpili do druhého piliera pred rokom 2013, a doteraz neurobili žiadnu zmenu. V tom roku ich zákonom prehodili do garantovaných fondov s celým majetkom aj s novými príspevkami. Im má predvolená sporiaca stratégia pomôcť.

Ako by sa mal vyriešiť tento problém s nesprávne nastaveným sporením?

Už sa to rieši tri roky. Každý vie, že rozloženie úspor ľudí, ktorí vstupovali do druhého piliera pred rokom 2013, nie je dobré. Títo sporitelia sú vystavení riziku nízkych dôchodkov. Ich majetok treba postupne presunúť do rizikovejších fondov tak, aby bola pre nich nastavená aj adekvátna stratégia.

Tak prečo sa to ešte nestalo?

Debata vždy zlyhala v tom, kto to má urobiť a ako to má urobiť. Správcovia komunikujú so svojimi sporiteľmi a na dátach vidíme, že postupne sa majetok presúva do rizikovejších fondov. Ale robia to pomaly. Štát tiež otáľa s prijatím mechanizmu na efektívnejšie rozloženie úspor sporiteľov. Takže mne to pripadá, akoby nikto nechcel za tento problém prevziať zodpovednosť.

Pre politikov je to citlivá téma. Štát by takto musel urobiť to, čo sa stalo v roku 2013. Ale tentoraz naopak.

Presne tak. Ale politik by mal robiť aj opatrenia, za ktoré treba niesť zodpovednosť. Ale dalo by sa to vyriešiť jednoduchou zmenou zákona.

Keď mladí ľudia vstupujú do druhého piliera, až 80 percent ich úspor tečie do fondov s vyšším rizikom.
Ján Šebo

Ako?

Keď som bol členom pracovnej skupiny na ministerstve práce, navrhoval som s ďalšími kolegami kompromisné riešenie. Dnes už totiž máme v zákone zadefinované, že ak má sporiteľ peniaze aj v negarantovaných fondoch, tak sa mu desať rokov pred odchodom do dôchodku postupne časť úspor presúva do garantovaného fondu. A dalo by sa to využiť zmenou zákona tak, že od zavedenia zmeny by nové príspevky tiekli výlučne do rizikového fondu. Pár rokov pred odchodom do dôchodku by ho zachytila legislatíva, že ak si z nových príspevkov vybudoval v indexovom fonde majetok viac ako 30 percent, tak by jeho príspevky zase tiekli do garantovaných fondov. Tento postup by bol jednoduchý, nikoho by to nebolelo a sporiteľ by sa postupne naučil vnímať, čo robia jeho úspory investované v rizikovom fonde.

Vláda má v pláne zaviesť aj automatický vstup do druhého piliera. Pomôže to dôchodkovému systému?

Ešte pred pár rokmi by som vám povedal, že človek by sa mal sám rozhodnúť, kde si bude sporiť. Lenže treba povedať, že ústava hovorí, že prvý a druhý pilier tvoria základný dôchodkový systém. A keďže na základnom systéme máme povinnú participáciu, tak by sme mali prispievať do prvého, ako aj druhého piliera.

Ján Šebo (41)

Študoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde dnes pôsobí ako docent na ekonomickej fakulte. Vo výskume sa venuje súkromným dôchodkovým schémam, sporeniu a investovaniu. Je spoluautorom dôchodkovej aplikácie Oranžová obálka a finančný expert Európskej komisie v pracovnej skupine používateľov finančných služieb (Financial Services User Group). Je doživotným členom Americkej asociácie individuálnych investorov.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #II. pilier #Dôchodcovia #sporenie #penzie #Milan Krajniak