V pluse sa tak tržby ocitli druhýkrát v tomto roku, a to hneď rekordne, upozorňuje analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská. Podobným tempom, o 3,9 percenta, rástli naposledy vo februári tohto roka – teda pred vypuknutím pandémie.
Na priveľký optimizmus však podľa Sadovskej nie je priestor. "S recesiou ide ruka v ruke aj nárast nezamestnanosti, pokles príjmov, a teda aj určité limity domácností pri míňaní,“ upozorňuje. Pre pandémiu sa podľa analytičky dá očakávať, že ľudia budú chodiť do obchodov menej často. Rátať sa dá aj s väčšími jednorazovými nákupmi. Od októbra 2020 totiž môže byť v obchode na desať metrov štvorcových len jeden zákazník.
Vydrží V, nevydrží V?
"Za tretí štvrťrok zatiaľ tvrdé dáta ukazujú na oživenie v tvare písmena V,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Tržbám podľa nej pomohlo májové zmiernenie obmedzení, ale aj dovolenkové obdobie.
Otázne je, aké protipandemické opatrenia si vyžiada druhá vlna. Ak nebudú tak prísne ako na jar, dá sa podľa analytičky očakávať, že oživenie bude pokračovať aj v posledných troch mesiacoch roka. "V tomto roku očakávame prepad ekonomiky blízko 6,3 percenta, s následným návratom k pozitívnemu rastu blízko šesť percent v budúcom roku,“ odhaduje Muchová. Pomôcť rastu by mali aj európske peniaze z Plánu obnovy.
Podľa septembrovej makroprognózy Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií by sa mala ekonomika Slovenska tento rok prepadnúť o 6,7 percenta. Predtým sa počítalo aj s takmer desatinovým prepadom. V budúcom roku by rast mal zrýchliť na 5,5 percenta. Za zlepšením odhadov je rast dopytu zo zahraničia. A tiež zmiernenie prepadu domácej spotreby. Zdá sa totiž, že šetrenie ľudí pre pandémiu dosiahlo svoje dno.
Domáce dovolenky, domáce nákupy
Podobne ako v júli aj v auguste čísla maloobchodu mohol nafukovať i efekt domácich dovoleniek. "Menší odlev obyvateľstva do zahraničia počas dovolenkovej sezóny pravdepodobne pomáhal najmä potravinovým predajniam,“ vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Ľudia totiž menej cestovali a viac míňali doma. Potvrdil sa aj odchod ľudí na internet. "Medziročný rast tržieb vo väčšine kamenných predajní sa zmiernil z dvojciferných júlových na augustové úrovne okolo dvoch až troch percent,“ hovorí Koršňák.
Slovenské dovolenky pocítili aj reštaurácie. Ich tržby sa v auguste zvýšili oproti júlu o takmer tri percentá. "Naďalej však platilo, že nárast tržieb v reštauráciách nemusel byť plošný a pravdepodobne sa týkal predovšetkým stravovacích zariadení v obľúbených turistických regiónoch,“ hovorí analytik. Návrat do práce potiahol ako-tak aj tržby z obedových menu. Práve na tie sa spoliehajú mnohé podniky – hlavne vo väčších mestách. Úrovne spred pandémie však tieto tržby nedosiahli ani zďaleka.
V červených číslach však aj v auguste skončili hotelieri. Hoci oproti júlu sa v auguste medziročný prepad v odvetví zmiernil – a to o 14,7 percenta. "Domáca klientela zvyčajne preferuje kratšie pobyty, prípadne využíva možnosť ubytovania u rodiny či známych,“ vysvetľuje Koršňák.
Quo vadis, ekonomika?
Nateraz sa zdá, že druhá vlna už pravdepodobne krajinu nezavrie. A opatrenia budú miernejšie ako tie z jari, predpokladá analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. "Pandémia však môže čiastočne opätovne nahlodať spotrebiteľskú dôveru domácností, respektíve minimálne spomaliť jej zotavovanie,“ hovorí. V septembri by tak mohol byť so zotavovaním tržieb obchodníkov koniec. Stabilné zotavenie tržieb maloobchodu na úrovne spred marca preto Koršňák do konca tohto roka neočakáva. "Návrat na predkrízové úrovne odhadujem najskôr až v druhej polovici budúceho roka,“ predpokladá. A to aj napriek tomu, že prepad tržieb maloobchodu pomáhajú podľa Koršňáka aspoň čiastočne zmierňovať kompenzačné opatrenia na udržanie zamestnanosti. Na mysli má hlavne tie z dielne ministerstva práce pre živnostníkov s výpadkom tržieb, ale aj kurzarbeit pre firmy.