Krajniakova minimálna mzda nahráva firmám

Šéf rezortu práce rázne zmaril nádeje odborárov na skokové zvýšenie najmenších platov v budúcom roku. Podľa automatu schváleného bývalou vládou sa totiž mali na budúci rok dostať až na 656 eur. Po ťahaniciach na tripartite a veľkých rečiach o zmrazení minimálnej mzdy je na stole kompromis. A to 623 eur. Ľudia s najnižšími zárobkami si tak od Nového roka prilepšia presne o 43 eur mesačne.

"Vzhľadom na prebiehajúcu krízu a neisté časy to mohlo pre zamestnancov dopadnúť aj horšie, ale takisto mohlo ministerstvo prijať aj lepšie riešenie,“ hovorí Milan Kuruc zo združenia Pracujúca chudoba. Zdá sa totiž, že tentoraz to sú práve ľudia, čo budú ťahať za kratší koniec.

Krajniakov návrh totiž mení aj spomínaný automat. Po novom by sa od roku 2022 mala minimálna mzda rátať ako 57 percent priemernej mzdy. Pôvodne to malo byť 60 percent. Zároveň sa odvtedy od výšky minimálnej mzdy odpájajú príplatky za prácu v noci či niektorý z víkendových dní. Práve v tomto bode ustúpil minister práce firmám. Tie už dlhšie reptali práve na privysoké príplatky.

Podľa Kuruca však zákonné zvyšovanie platov či príplatkov ohrozuje hlavne firmy, ktorým sa tak či tak príliš nedarí. "Treba sa preto pýtať, či sú ľudia povinní obetovať svoj život práci za chudobné mzdy, aby tým dotovali živobytie majiteľov takýchto zombie firiem,“ upozorňuje Kuruc. Myslí si, že je lepšie, ak by takéto firmy z trhu odišli a uvoľnili tak pracovnú silu, ktorú vedia produktívnejšie firmy lepšie zužitkovať. A aj lepšie zaplatiť.

Bez požehnania odborov

"Konfederácia odborových zväzov v legislatívnom procese zásadne nesúhlasila s predloženým návrhom zákona a trvala na dodržaní stále platného zákona o minimálnej mzde, ktorý garantuje 656 eur,“ hovorí jej viceprezidentka Monika Uhlerová. Odbory podľa nej nežiadali nič navyše, len schválený automat. A hoci z návrhu nakoniec vypadla sporná štartovacia minimálna mzda, ktorá mala byť nižšia ako tá bežná, nepovažuje ho odborárka za serióznu ponuku. Návrh podľa Uhlerovej akosi zabúda na to, že aj spotreba je hnacou silou ekonomiky. A keď ľudia menej zarobia, menej aj minú. Pre nespokojnosť s návrhom odborári z rokovania tripartity odišli. A minulý týždeň začali s protestami po Slovensku.

Krajniak totiž nahráva firmám – minimálka stúpne paušálne o spomínaných 43 eur. A to bez ohľadu na náročnosť práce. Najmenšie platy sú rozdelené do šiestich stupňov podľa náročnosti práce. Inú minimálnu mzdu tak má upratovačka, inú kuchár či sústružník. "Pracovníci s minimálnou mzdou začnú svojou mzdou dobiehať pracovníkov s kvalifikáciou, zodpovednosťou a vyššou náročnosťou práce, rozpätie medzi jednotlivými stupňami sa zmenší,“ upozorňuje Uhlerová. Úpravy v stupňoch sa podľa nej môžu dotknúť až 1,2 milióna zamestnancov. A podľa prepočtov odborárov tak firmy usporia niečo vyše 871 miliónov eur.

"Minister vymenil dodržanie zákona a garantovaný rast minimálnej mzdy za zmrazenie mzdových zvýhodnení za prácu v sobotu, v nedeľu, v noci,“ upozorňuje Uhlerová. Zamestnanci tak už od roku 2022 nedostanú ani cent navyše za svoju prácu v neštandardných pracovných časoch, vysvetľuje, pričom podnikom nestúpnu náklady ani o cent. Napriek zlepšujúcej sa ekonomickej situácii či zvyšovaniu cien tak budú zamestnanci dostávať rovnaké príplatky, a to podľa Uhlerovej možno aj niekoľko ďalších rokov. Odbory prepočítali, že firmy takto ušetria 8,3 milióna eur na sobotných príplatkoch či 13,1 milióna eur za odpracované nedele. A ďalších 26,6 milióna eur za nočné šichty.

Firmy sú ako-tak spokojné

"Uvedený kompromis je pre podnikateľský sektor určite lepším riešením, ako keby sa minimálna mzda mala určovať podľa doteraz platného zákona,“ vysvetľuje hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová. Práve takto je, ako zdôrazňuje, možné zachrániť pracovné miesta. Pôvodne asociácia trvala na zmrazení minimálnej mzdy, zrušení šiestich stupňov náročnosti práce a tiež odpojení príplatkov od minimálnej mzdy. "Veľa firiem sa totiž stále ocitá vo finančných problémoch, ktoré vznikli v dôsledku prepadu tržieb pre povinné zatvorenie prevádzok a úprava v oblasti príplatkov by ich výrazne odbremenila,“ vysvetľuje Filová.

"Na razantnejší rast minimálnej mzdy by nakoniec doplatili samotní zamestnanci a štát. A to si dnes nikto neželá,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Navrhované zvýšenie i tak firmy pocítia, dodáva.

Najviac tie, ktoré vyrábajú tovary a služby s nízkou pridanou hodnotou a mzdy ich zamestnancov sa pohybujú okolo úrovne minimálnej mzdy. Dotkne sa to však aj podnikov s vysokým podielom nočnej a víkendovej práce, dodáva Hošták. Ide napríklad o pekárov, potravinárov či farmárov. Ale aj obchodníkov.

Privysoká minimálka, primalý výkon

Slovensko má podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka relatívne vysoko nastavenú minimálnu mzdu. "Dlhodobo je takéto nastavenie udržateľné v prípade, že sa bude zvyšovať produktivita práce,“ hovorí. Chystaná zmena by podľa neho nemala mať radikálny dosah na ekonomiku. Ovplyvniť by nemala ani priemerné platy. Očakávať sa dá o niečo pomalší rast platov ľudí s nízkymi príjmami, dodáva Tomčiak. I to však závisí od toho, ako rýchlo sa dokáže naše hospodárstvo pozviechať z dôsledkov pandémie. "Ak sa slovenská ekonomika rýchlo dostane z krízy, tak sa obnoví rast platov v celom hospodárstve,“ hovorí Tomčiak.

Rázne zvyšovanie minimálnej mzdy neschvaľuje analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak. "Všetci by sme chceli vyššie mzdy, ale to sa nedá dosiahnuť tak, že politik z Bratislavy zákonom zvýši náklady práce malému zamestnávateľovi v rožňavskej cukrárni,“ hovorí. Hrozí totiž, že namiesto rastu miezd nevzniknú ďalšie pracovné pozície, čím sa prehĺbi nezamestnanosť. Problém vidí Chovanculiak v pomalom raste produktivity práce. Za posledných sedem rokov vzrástla na Slovensku minimálna mzda o 72 percent, vysvetľuje, priemerná mzda o 38 percent a produktivita práce o necelú pätinu.