Takmer stostranový dokument chystali vraj celé leto analytici rezortu financií. Práve jeho šéf Eduard Heger má pod palcom slovenské reformy za 7,5 miliardy eur. A z tohto materiálu mala v stredu večer vyberať priority koalícia. Čo však vybrala, nie je známe. Žiadna z koaličných strán na otázky denníka Pravda, aký bol výsledok koaličnej rady, priamo odpovedať nechcela. Oficiálne sa ho vláda chystá predstaviť až budúci pondelok. Ktoré reformy sa tak do konečnej verzie dokumentu dostanú, zostáva aj necelé tri týždne pred termínom odovzdávania nejasné.
Netreba panikáriť, dušoval sa vo štvrtok minister financií – s Bruselom totiž komunikuje už od konca augusta. Utajovaná finálna podoba reformného plánu je podľa Hegera výsledkom dlhodobej spolupráce Slovenska s európskymi odborníkmi. "Aj vďaka tomu, že sme boli rýchli, mohli sme im ukázať, kde všade sú naše priority,“ tvrdí minister. Polovice októbra sa preto neobáva. Vraj sme ďaleko popredu.
Opozíciu však nepresvedčil. Kvôli chystanému plánu sa preto pokúsila zvolať aj mimoriadnu schôdzu parlamentu. Tá nakoniec nebola. Jej program včera nepodporil dostatočný počet poslancov.
Podľa materiálu sa však zdá, že vyberať bude z čoho. Zo Slovenska má byť o desať rokov moderný a digitálny štát. Za európske peniaze sa zdvihnú nielen platy, ale z krajiny bude aj jednotka vo výskume. Materiál nezabúda ani na zelené ciele.
Premiér Igor Matovič (OĽaNO) ráta s tým, že z vyše dvoch stoviek reformných krokov v pracovnom materiáli za rádovo tridsať až štyridsať miliárd eur nakoniec vyberú päť až šesť. Toľko bude podľa neho Slovensko schopné uskutočniť počas troch, najviac štyroch rokov. Práve premiér však pred letom hovoril, že k slovenským prioritám bude aj 30 konferencií mesačne. Akosi zostalo len pri slovách.
Nájde koalícia kompromis?
Každá politická strana má však svoje priority. Šéf SaS a minister hospodárstva Richard Sulík od začiatku tlačí na to, aby peniaze z balíka finančne podporili odvodový bonus. Do materiálu by chcel dostať aj podnikateľské kilečko.
Minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) si zase predstavuje, že z európskeho balíka by sa mohla postaviť nová bratislavská železničná stanica Filiálka pri Trnavskom mýte. Zelený minister Ján Budaj (OĽaNO) chce zainvestovať do modernizácie vodných elektrární a čistenia vodných nádrží od nánosov. Svoje si chce presadiť aj šéfka strany Za ľudí a ministerka pre investície Veronika Remišová. Tá chce reformovať digitálne zručnosti, aj verejnú správu. "Znamená to zjednodušiť a zlepšiť procesy tak, aby naozaj digitálne služby pre občana boli priateľské, jednoduché a efektívne,“ uvádza ministerka.
Opozícia v ofsajde
Podľa predsedu strany Smer Roberta Fica koalícia mimoriadnu schôdzu neschválila len preto, že v skutočnosti žiaden zázračný plán reforiem nemá. A aj o tom pracovnom sa bojí diskutovať. "Širšiu debatu odporúča aj samotná Európska komisia. Neschválenie programu mimoriadnej schôdze je protiústavné,“ povedal po fiasku opozície Fico. Odvolával sa pritom na článok dva ústavného zákona. Ten hovorí, že ak sa Národná rada nevyjadrí k opozičným návrhom, čo by v našom reformnom pláne malo byť, tak je toto stanovisko záväzné, upozornil Fico.
VIDEO: Pozrite si tlačovú besedu strany Smer k téme.
Čas tak vláde podľa neho vyprší už budúci štvrtok. Stanovisko opozície obsahuje aj dátum, dokedy má vláda parlamentu predložiť toľko očakávaný plán. A to 5. október. Ak ho Heger predstaví už v pondelok, termín by pravdepodobne mohol stihnúť.
Za okamžité zverejnenie materiálu sú aj poslanci novovznikajúcej strany Hlas. Podľa jej člena a nezaradeného poslanca Richarda Rašiho ide o dokument, ktorý je v záujme celého Slovenska. Na jeho tvorbe by sa mal podieľať parlament, ako aj široká verejnosť, tvrdí. "Slovensko je parlamentná demokracia a vláda potrebuje podporu parlamentu, aby takýto dôležitý dokument mohla predložiť,“ hovorí Raši.
Čo z plánu vypadlo a malo tam byť?
Reforma dôchodkov, školstva, daní, ale aj vyššie platy pre učiteľov. To všetko sa do prvej verzie materiálu dostalo. Materiál s pracovným názvom "Národný integrovaný reformný plán (Slovensko 2.0)“, však, zdá sa, nemyslel na všetko.
Nejde totiž len o Slovensko, pripomína predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók. "Musíme si uvedomiť, že s týmto plánom budeme vstupovať do veľmi silného konkurenčného prostredia ostatných krajín,“ hovorí. Aj ostatné členské krajiny sa totiž budú snažiť presadiť svoje priority. Otázne tak zostáva, ako obstojí náš návrh v európskej konkurencii. Plán by mal v prvom rade cieliť na ekonomiku, tvrdí Mihók. Nesmie sa stať, že peniaze sa využijú len na zakonzervovanie súčasného stavu, aj s jeho chybami, dodáva.
Analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak upozorňuje, že bude veľmi ťažké nadchnúť ľudí pre zmeny, ktoré sa ukážu o desať až pätnásť rokov. "Preto sa dá očakávať, že sa budú schvaľovať rôzne kompromisy s cieľom len mierne zmeniť súčasný stav,“ hovorí.
Z medializovaného návrhu takmer úplne vypadlo agropotravinárstvo. V materiáli sa spomína pozemková reforma, no tá sa týka skôr samotných farmárov a vlastníkov pozemkov ako potravinárov. Táto oblasť je už teraz podvyživená, upozorňuje predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. "Výsledkom je vysoké negatívne saldo zahranično-obchodnej bilancie,“ hovorí. Zelené ciele v materiáli chváli riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodémová. Jedným z opatrení sú totiž aj investície do verejných budov. Škoda podľa nej je, že plán zatiaľ "nepočíta s tým, že sa dajú použiť aj nevyčerpané prostriedky z eurofondov 2014 – 2020.
V rámci reformy trhu práce považuje Slovenský živnostenský zväz za potrebné dbať aj o živnostníkov. Tí totiž teraz z hľadiska pracovného práva stoja bokom s minimálnou sociálnou ochranou. "V rámci daňovo-odvodovej reformy je potrebné upraviť najmä odvodový systém, keďže samostatne zárobkovo činné osoby a živnostníci prispievajú neprimerane vysokými percentami do rezervného fondu a fondu nemocenského poistenia,“ hovorí generálna sekretárka zväzu Miriam Bellušová. Na druhej strane sú však vylúčení z úrazového poistenia, dodáva.
Naša ekonomika bola doteraz postavená na zvyšovaní konkurencieschopnosti udržiavaním nízkych miezd a podrývaním pracovných štandardov, upozorňuje Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba. "Naše firmy do oblasti výskumu a vývoja investujú minimum. Toto je potrebné otočiť,“ hovorí. Druhou veľkou prioritou je podľa neho verejná doprava. "Individuálna doprava by mala byť v čo najvyššej miere nahradená verejnými dopravnými službami,“ hovorí. Rezervy vidí najmä v železničnej doprave. V Bratislave sa treba vrátiť k myšlienke metra, dodáva Kuruc.