VIDEO: Ministerstvo financií predstavilo materiál Moderné a úspešné Slovensko.
Nejde však o konečnú verziu, ale len o prvý nástrel. A tak vyše stostranový dokument Moderné a úspešné Slovensko aj vyzerá. Nie sú v ňom žiadne konkrétne projekty, len súbor navrhovaných reforiem. O tom, ktoré projekty nakoniec Slovensko bude financovať z európskych pandemických peňazí, majú podľa ministra rozhodnúť ľudia. "Možno niekto povie, že niečo chýba. Radi si vypočujeme každý názor,“ povedal. Slovensko má nárok na 7,5 miliardy vo forme grantov. Ďalších 6,5 miliardy by si od únie mohlo výhodne požičať.
Materiál však znalcov verzie, čo unikla do médií už pred tromi týždňami, neprekvapí. Je totiž takmer identický. Menili sa len drobnosti – napríklad rozpočet na učiteľské platy išiel dole o vyše tristo miliónov eur a vizáž dokumentu. Nová verzia tak ako tá prvá obsahuje aj všetkých osem hlavných oblastí, v ktorých chce vláda iniciovať reformy. Meniť sa majú dôchodky, dane, zdroje energie, učebné osnovy, usporiadanie obcí a súdnictvo, zrýchliť sa má aj internet a výstavba.
Do konečného reformného plánu, ktorý Slovensko odovzdá Európskej komisii 30. apríla, sa dostane len päť až šesť hlavných reforiem. A to takých, ktoré vláda dokáže zrealizovať počas najbližších dvoch, maximálne troch rokov. Ministerstvo financií podľa jeho šéfa už na niektorých aj pracuje. „Niektoré fiškálne reformy už sú v legislatívnom procese a do reformného plánu sa len pretavia,“ povedal Heger.
Čo je v slovenskom reformnom pláne?
Materiál Moderné a úspešné Slovensko obsahuje osem oblastí s vymenovaním reforiem, ktoré krajinu posunú za desať rokov na ekonomicky a sociálne vyššiu úroveň. Podľa ministra financií Eduarda Hegera nejde ešte o konečnú verziu. Za plus materiálu sa dá považovať pomenovanie problémových oblastí. V niektorých z nich sú však opatrenia skôr hmlisté, chýba aj vyčíslenie nákladov.
1. Fiškálne reformy
Štátny rozpočet pod drobnohľadom: vyššie príjmy cez efektívny výber daní, ale aj kontrola nad výdavkami.
- Dôchodkový vek sa nadviaže na rast strednej dĺžky života, čo zvýši dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Zaviesť by sa mal aj automatický vstup do II. piliera.
- Zmeniť sa má aj daňový mix – a to v prospech výhodnosti práce. Zjednodušiť sa má aj platenie daní.
- Zaviesť sa majú aj zelené dane – množstvo vypúšťaných emisií sa má dostať aj do dane z motorových vozidiel.
2. Zelená ekonomika
Zníženie emisií skleníkových plynov, zvýšenie energetickej efektívnosti a podielu obnoviteľných zdrojov. Slovensko má prejsť na obehovú ekonomiku, kľúčová je aj ekologická doprava.
- Zvýšenie energetickej efektívnosti priemyslu, budov, ale aj výmena neefektívnych kotlov v súkromných domoch – 1,85 miliardy eur.
- Zníženie podielu odpadu na skládkach a zvýšenie ich druhotného využívania v rámci obehovej ekonomiky – 216 miliónov eur.
- Posilnenie ochrany prírody, podpora mäkkého turizmu a rozvoj regiónov – 581 miliónov eur.
- Opatrenia na lepšie prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy – 1,86 miliardy eur.
- Odstránenie najrizikovejších environmentálnych záťaží a boj proti environmentálnej kriminalite – 1,4 miliardy eur.
- Zelená doprava – 9,09 miliardy eur.
3. Trh práce a sociálna udržateľnosť
Zníženie dlhodobej nezamestnanosti, inklúzia znevýhodnených skupín. Vláda chce bojovať aj proti bezdomovectvu a zaviesť nový systém ochrany a podpory obetí domáceho násilia.
- Do konca roka 2021 sa pripraví a schváli Stratégia pre integráciu Rómov. Súčasťou budú aj príslušné akčné plány.
- Zvýšenie kapacít pre kvalitnú a dostupnú formálnu starostlivosť o deti do troch rokov – 248 miliónov eur.
- Flexibilný rodičovský príspevok – rodičia budú môcť poberať príspevky v dĺžkach 1 rok, 1,5 roka a 2 roky.
- Zavedie sa povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájmom v nových developerských projektoch na úrovni od 5 do 10 %.
4. Vzdelávanie
Reformy v oblasti vzdelávania sa sústredia na kvalitu výučby na všetkých stupňoch škôl, dostupnosť a inkluzívnosť.
- Povinné predprimárne vzdelávanie – 388 miliónov eur.
- Kurikulárna reforma – zmena obsahu a formy vzdelávania so zameraním na zručnosti využiteľné v živote – 124 miliónov eur.
- Výrazne sa zvýšia platy učiteľov – 665 miliónov eur v rokoch 2021 až 2024.
- Modernizácia budov a areálov škôl – 1,89 miliardy eur v rokoch 2021 až 2024.
5. Veda, výskum a inovácie
- Podľa plánu by krajina mala naštartovať znalostnú ekonomiku, čo podporí prerod na inovatívnu ekonomiku.
- Dokončenie reformy SAV, lákanie mozgov zo zahraničia, zabránenie odchodu slovenských vedcov.
- Posilnenie zdrojov na výskum a inovácie za 2,5 miliardy eur.
6. Zdravie
Vzhľadom na všeobecné zaostávanie vo výsledkoch v oblasti zdravia a jeho význam pre kvalitu života je nutné podľa návrhu zamerať sa na celý systém.
- Posilnenie kapacít všeobecnej ambulantnej starostlivosti – 590 miliónov eur. Ďalších 450 miliónov eur má ísť na zvýšenie počtu sestier.
- Zmena poistného systému smerom k presnejšiemu zadefinovaniu nárokov pacienta.
7. Verejné inštitúcie a regulácie
Transparentná, nekorupčná a efektívne regulovaná štátna správa, fungujúce súdy a polícia. Žiadna byrokracia a konkurencieschopné podnikateľské prostredie.
- Zefektívnenie boja proti korupcii – zavedie sa nová koncepcia preukazovania pôvodu majetku, zmeny v sudcovských zákonoch.
- Stavebný zákon sa rozdelí na dve časti tak, aby sa skrátil proces výstavby.
- Doba založenia firmy sa skráti na jeden deň.
- Správne členenie bude vychádzať z funkčných väzieb – teda dochádzky ľudí. V prípade Bratislavy a Košíc bude aplikovaná len jedna úroveň riadenia, zrušia sa mestské časti.
8. Digitalizácia
Na rozbeh ekonomiky v ďalšej dekáde sú nevyhnutné zmeny v digitalizácii verejných služieb a dobudovanie digitálnej infraštruktúry.
- Centrálne riadenie digitalizácie za 57 miliónov eur.
- Zvýšenie využívania ultrarýchleho internetu domácnosťami za 172 miliónov eur.
Podľa riaditeľa Inštitútu finančnej politiky Eduarda Hagaru celý plán stojí na opätovnom naštartovaní ekonomickej výkonnosti. Tá sa má dostať na úroveň západnej Európy. "Potrebujeme výrazne zlepšiť výkonnosť nášho školstva, prepojiť prax so vzdelávaním, naštartovať inovácie a do veľkej miery potrebujeme prilákať kvalitných ľudí späť,“ povedal Hagara. Ohľadne kvality života sú najväčšie priority podľa neho zdravotníctvo a zelená ekonomika.
Šité horúcou ihlou
Zelená ekonomika je síce pekná myšlienka, no v dokumente chýba jednoznačný plán, ako kvalitu ovzdušia, energetickú efektívnosť či chudobu riešiť, upozorňuje hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová. Za ekologickými problémami sú totiž často sociálne problémy, keďže chudobnejšie rodiny nielen žijú nezateplených domoch, ale aj kúria v starých kotloch. „Toto by mala byť jednoznačná reformná priorita v energeticko-environmentálnej politike Slovenska,“ hovorí Filová.
Nedostatky vidí aj v pripravovanej dôchodkovej reforme. Chýba napríklad možnosť dobrovoľného sporenia na dôchodok, pripomína Filová. „Je to oblasť, ktorá je samozrejmosťou v každom modernom štáte, kde si budúci dôchodcovia môžu zvýšiť kvalitu života,“ hovorí. Aj preto dúfa, že tieto nedostatky pomôže vyladiť očakávaná širšia diskusia.
„Všetko robíme na poslednú chvíľu a riešime iba to, čo nám akurát padá na hlavu,“ hovorí Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba. Aj preto podľa neho dokument nekladie väčší dôraz na zmeny a rozčlenenie našej ekonomiky, chýba mu aj podpora pre lokálny ekonomický rozvoj. Kuruc by privítal aj zásadnú reformu inšpektorátov práce. „Bude z nich treba urobiť vysokoodborný, kompetentný a akčný poradensko-kontrolný orgán, ktorému budú zamestnanci dôverovať a ktorého sa budú nepoctiví zamestnávatelia báť,“ tvrdí Kuruc.
O odbornú diskusiu žiadajú aj odbory. Tie nateraz schvaľujú hlavne plánovanú daňovú reformu. Aj tá však podľa nich potrebuje ešte kde-tu dotiahnuť. Otázna zostáva snaha o jednotný výber daní a odvodov, upozorňuje viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov a združení Monika Uhlerová. „Sú tu viaceré riziká. Prínos v zjednodušení administratívy môže mať negatívne dôsledky na efektívne rozdelenie financií na jednotlivé služby štátu,“ hovorí. Nedostatky majú aj pripravované sociálne reformy. Tie by podľa Uhlerovej mali klásť väčší dôraz aj na zvýšenie pracovných príležitostí pre ženy a ich rýchlejší návrat do práce. A to najmä lepším prístupom k starostlivosti o deti. Odborárka neschvaľuje ani to, že v pláne sú aj opatrenia, ktoré vláda už teraz rieši. Ako príklad uvádza toľko diskutované druhé podnikateľské kilečko. „Takto formulované míľniky v sebe nenesú reálnu výpovednú hodnotu o cieli, ktorý chcú priniesť,“ hovorí Uhlerová.
Kritika z koalície aj z opozície
Možnosť výberu toho najlepšieho z najlepšieho budú mať aj jednotlivé koaličné strany. Niektoré už teraz vedia, čo chcú zmeniť. Predsedníčka strany Za ľudí a ministerka investícií Veronika Remišová vidí hlavný problém v návrhu, aby kľúčovú časť riadenia verejných vysokých škôl vykonával prostredníctvom správnej rady štát, samosprávy a zamestnávatelia. „Viac štátu v orgánoch vysokých škôl nepovažujeme za reformu ani cestu k vyššej kvalite škôl,“ hovorí. Väčší dôraz podľa nej treba klásť na reformu obsahu a spôsobu vzdelávania. A, naopak, menší na administratívne a čisto technické záležitosti. Remišová nesúhlasí ani so spôsobom podpory investícií a inovácií. Svoj vlastný návrh reforiem plánuje predstaviť už na budúci týždeň.
Námietky má aj opozícia. Strana Smer už dlhšie kritizuje nielen samotný reformný plán, ale aj spôsob jeho prípravy – za zatvorenými dverami. Aj predstavenie návrhu podľa jej predsedu Roberta Fica len potvrdilo, že vláda nemá žiaden plán. "Kde je boj proti pandémii. Keď čítam tento dokument, nenachádzam tu ani dôsledky pandémie, ani to, čo s ňou ideme urobiť,“ povedal. Ako prvé sa malo podľa neho uskutočniť rokovanie s podnikmi. Práve firmy by mali podľa neho povedať, čo presne potrebujú, aby naštartovali inovácie.
Podľa bývalého ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) sú síce pri reformách uvedené sumy, stále však nie je celkom jasné, na čo budú peniaze použité. Očakával totiž, že materiál bude obsahovať konkrétne projekty, nielen sumár možností. V tejto veci Smer zvolal aj mimoriadnu schôdzu parlamentu, na ktorej má vláda predstaviť okamžité opatrenia na odstránenie dosahov koronakrízy. Konať sa má už túto stredu.
Bývalý minister hospodárstva Peter Žiga (nezaradený, vznikajúca strana Hlas) kritizoval, že plán prichádza dva mesiace po tom, čo mal byť dávno ukázaný ľuďom. Naráža na reči samotného premiéra Igora Matoviča o tridsiatich verejných konferenciách počas leta. Navyše materiál podľa Žigu neobsahuje žiadne konkrétne projekty ani spôsob, ako zmeny uviesť do života.