V reformnom menu, o ktorom hovorí minister financií Eduard Heger, je naozaj všetko. Od školstva cez zdravotníctvo, dôchodkovú reformu až po zelené reformy. Dá sa to splniť?
Spomínané reformy sú dvojaké. Jednoduchšie na riešenie sú tie legislatívne. Pri takýchto reformách – akou je napríklad dôchodkový systém, stačí zmeniť zákon alebo nejaký parameter v ňom. Netreba liať betón ani kupovať oceľ. Aj preto je možné tieto reformy stihnúť a dostať príspevok Európskej komisie. Potom sú tam však spomenuté aj komplikovanejšie veci ako výstavba diaľnic. Nejaký čas predsa trvá, kým sa vyhlási verejná súťaž, kým sa odkúpia pozemky a začne sa stavať. A práve tie, ak aj v oficiálnom reformnom pláne budú, zrealizujeme len ťažko. Až 70 percent zo 7,5 miliardy, ktoré dostaneme, musíme totiž minúť do troch rokov.
Ktoré opatrenia sú teda reálne?
Tie, ktoré si nevyžadujú infraštruktúrne investície. Len v takom prípade je možné minúť dve tretiny prostriedkov do troch rokov tak, ako nás k tomu viaže Európska komisia. Tam, kde však bude potrebné stavať a betónovať, bude treba využiť bežné peniaze z eurofondov.
Minister financií hovorí, že 37 percent všetkých peňazí, ktoré dostaneme, musí byť investovaných do zelených reforiem. Dokážeme splniť túto podmienku?
Áno. Máme tam veci, ktoré nie sú priamo zelené, no určite zelenej dohode nijako neškodia. Ako napríklad spomínaná dôchodková reforma. Takisto školstvo či zdravotníctvo. Na druhej strane sa v pláne nachádza veľa zelených reforiem, či už z oblasti energetiky, alebo dopravy.
Neoficiálna verzia slovenského plánu obsahuje obrovské množstvo reforiem, ktorými chceme napraviť dávno známe a roky nefungujúce veci. Európska únia však od začiatku vyhlasuje, že peniaze majú jednotlivé štáty využiť tak, aby boli do budúcnosti odolnejšie zoči-voči situáciám podobným tej dnešnej. Pochopila vláda toto zadanie?
Znenie, ktoré máme k dispozícii, je veľmi široké. Naozaj sa hovorí o školstve, zdravotníctve, zelených reformách aj vede. Navyše, celý dokument vychádza z Národného programu reforiem na tento rok. Dalo by sa povedať, že v podstate ani o nič iné nejde. Jediný rozdiel je v tom, že sme reformy spracovali do ďalšieho dokumentu, ktorý je základom pre prijatie peňazí z Európskej únie. Treba si uvedomiť, že problémy sú dávno pomenované a nič z toho, čo je v neoficiálnej verzii napísané, nespadlo len tak z neba. Vláda chce len využiť možnosť financovať tieto problémy prostredníctvom únie.
Ešte pred letom sa veľa spomínala verejná diskusia, ktorá mala pomôcť pri tvorbe plánu. Nič také sa neudialo, oficiálny návrh dokonca stále verejnosť nevidela.
Nemyslím si, že k takejto veci vôbec mala byť verejná diskusia. Predstavte si, že príde niekto z ulice a bude hovoriť doktorovi, ktorý operuje, ako to má robiť. Rovnako aj vo veci reforiem majú rozhodovať kompetentní. Viem si predstaviť, že v každej krčme by sa našlo minimálne štyristo expertov, ktorí by hneď vedeli, načo peniaze treba použiť. Reálne riešenie by som však nechal na odborníkov, rovnako, ako je to v príklade, ktorý som pred chvíľkou spomenul. Iba lekár má operovať a sudca má súdiť.
A čo premiérom Igorom Matovičom sľubované verejné diskusie?
To bola chyba, nič také nemal premiér sľubovať. Kedy verejnosť diskutovala napríklad o štruktúre štátneho rozpočtu? Nikdy, je to nepredstaviteľné. Treba to nechať na ľudí, ktorí sa tomu rozumejú.