Až 23 percent domácností očakáva zhoršenie svojej finančnej situácie

Rozbiehajúca sa druhá vlna pandémie vyvoláva obavy aj u domácností. Zatiaľ, čo začiatkom roka očakávalo zhoršenie svojej finančnej situácie len 40 percent domácností, dnes je už situácia iná. Svetlé vyhliadky na najbližšie mesiace nemá až 61 percent domácností. Vyplýva to zo Spotrebiteľského barometra III./2020, ktorý zverejnil Štatistický úrad.

, 08.10.2020 11:53
debata

Až 28 percent domácností očakáva zhoršenie svojej finančnej situácie v nasledujúcich 12 mesiacoch. V porovnaní so začiatkom roka, kedy bol tento podiel len 17 percent, došlo k výraznému zhoršeniu. Oproti jarným mesiacom, kedy u nás pandémia vypukla, však nastal výrazný posun vpred, keďže v apríli bola pesimisticky naladená až takmer polovica našich domácností.

Sporiť dokáže málokto

Inak vyzerá situácia aj v prípade úspor. Až 56 percent ľudí si myslí, že nebudú schopní tvoriť úspory. Optimisticky naladená je len zhruba tretina. Podiel sporivých domácností sa ale z dlhodobého hľadiska zvykol držať na úrovni okolo 40 percent.

Zhoršená ekonomická situácia sa premietla aj do plánov Slovákov investovať väčšie sumy peňazí do nábytku, elektroniky, auta či nového bytu. Až 40 percent domácností predpokladá, že v nasledujúcich mesiacoch budú míňať menej na veľké nákupy. Ešte začiatkom roka sa chystalo okresávať svoje veľké nákupy o desať percent menej.

Nad kúpou auta napríklad premýšľa len 5 percent domácností. Za bežnej situácie sa tento podiel zvykol pohybovať na úrovni 7 až 8 percent. Podiel tých, ktorí si v tomto roku plánujú kúpiť alebo postaviť novú nehnuteľnosť je samozrejme ešte nižší, predstavuje 2 percentá. Aj tieto rozhodnutia ovplyvnila aktuálna situácia, nakoľko pred krízou sa tento podiel hýbal v rozmedzí troch až štyroch. Znížil sa aj podiel tých, ktorí v dohľadnej dobe plánujú rekonštruovať svoje bývanie – z 15 percent pred krízou na súčasných 12 percent.

Od výplaty k výplate

Kríza sa podpísala aj pod zhoršenie finančných možností rodín. Ubudlo totiž tých, ktorí sporia a naopak, pribudlo tých, ktorí žijú od výplaty k výplate. Kým v úvode roka si dokázalo sporiť až 50 percent, kríza spôsobila pokles na 45 percent. Aktuálne došlo k miernemu rastu na 48 percent. Schopnosť domácností vytvárať úspory je dôležitá aj pre celú ekonomiku. Nasporené prostriedky totiž môžu výhodne investovať, uložiť do bánk alebo použiť na kúpu finančne náročnejších tovarov.

Podiel ľudí, ktorí žijú od výplaty k výplate, je ale vo všeobecnosti pomerne vysoký – pred krízou to bolo 33 až 34 percent domácností. Po kríze sa ich podiel zvýšil na 36 percent. Po vypuknutí pandémie sa zvýšil aj podiel domácností, ktoré žijú na dlh alebo vyberajú svoje úspory na úroveň 16 percent. Pozitívom však je, že aktuálne toto číslo opäť kleslo na svoju predkrízovú hodnotu 14 percent.

debata chyba
Viac na túto tému: #úspory #výplata #koronakríza
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy