Ženy na pracovnom trhu ohrozuje pandémia výraznejšie. Pomôcť by mohla vyššia flexibilita

Pandémia ženám veľmi nepomohla. Nielenže im pribudlo neplatenej práce, no zvýšila sa aj neistota na pracovnom trhu. Strata práce totiž v oveľa väčšej miere ovplyvňuje ženy ako mužov. A to napríklad aj kvôli starostlivosti o deti či rodinu, ktorá sa stále vníma skôr ako ženská záležitosť.

, 18.09.2020 07:55
3

Práve o tom, aké sú novodobé trendy, príležitosti a výzvy v čase pandémie, či ako funguje podpora talentov z radov žien, diskutovali zamestnávatelia, odborníci a verejní činitelia na digitálnej konferencii Women in Business. Tú vo štvrtok organizovala Americká obchodná komora na Slovensku.

Podľa analýz svetovej banky existuje riziko, že sa rozdiely medzi pohlaviami počas pandémie a po nej prehĺbia. A to nielen v miere zamestnanosti, ekonomického postavenia a hlasu, ale aj zastúpenia žien vo verejných funkciách, manažmentoch a podnikaní. Okrem toho počas karanténnych opatrení stúpol počet prípadov domáceho násilia, vrátane obmedzeného prístupu k zdravotnej starostlivosti.

Už teraz ženy zarábajú na Slovensku o pätinu menej ako ich mužskí kolegovia. A môže sa to ešte zhoršiť, upozorňuje správa Citigroup. Tá uvádza, že vo svete rastie nezamestnanosť žien oveľa významnejšie, ako nezamestnanosť mužov. Vplyvom pandémie boli tiež krízou najviac zasiahnuté sektory s nadpriemerným zastúpením žien ako napríklad cestovný ruch, gastro, retail, výroba a služby.

Samoživiteľky nad priepasťou

Každá vlna pandémie ženám len pridáva, tvrdí europoslankyňa Miriam Lexmann. "Obzvlášť náročnú situáciu zažívajú rodiny s jedným rodičom. Skĺbiť pracovný a rodinný život so starostlivosťou o deti, ktoré musia byť doma, si vyžaduje ďalšiu pomoc, nie každý k nej však má prístup,“ povedala. Náročnou skúškou pre ženy s deťmi je aj rastúci trend online práce, ktorý si ju vyžaduje skĺbiť s výchovou a starostlivosťou o dieťa. "Matka s menšími deťmi môže byť zamestnávateľom považovaná za neperspektívnu,“ upozornila Lexmann. Svoju rolu hrajú aj demografické zmeny – ľudia majú deti neskôr, takže musia súbežne s ich výchovou doopatrovávať svojich starnúcich rodičov, vysvetlila.

"Veľká časť zamestnancov v prvej línii a v sektoroch najviac ovplyvnených krízou sú práve ženy. Riskovali zdravie seba a svojich blízkych, mnohé prišli o príjmy či prácu úplne,“ upozornila europoslankyňa Lucia Nicholsonová. Až tri štvrtiny ľudí, ktorí v čase pandémie čerpali ošetrovné, boli ženy, dodala. Pandémia podľa europoslankyne ešte väčšmi zvýraznila rodové rozdiely.

Ako z kola von?

Obavy z nevyváženosti medzi prácou a rodinou ženám častokrát bránia ísť do náročnejších pracovných výziev. Veľa však robia aj spoločenské predsudky. Veľkou výzvou žien býva častokrát nájsť si plnohodnotné zamestnanie primerané vzdelaniu po materskej či rodičovskej dovolenke.

Podľa prieskumu PwC Global Report: Women in Work Index máme v porovnaní s ostatnými krajinami OECD stále vysoké percento žien, ktoré nepracujú. V domácnosti u nás zostáva tretina žien. V severských krajinách sa pritom podarilo dostať do práce namiesto slovenských 65 % až vyše 80 % žien. Pomohli znížené pracovné úväzky, flexibilita práce, sociálne opatrenia, zlepšenie starostlivosti o deti, delenie domácej práce medzi mužov a ženy a tiež kvóty. Podiel žien, pracujúcich na plný pracovný úväzok je na Slovensku príliš vysoký. A to až nad 90 %. Podobne je to aj v ostatných postkomunistických krajinách. Úspešné krajiny ponúkajú väčšiu flexibilitu práce, neodrádzajú týmto matky na rodičovskej od návratu do práce. Pre mnohých zamestnávateľov sú práve ženy nosným pilierom v pracovných kolektívoch.

Barbora Záhradníková, generálna riaditeľka spoločnosti Adient Slovakia hovorí, že so zamestnancami ostávajú v spojení aj počas ich materskej či rodičovskej dovolenky. Veľakrát sa podľa nej stáva, že po ich návrate do práce nastúpia na zaujímavejšiu pozíciu v porovnaní s tou, z ktorej odchádzali. „Ženy tvoria viac ako 60 % celkovej pracovnej sily nášho biznis centra v Bratislave,“ poevdala. To čiastočne vyplýva aj z charakteru práce – spracovanie účtovníctva, finančných operácií, správa daní, ľudské zdroje, dodala. O tieto pozície majú podľa Záhradníkovej o niečo vyšší záujem ženy. "Počas koronakrízy sme ich podporovali pri práci z domu. Pokiaľ to bolo v tímoch možné, snažili sme sa im poskytnúť ešte väčšiu mieru flexibility rozloženia pracovného času,“ hovorí Záhradníková. Medzi ženami a mužmi nerobia vo firme podľa nej rozdiely – obe pohlavia zapájajú do rozhodovania rovnako.

Flexibilita práce a priateľskosť k rodine je podľa Lucie Groneovej, vedúcej ľudských zdrojov na Slovensku v spoločnosti Swiss Re neoddeliteľnou súčasťou prístupu integrácie práce a osobného života. "Swiss Re poskytuje ženám aj mužom rovnaké príležitosti. Základným pilierom je pre nás koncept flexibility práce,“ povedala. Slovensko potrebuje aj viac inklúzie a kultivovanejší prístup k ženám na pracoviskách.

Sloboda, rovnosť, delenie domácich prác

K trendom, ktoré sú dôležité, patrí podľa Stephena Caulfielda – generálneho riaditeľa Dell Global Business Centra v Bratislave – citlivé obsadzovanie manažérskych postov, tak aby boli rešpektované predpoklady kandidátov a nie pohlavie. Pre vyváženosť v rodine je podľa neho dôležité, aby obaja partneri mali možnosť venovať sa rodičovským povinnostiam.

"Nevyhnutnou podmienkou je kultúra inklúzie, aby sa každá žena cítila v práci sama sebou a neočakávalo sa od nej byť mužom, ale naopak, vnímali sa prirodzené vlastnosti a prístup, ktorý je jej blízky. Aj prístup žien je potrebný pre správne fungovanie a rozhodovanie vo firme,” hovorí Caulfield.

Michal Nebeský, CEO v ČR a Cluster Head pre ČR & SR v Citi zdôrazňuje, že pre spoločnosť je zásadné viesť diskusiu a kroky, ktoré by umožnili ženám ďalší kariérny rozvoj. "V Citi sa konrétne na globálnej úrovni usilujeme o zníženie platových nerovností medzi ženami a mužmi a rovnako sa usilujeme o vyššie zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách.,“ povedal. Jedným z príkladov je podľa neho Jane Fraser, ktorá bude od februára 2021 zastávať pozíciu generálnej riaditeľky Citigroup. Banka sa tak stane prvou z hlavných svetových bánk, kde bude stáť na čele žena

Zbytočný tlak na vzhľad ženám škodí

Kultivovanejší prístup k ženám je tiež významným motivátorom k tomu, aby sa ženy viac realizovali a angažovali vo verejnom živote. Keďže sú častokrát konfrontované s tým, že sú viac vnímané cez svoj výzor, posledný diskusný blok konferencie sa venoval práve téme beauty bias.

Panelisti diskutovali o tom, ako výzor človeka môže ovplyvňovať kariéru zamestnanca, či už v pozitívnom, alebo negatívnom smere. Na pretras sa dostalo aj to, či manažéri podvedome hodnotia potenciál, kvalitu a perspektívu práce svojich zamestnancov aj na základe ich výzoru.

Generálna riaditeľka pre onkológiu a Country President v spoločnosti Novartis Slovakia, Mateja Čotar zdôrazňuje, že krása človeka by sa mala skôr posudzovať na základe správania k iným ľuďom. "Osobne hodnotím ‘krásu’ ľudí, ktorú prinesú k stolu, a tým myslím hodnoty a správanie, ktoré si vážia a ktoré žijú, zvyčajne získané spôsobom, akým ich vychovávali ich rodičia a starí rodičia,“ povedala. Aj pekný muž môže byť podľa nej obťažovaný, a aj pekné ženy môžu byť podceňované. "Je dôležité si skôr všímať, ako sú ľudia otvorení učeniu, ako sa k vám správajú v horších, nielen v dobrých časoch. To je pre mňa krásne,” dodala Čotar.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
3 debata chyba
Viac na túto tému: #ženy #platové rozdiely #pandémia