Tvorbu reforiem má od začiatku pod palcom ministerstvo financií. Jeho prvú verziu by malo poslať komisii už v polovici októbra. Podľa tej neoficiálnej, ktorá dostala názov Národný integrovaný reformný plán (Slovensko 2.0), majú byť peniaze z únie použité na vyššie platy, podporu výskumu, ale aj zelené reformy.
Rokovací deň sme sledovali ONLINE:
14:49 Pozrite si tlačovú besedu opozičnej strany Smer.
14:29 Podľa predsedu strany Smer Roberta Fica sa mimoriadna schôdza neotvorila hlavne kvôli tomu, že koalícia nemá pripravené nič, čo by sa dalo považovať za solídny národný plán obnovy. Zmena dôchodkového systému, či zvyšovanie platov učiteľov podľa neho nie je to, čo mala Európska komisia na mysli, keď rozhodovala o peniazoch z Plánu obnovy. Podľa Fica je potrebné vypracovať konkrétne reformy, ktoré majú viesť k hospodárskemu rastu, odolnosti a obnove. „Nič z tohto nemajú, už to pochopte,“ povedal.
13:08 Podľa premiéra Igora Matoviča je rozdiel medzi zverejneným pracovným materiálom a finálnou verziou reformného plánu len v počte reforiem. „Rádovo ide o obrovské množstvo reforiem za tridsať až štyridsať miliárd eur. My si z toho musíme vybrať päť až šesť, ktoré sme reálne schopný za tri až štyri roky zrealizovať,“ povedal.
12:55 Minister financií Eduard Heger nechce prezradiť detaily reformného plánu. Podľa neho už od konca augusta podrobne rokuje s Európskou komisiou o všetkých troch častiach – reformách, investíciách, ako aj o ich implementácii. Preto termín predloženia dokumentu 15. október – nepokladá za alarmujúci. „Nespali sme na vavrínoch a hneď ako sa vytvorila "úderka“ pre tento reformný plán, kontaktovali sme ľudí na najvyšších pozíciách Európskej komisie. Odvtedy o každom kroku detailne diskutujeme," hovorí Heger.
12:23 Pozrite si tlačovú besedu koalície, počas ktorej sa minister financií vyjadril Eduard Heger (OĽaNO) vyjadril k reformnému plánu.
12:16 Otvorenie mimoriadnej schôdze nepodporila väčšina poslancov. K prerokovávaniu reformného plánu v parlamente tak nedôjde. Podľa predsedu strany Smer Roberta Fica je takéto konanie protiústavné. Odvoláva sa pritom na článok 2 ústavného zákona. Ten podľa neho konštatuje, že ak sa Národná rada nevyjadrí k návrhu stanoviska do dvoch týždňov, toto stanovisko je pre vládu záväzné. Čas tak vláde vyprší už budúci štvrtok. „Budeme sa tým musieť zaoberať,“ odpovedal Kollár.
11:39 Poslanec novovznikajúcej strany Hlas-SD Richard Raši vyzýva premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) a ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO), aby už dnes zverejnili oficiálny reformný plán, respektíve, keďže koalícia nepodporila otvorenie mimoriadnej schôdze v parlamente. Reformný plán je podľa neho dokument, ktorý je v záujme celého Slovenska a na jeho tvorbe by sa mal podieľať parlament, ako aj široká verejnosť.
„Slovensko je parlamentná demokracia a vláda potrebuje podporu parlamentu, aby takýto dôležitý dokument mohla predložiť,“ hovorí Raši. Neotvorenie schôdze je podľa neho obrovská chyba, na ktorú Slovensko doplatí. Tak dôležitý dokument má vláda vytvárať v súčinnosti s parlamentom a odbornou verejnosťou tak, ako tomu je v iných európskych krajinách. „Francúzsko už začiatkom septembra zverejnilo konkrétny plán. Diskutuje sa aj v Českej republike, v Rakúsku, či v Poľsku,“ dodal Raši.
Čo je v neoficiálnom reformnom pláne?
1. Fiškálne reformy
Rezort financií chce úplne prekopať dôchodkový systém. Začať by sa malo s naviazaním dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života. Dôchodkové stropy by tak dostali červenú. Zmeniť sa majú aj najnižšie penzie. Po novom by sa mali opäť naviazať na rast životného minima.
Zmeniť sa má aj druhý pilier – zaviesť sa má predvolená sporiaca stratégia. Uplatniť by sa mali aj takzvané čiastočné dôchodky. Tie by umožnili postupný odchod z trhu práce. Poberaním čiastočného dôchodku si bude môcť človek znížiť pracovný úväzok.
Meniť sa majú aj dane – na prorastový daňový mix. Po novom by sa sústredili na zdaňovanie spotreby, majetku a negatívnych externalít, teda napríklad neekologického správania. Zdaniť sa má aj vizuálny smog – sem patria aj početné bilbordy okolo ciest. Zvyšovať by sa mala napríklad aj daň z nehnuteľností. Opatrenie si podľa návrhu vyžiada vytvorenie cenových máp, elektronizáciu a digitalizáciu služieb katastra. Zdá sa teda, že sa rezort financií vracia k plánom na zavedenie takzvanej dane z luxusných domov.
2. Zelená ekonomika
Prím majú hrať na Slovensku obnoviteľné zdroje. Podľa materiálu bude treba zmodernizovať celý systém energetickej podpory. Na pretras by sa mala dostať aj nadmerná energetická regulácia spolu s vysokými sieťovými poplatkami, ktoré zvyšujú ceny elektriny pre priemysel a znižujú tak konkurencieschopnosť podnikov. Práve toto nám dlhodobo vyčíta Brusel v každoročnej Správe o stave krajiny.
Úpravy čakajú aj stavby. Takmer 75 % verejných budov je totiž zastaralých a energeticky náročných. Do slovenského plánu sa tak dostala, ich komplexná obnova.
Slovensko si chce posvietiť aj na dopravu. A to nielen stavaním ciest, čo-to chce robiť aj s jej ekologickou stránkou. Prím má hrať verejná doprava a podporu dostanú tiež bicykle a cyklotrasy.
3. Trh práce a sociálna udržateľnosť
Hlavným cieľom Slovenska do roku 2030 je zvýšiť participáciu nízkokvalifikovaných ľudí na pracovnom trhu na úroveň priemeru krajín EÚ. Viac pracovať majú ženy s malými deťmi, aj ľudia zo zaostávajúcich regiónov. Ako? Vyriešiť by to mal flexibilný rodičovský príspevok, detské kútiky a nájomné byty.
4. Vzdelávanie
Platy učiteľov chce ministerský plán skokovo zvýšiť. Posilniť by sa mala variabilná zložka platu. Štát to podľa odhadov Hegerových analytikov vyjde na jednu miliardu eur v rokoch 2022 až 2024. Zmeniť sa majú aj učebné plány. Tak, aby reflektovali potreby 21. storočia a digitálnu výučbu.
Zaviesť by sa mal povinný nultý ročník. Práve od tohto kroku si štátni analytici sľubujú zvýšenie inklúzie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tie by takto mohli dobehnúť a vyrovnať rozdiely v pripravenosti pred nástupom do školy. Pribudnúť však majú aj škôlky, keďže na miesto v nich by mal byť nárok zo zákona. Štát by to podľa prepočtov v pláne mohlo vyjsť zhruba na 300 miliónov eur.
5. Veda, výskum, inovácie
Ak má byť Slovensko atraktívnou destináciou pre podnikový výskum a vývoj, je nevyhnutné vytvárať podhubie aj výdavkami na kvalitný výskum na univerzitách a iných verejných výskumných inštitúciách, tvrdí materiál. Verejné výdavky na výskum a vývoj však teraz dosahujú len 0,4 % HDP. Slovensko je tak v rámci únie podpriemerné. To všetko chce rezort financií zmeniť. A to aj cez zastavenie úniku mozgov. Novú podobu po dokončení transformácie má dostať aj Slovenská akadémia vied.
6. Zdravie
Viac sestier, lekárov a efektívna sieť nemocníc, tak nejako si slovenský plán predstavuje reformu v oblasti zdravotníctva. Zaviesť by sa mal takzvaný nárok pacienta, podľa ktorého by sa mali optimalizovať počty nemocníc.
Novú podobu má dostať aj systém zdravotného poistenia. Zdravotné poisťovne by sa mali riadiť novými pravidlami pre narábanie so zdrojmi určenými na zdravotnú starostlivosť. Zaviesť sa má aj systém zberu dát o čakacích lehotách v ambulantnej a ústavnej starostlivosti.
7. Verejné inštitúcie a regulácie
Súdnictvo a polícia bez káuz a škandálov, tak nejako by malo podľa materiálu vyzerať Slovensko do roku 2030. Prekopať sa má aj trh s pôdou či fungovanie samospráv. Pre zefektívnenie boja proti korupcii sa zavedie nová koncepcia preukazovania pôvodu majetku. Rozšíriť sa má aj prístup k informáciám.
Od byrokracie sa má oslobodiť aj podnikateľské prostredie. Má ísť o balíky drobných opatrení na zjednodušenie podnikania na Slovensku. Očividne sa v pláne ráta aj s prioritami ministra hospodárstva Richarda Sulíka a jeho predvolebným podnikateľským kilečkom.
8. Digitalizácia
Slovensko má prejsť na internet – teda na oveľa efektívnejšiu komunikáciu občanov so štátom. Zabezpečiť to má digitálna infraštruktúra umožňujúca využívanie tohto systému kdekoľvek na Slovensku. Odstrániť sa majú duplicitné IT riešenia, pričom znižovať by mala aj cena výkonov.
Premiér Igor Matovič (OĽaNO) 21. júla po prílete zo summitu Európskej únie (EÚ), kde sa schválil rozpočet a fond obnovy po koronakríze, povedal, že Slovensko bude mať zo zdrojov EÚ v najbližších siedmich rokoch k dispozícii 34,1 miliardy eur. Premiér vtedy konštatoval, že z rozpočtu na roky 2014 – 2020 má Slovensko nevyčerpaných osem miliárd eur a pre nasledujúcich sedem rokov má v rámci rozpočtu EÚ k dispozícii 18,6 miliardy eur, pričom v rokoch 2021 až 2023 môže čerpať peniaze z fondu obnovy v sume 7,5 miliardy eur.