Je za tým lepší vývoj ekonomiky oproti júnovým odhadom. "Trh práce sa zatiaľ ukazuje odolnejší voči kríze, čo potiahlo aj domácu spotrebu,“ vysvetľuje analytik inštitútu Dušan Paur. Pomohli aj opatrenia Prvej pomoci, ktoré podržali zamestnanosť a mzdy. V ďalších rokoch má pokračovať postupné oživenie spojené s rastom príjmov.
Naopak k výpadku príjmov oproti minulému roku prispelo aj to, že korporátna daň reaguje na ekonomický cyklus najvýraznejšie. Prepadla sa tak o viac ako 600 miliónov eur. Podobne to bolo aj v krízovom roku 2009, keď výnos z daní firiem klesol o štvrtinu.
Po dočasnom uzatvorení ekonomiky sa však firmy začínajú zotavovať. "Korporátna daň vďaka tomu prinesie v roku 2020 o 92 mil. eur viac ako sme čakali v júni,“ hovorí Pauer.
Zamiešať karty by však mohla druhá vlna pandémie. "Zlepšenie by mohla zastaviť druhá vlna pandémie, ktorá by zobrala ďalšiu miliardu eur najmä cez čiastočné uzatváranie ekonomík u našich obchodných partnerov,“ vysvetľuje Paur. Naopak pozitíve riziko na rast ekonomiky aj príjmy prináša avizovaný Fond obnovy. Ten by mohol podľa inštitútu do ekonomiky prineisť 1,4 miliardy eur.
"Odhad daní a odvodov navyšujeme v roku 2020 o 719 miliónov eur v porovnaní s poslednou prognózou,“ hovorí Paur. Výrazne zlepšenie má plne na svedomí lepší vývoj ekonomiky.
Vďaka novým dátam z daňových priznaní zreálnil inštitút vplyvy legislatívnych zmien. "Ide predovšetkým o aktualizáciu uplatnenia 13. platu a rekreačných poukazov, ktorých plnenie je nižšie ako sa predpokladalo,“ vysvetľuje Paur. Priznania firiem tiež odhalili slabšie uplatňovanie daňového zvýhodnenia na vedu a výskum. Dočasné ochromenie cestovného ruchu z dôvodu pandémie ma vplyv na nižšie uplatňovanie zníženej sadzby DPH v sektore.