Akonáhle bude reformný plán hotový, zverejníme ho, povedal Heger

To, či zverejníme alebo nezverejníme reformný plán, neovplyvní naše ďalšie kroky. Pracujeme na ňom. Povedal minister financií Eduard Heger (OĽaNO) na otázku, či zverejní Reformný plán do konca týždňa.

01.10.2020 10:16 , aktualizované: 14:11
debata (10)

Sprístupnenie plánu verejnosti avizoval ešte v pondelok pri stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ktorá ho k tomu sama nabádala.

Teraz však zdôraznil, že chce plán najprv dokončiť, až potom predstaviť verejnosti. Slovensko pritom už o dva týždne musí jeho finálnu verziu predstaviť Európskej komisii.

Neponáhľajú sa však ani iní vládni predstavitelia. Pätnásty október je len začiatkom zasielania národných plánov obnovy do Bruselu aj podľa šéfa Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti Tomáša Valáška (Za ľudí).

„Pätnásty október je štartom, nie koncom časového obdobia, keď sa dajú plány poslať. Zatiaľ má plán vypracovaný len jedna krajina, a to Francúzsko. Sú krajiny, ktoré, pokiaľ viem, ani na plánoch obnovy nezačali pracovať,“ spresnil.

Dohoda podľa jeho slov je, že 15. októbra je lehota, keď sa plány začínajú posielať. „Je na členských krajinách, kedy ich pošlú, čím skôr, tým lepšie, lebo čím skôr, tým viac priestoru bude na konverzáciu s Európskou komisiou, ktorá má svoje predstavy o tom, čo v plánoch obnovy má byť. Čím viac časového priestoru, tým lepšie pre SR, aby si vyrokovala podmienky podľa seba, a nie podľa Európskej komisie,“ poznamenal.

Výbor dnes rokoval aj k plán obnovy. „Vláda nám predložila stanovisko. Pán premiér Igor Matovič (OĽANO) ho predniesol a aj prehovoril o pláne obnovy. My sme mu to stanovisko čiastočne doplnili, viac verbálne ako písomne, a schválili,“ oznámil predseda výboru.

Stanovisko o pláne obnovy bolo podľa Valášeka skôr procedurálne. „Bolo to o tom, že musia byť (v pláne) zahrnuté aj tzv. zelené témy, ako aj téma digitalizácie. Samozrejme, dotkli sme sa aj ďalšieho procesu, a to že vládu čaká zúženie tohto širšieho reformného plánu na nejaký kratší národný plán obnovy, ktorý musíme predložiť Európskej komisii,“ dodal Valášek.

Plán obnovy EÚ musí podporiť potravinovú sebestačnosť Slovenska

Zástupcovia všetkých relevantných organizácií zastupujúcich poľnohospodárov, potravinárov a maloobchod s potravinami dnes zaslali predsedovi vlády SR otvorený list. Vyzývajú ho, aby z prostriedkov plánu obnovy EÚ bolo podporené aj agropotravinárske odvetvie, pretože podľa medializovaných priorít využitia týchto prostriedkov sa s týmto odvetvím nepočíta. Za takýchto podmienok je záväzok zakotvený v programovom vyhlásení vlády SR zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska a podiel slovenských potravín na pultoch obchodov iluzórny a nerealizovateľný. Informovala o tom v Potravinárska komora Slovenska (PKS).

Signatármi spoločného listu sú PKS, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna komora Slovenska, Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), Zväz obchodu SR, Zväz spracovateľov mäsa, Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov, Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu a Únia potravinárov Slovenska.

Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo prešlo podľa signatárov za posledných tridsať rokov výraznými zmenami. Z krajiny, ktorá si dokázala zabezpečiť všetky základné poľnohospodárske suroviny a potraviny z vlastnej produkcie, sa stala krajina závislá od dovozu, s hrubou potravinárskou produkciou na chvoste krajín EÚ.

Podiel slovenských potravín na pultoch v maloobchode je podľa potravinárskych subjektov na úrovni 40 % a záporné saldo zahraničného obchodu s agropotravi­nárskymi komoditami bude tohto roku atakovať historickú hranicu 2 miliárd eur. Potravinárske odvetvie je pritom najväčším spracovateľským odvetvím v EÚ, väčším ako automobilový priemysel, a rovnako je tak tomu aj vo vyše polovici členských štátov EÚ. SR tak zďaleka nevyužíva potenciál, ktorý jej umožňujú nielen pôdne a klimatické podmienky, ale aj dlhodobá tradícia výroby kvalitných potravín.

„Po našej niekoľkoročnej snahe a analýzach dostupných údajov je dnes všeobecne uznávaným faktom, že hlavnou prekážkou zvýšenia potravinovej bezpečnosti je zhoršujúca sa konkurencieschop­nosť spracovateľských potravinárskych podnikov spôsobená zanedbanou podporou zo strany štátu. Finančné prostriedky zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorých výška navyše nedosahuje výšku podpôr poskytovaných v starých členských krajinách, smerovali prevažne do poľnohospodárskej prvovýroby a pre spracovateľské podniky boli vyčlenené iba v minimálnej miere,“ uviedol Daniel Poturnay, prezident PKS. Finančne poddimenzovaný potravinársky priemysel je na Slovensku najslabším článkom potravinovej vertikály, ktorá sa tak v dôsledku tejto nerovnováhy stáva nefunkčnou.

„Bez potrebných investícií do agropotravinárskeho sektora zostane ambícia zvyšovania potravinovej sebestačnosti Slovenska prázdnym sľubom a témou nebude zvyšovanie podielu slovenských potravín na pultoch, ale boj o ich samotné prežitie,“ uviedol Martin Krajčovič, predseda SAMO. (tasr)

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Eduard Heger #plán obnovy