Veľkolepé zelené ambície predstavila v pondelok ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí), minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO), minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) a štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek (SaS). A to počas 14. ročníka Stredoeurópskej energetickej konferencie (CEEC XIV), ktorá bola pre pandémiu len on-line.
"Tieto investície by mali byť zelené, dokonca radikálne zelené,“ povedala Remišová. Práve koncept ochrany životného prostredia by mal rezonovať naprieč všetkým, do čoho budeme investovať. Malo by ísť o štyri oblasti – pitná voda, ovzdušie, odpadové hospodárstvo a klíma. "Len 40 percent obcí má čiastočne alebo úplne vybudovanú kanalizáciu,“ povedala Remišová. Veľké nedostatky však podľa nej máme aj v kvalite ovzdušia, ako aj v oblasti odpadového hospodárstva. Poukázala na množstvo skládok a malý, len jednotretinový podiel recyklácie na celkovom množstve odpadu.
Nezhody okolo dátumu
Otázne je však, kedy sa oficiálne znenie plánu dostane do rúk verejnosti. Remišová na otázku denníka Pravda, či bude mať návrh do polovice októbra konkrétnu podobu, odpovedala: "Máme viac ako pol roka na to, aby sme tento plán vydiskutovali s verejnosťou, pripravili a schváli v Európskej komisii. Času máme dosť.“ Aj verejná diskusia by mala podľa nej prebiehať až po tomto termíne.
Rovnaký názor má aj minister životného prostredia. Podľa neho sa okolo 15. októbra von dostanú len prvé náčrty a až po vyjadrení Bruselu očakáva najväčšiu verejnú diskusiu na Slovensku. „Európska komisia si vyhradila právo hovoriť do toho, či sú pripravované návrhy dostatočné zelené a či naozaj táto obnova pomôže klíme,“ povedal Budaj.
Ich vyjadrenia sú však v rozpore s tým, čo už zopár týždňov hovorí minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Podľa neho totiž diskusia s Európskou komisiou už dávno prebieha a Slovensko je tak v príprave dokumentu oveľa ďalej ako iné krajiny. Verejnosti chce návrh predstaviť už tento týždeň. Na tento krok ho vyzvala aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Ani tá zatiaľ oficiálnu verziu nevidela. Verí však, že sa od tej medializovanej veľmi neodlišuje, keďže ju rezort financií verejne nedementoval. Jej zverejnenie je však podľa prezidentky v záujme všetkých. Tá zároveň vyzvala na verejnú diskusiu.
Diskusia v Šamoríne
Jedna z mála prebehla už minulý týždeň v rámci okrúhleho stola, ktorý v šamorínskom komplexe X-Bionics organizovalo združenie driving.digital. Zúčastnil sa na nej aj minister financií, ktorý povedal, že "ak chceme nové výsledky, nemôžeme veci robiť starým spôsobom“.
Minister dopravy zase spomenul zelené ciele v doprave, kam má smerovať väčšina investícií. Až tridsať percent všetkých emisií v Európskej únii totiž podľa neho pochádza z dopravy, z toho sedemdesiat percent z cestnej. Doležal chce preto podporiť hlavne vlakovú infraštruktúru. „Slovensko má šancu dobehnúť vďaka Plánu obnovy v oblasti rozvoja a digitalizácie dopravy pre najbližších päť až desať rokov aktuálny obrovský investičný dlh,“ povedal. Vzniknúť by podľa Doležala mal podľa vzoru Poľska a Česka fond, z ktorého by sa financovala obnova cestnej, železničnej aj leteckej infraštruktúry. Putovať by na revanš mali do fondu napríklad aj peniaze z elektronického mýta.
Minister životného prostredia chce okrem podpory udržateľných materiálov a bezobalového predaja presadiť aj obnovu vodných elektrární. A s pomocou európskych peňazí tak zlepšiť systém ochrany spodných vôd. A tiež dať zbohom skládkam. Budajov rezort už chystá nový zákon o odpadoch, práve ten by mal problém vyriešiť.
Čo vravia firmy?
Na diskusii boli prítomné aj firmy, vrátane slovenských železníc. "Železnice sú neskutočný ekosystém, ktorý vie naštartovať celé slovenské hospodárstvo,“ povedal v Šamoríne člen predstavenstva Železničnej spoločnosti Slovensko Radoslav Štefánek. Akékoľvek zmeny však vyžadujú jasné nastavenie štátnej dopravnej politiky. A jasnú víziu, kam sa má slovenská doprava uberať. Podľa prezidenta Zväzu automobilového priemyslu Alexandra Matušeka nestačí len hovoriť o tom, že musíme napredovať, potrebujeme jasný plán. Podpísali sme podľa neho milión dokumentov, ktorými sme sa zaviazali, kopu zámerov, a stále vo všetkom zaostávame. "Tentokrát nesmie ísť o niekoľkostostranový dokument, ktorý si nik neprečíta, naopak, víziou môže byť aj jeden strategický cieľ, a to napríklad uhlíková neutralita,“ povedal Matušek v Šamoríne. Takýto cieľ sa dá potom rozmeniť na jednotlivé opatrenia, dodal.
"Budúce obdobie vidíme v investíciách do novej elektrickej nabíjacej a vodíkovej čerpacej infraštruktúry,“ uviedol, generálny riaditeľ Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Peter Blaškovitš. Práve vodík má aj podporu ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Zapojiť by sa mala aj Slovenská batériová aliancia a Centrum výskumu vodíkových technológií. Ďalšie príležitosti pre slovenský výskum sú aj v automobilovom priemysle. Jedným z nich môže byť aj takzvaný Aeromobil – teda lietajúce auto.