Nateraz však výstavba skôr pokrivkáva, akoby sa rozbiehala. Byty totiž v posledných rokoch pribúdajú skôr v stovkách ročne ako v tisícoch. Za prvý polrok tohto roka to nebolo inak. Na tisíc obyvateľov má Slovensko iba 370 bytov, priemer v Európe je 488 na tisíc ľudí. Rezort dopravy sa s tým rozhodol skoncovať. V stredu vláda schválila novelu zákona o štátnom fonde rozvoja bývania. Tá radikálne mení sumu, ktorú môžu mestá a obce dostať od štátu na výstavbu nájomných bytov. Od budúceho roka by im tak fond mohol zaplatiť až 100 percent nákladov.
Zjednodušiť sa majú aj papierovačky okolo stavebných projektov. „Kľúčovú úlohu pri využívaní tohto modelu zohráva vlastná aktivita obcí a miest,“ tvrdí tlačový odbor rezortu dopravy. Zdá sa, že ministerstvo tak bremeno hodilo na mestá a obce.
Tým sa ani zďaleka plány kompetentných nekončia. Stavať má aj štát. To si vyžiada zmenu stavebného zákona. Tá je zatiaľ podľa informácií denníka Pravda len v štádiu príprav. Platiť chce rezort dopravy štátne byty buď z európskych zdrojov cez Plán obnovy alebo z druhého dôchodkového piliera. Ako reálne to vidí aj analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. „Výnos z nájomného bývania môže prevýšiť rast inflácie, no treba počítať s dlhodobým investičným horizontom,“ hovorí.
Rezort dopravy nateraz nevylučuje, že sa bude uchádzať o peniaze z Bruselu. O tom, koľko by mohlo ísť na štátne bývanie, je zatiaľ predčasné hovoriť, keďže pôjde o "výsledok spoločnej zhody o potrebách krajiny“, vysvetľuje ministerstvo dopravy. To predpokladá, že nárast počtu regulovaných nájmov by mohol zmeniť pohľad ľudí na takéto bývanie, ale aj pohnúť s cenami na realitnom trhu. V ideálnom prípade by podľa rezortu dopravy malo pribúdať 1 500 až dvetisíc nájomných bytov ročne.
Aj o stovky eur lacnejšie
Priemerná cena za prenájom dvojizbového bytu v hlavnom meste sa začína od 600 eur mesačne. V Žiline vyjde podobný byt na 350 eur na mesiac. Ale treba si uvedomiť, že tieto ceny sú bez energií. Nájomný byt tak môže byť aj trikrát výhodnejší ako komerčný nájom či hypotéka. No čaká sa naň roky a nedostane ho každý. Nateraz je nájomné bývanie určené skôr pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. A prísne podmienky nároku nesplní každý. Aj to ľudí od takéhoto bývania odrádza.
„Na byt sa priemerne čaká sedem rokov, záleží to od formy nájomného bývania,“ spresňuje hovorkyňa mesta Bratislava Katarína Rajčanová. O nájomný byt v hlavnom meste žiada aktuálne šesťsto ľudí, bytov je 877, očividne takmer žiadny voľný. „Hlavné mesto má rozpracované viaceré projekty výstavby mestských nájomných bytov, ich realizácia je závislá od množstva faktorov vrátane povoľovacích procesov a získania potrebných financií,“ dodáva Rajčanová.
Aktuálne sú rozpracované projekty na viac ako 500 bytov. Jeden štvorcový meter nájomného bytu vyjde od 1,12 do 1,90 eura za mesiac. Mesačný nájom za byt s rozlohou 60 štvorcových metrov je priemerne 90 eur. Byt s podobnou veľkosťou sa na trhu prenajíma aj za viac ako 500 eur mesačne. "Mesto Trnava má v súčasnosti v bytovom fonde spolu 725 bytov,“ hovorí Veronika Majtánová, hovorkyňa krajského mesta. Aktuálne sú všetky mestské byty v Trnave obsadené. Samospráva má v pláne zvýšiť svoj bytový fond o 200 až 250 bytov. Rozptyl cien tohto typu bytov v meste je veľký. Priemerné ceny nájomných bytov postavených zo ŠFRB sa pohybujú na mesiac okolo 155,14 eura. Pri byte nižšieho štandardu je to od 5,35 eura do 19,81 eura mesačne. Byty pre dôchodcov vyjdú na 34,19 eura. "K týmto sumám sa, samozrejme, pripočítavajú ešte služby ako voda, kúrenie, teplá voda,“ dodala Majtánová.
Mestá stavajú vo veľkom, stále je to málo
Nitra má 997 nájomných bytov. "Okolo 120 ľudí evidujeme ako žiadateľov o nájomný byt na mestskom úrade,“ uvádza Tomáš Holúbek, hovorca mesta Nitra. Na sídlisku Čermáň vzniká 220 bytov, ďalších 33 ich pribudne na sídlisku Diely. „Vlani sme odovzdali 35 bytov na Hlbokej ulici na Čermáni,“ hovorí Holúbek. Nájomné byty sú aj jednou z priorít mesta, pretože Nitrania majú o ne enormný záujem. Priemerná cena nájmu sa odvíja od typu bytu.
"Do roku 2015 mali nájomníci možnosť rekonštruovať a následne odkúpiť mestský byt, v súčasnosti to nie je možné, pretože sa mesto nechce zbavovať nájomných bytov,“ zdôrazňuje hovorca mesta Košice Vladimír Fabian. Byty mesto prenajíma spravidla najviac na päť rokov. Ak nájomca počas prvého roku splní všetky svoje povinnosti voči mestu, zmluva sa automaticky predĺži o dva roky. "Lehota na pridelenie bytu je individuálna a závisí od procesov mesta,“ hovorí Fabian. Košice vlastnia 1¤494 bytov.
Banská Bystrica má 314 nájomných bytov. „K dnešnému dňu evidujeme 207 žiadostí o prenájom bytu,“ hovorí Zdenka Marhefková z kancelárie primátora Banskej Bystrice. Priemerne ročne pribudne na zoznam 48 žiadateľov, ktorí spĺňajú kritériá. "Čakacia doba pri prenájme nájomného bytu je približne tri roky a pri prenájme bytov v režimovom bývaní pre sociálne slabších obyvateľov mesta je to okolo tri až šesť mesiacov,“ dodáva Marhefková. Mesto plánuje postaviť 23 bytov. Aj tu je teraz výstavba v procese stavebného konania. V momente keď budú mať právoplatné stavebné rozhodnutie, chce mesto podľa Marhefkovej požiadať o dotáciu na výstavbu Štátny fond rozvoja bývania.
Viac bytov – nižšie ceny?
Terajšie tempo výstavby nájomných bytov, zdá sa, s cenami na trhu nepohne. Muselo by ich pribúdať výrazne viac. Záujem o byty je totiž stále priveľký. „Tento scenár nie je v najbližších piatich rokoch pravdepodobný, keďže počet stavebných povolení rastie len postupne,“ hovorí Tomčiak.
Pokles cien na trhu s bytmi na komerčný prenájom nepredpokladá ani realitný maklér Eugen Cagáň zo spoločnosti Custom Real. "O prenájmy je neustále záujem, zlacnenie neočakávam,“ hovorí. Nová ponuka na trhu je podľa makléra obsadená priemerne do dvoch týždňov. Záujem je hlavne o menšie byty. Trh je podľa Cagáňa teraz stabilný, turbulencie z jari má za sebou. „Počas prvej vlny pandémie sa predčasne ukončilo niekoľko nájomných vzťahov zo strany nájomcov,“ hovorí.
Nájomné predsudky alebo každý býva radšej vo vlastnom
"Sme veľmi konzervatívny národ. Ľudia uprednostňujú vlastné bývanie pred nájmom,“ hovorí realitný maklér Eugen Cagáň zo spoločnosti Custom Real. Až tri štvrtiny obyvateľov Slovenska vo veku od 18 do 34 rokov žijú ešte u svojich rodičov. Ide o najvyšší podiel v krajinách Európskej únie.
Nájomné byty sú u nás stále vnímané skôr ako bývanie pre sociálne slabšie rodiny. Obecné bývanie však môže byť atraktívne pre mladé rodiny či ľudí, ktorí nemajú financie na kúpu vlastnej nehnuteľnosti. "Samozrejme, je veľmi pravdepodobné, že po niekoľkých rokoch nájomné byty opustia a za hypotéku si kúpia vlastný byt či dom,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Nájomné bývanie totiž mestá a obce často stavajú v okrajových častiach, čo mnohým nevyhovuje.
Ďalším problémom je nedostatok takéhoto bývania. "Na Slovensku je dlhodobo slabá ponuka dostupného nájomného bývania,“ hovorí Eva Sadovská, analytička Wood&Company. Za príklad si môžeme zobrať susedné Rakúsko, kde v štátnych či mestských bytoch býva viac ako 40 percent obyvateľov.
Za nedostatok nájomných bytov môže aj naša minulosť. Počas posledných tridsiatich rokov sa obecné či mestské byty vo veľkom privatizovali. Pred revolúciou bolo vo vlastníctve štátu 22 percent družstevných bytov a 27 percent tvorili verejné nájomné byty.
Podľa sčítania domov a bytov v roku 2011 je až 90,5 percenta obývaných nehnuteľností v súkromnom vlastníctve. "Podiel bytov v nájomnom režime predstavuje len necelých šesť percent, pričom vo vlastníctve miest a obcí sú len tri percentá,“ informuje rezort dopravy. Zvyšné tri percentá sú prenajímané na komerčnom trhu. Len 3,5 percenta bytov u nás je družstevných.
Rezort dopravy eviduje v tomto roku 63 žiadostí na obstarávanie 1 237 nájomných bytov. Výška dotácie na tieto byty je viac ako 22 miliónov eur. Do 25. septembra ministerstvo dopravy podporilo obstarávanie na viac ako 900 nájomných bytov, s dotáciou vyššou ako 16 miliónov eur. „Proces rozhodovania o poskytnutí dotácií v roku 2020 nie je ešte ukončený,“ pripomína rezort dopravy. Od roku 1998 sa už obstaralo takmer 45-tisíc bytov.