Krajniak zmrazí minimálne penzie

Hľadanie spravodlivosti? Minister práce Milan Krajniak chystá rázny koniec zvyšovania najnižších dôchodkov v budúcom roku. Zostať majú na tohtoročnej sume 340,30 eura. Zmena sa dotkne viac ako dvestotisíc ľudí. Hovorí o tom novela zákona o sociálnom poistení z dielne rezortu práce, ktorá prešla pripomienkovým konaním. Po zapracovaní pripomienok by tak mala ísť na rokovanie vlády.

18.09.2020 06:00
debata (322)

Minimálne penzie by totiž podľa súčasnej platnej legislatívy mali na budúci rok stúpnuť o vyše dvadsať eur, v ďalších rokoch o viac ako tridsať eur. Tento rok pritom poskočili aj o vyše 50 eur. Je za tým úprava z dielne bývalej vlády, ktorá radikálne zmenila spôsob ich výpočtu. Namiesto na životné minimum ich nadviazala na priemernú mzdu. Do vzorca tak vstupuje o niekoľko stovák eur vyššia suma.

"Doterajšia úprava platná od januára tohto roku mierne zvýhodňovala tých dôchodcov, ktorí mali len minimálne platy a ich príspevok k ekonomike bol či je minimálny,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Radikálne zmeny v dôchodkoch však odhaľujú, že kompetentní nemyslia v dlhodobom horizonte, upozorňuje. "Minulá vláda vôbec nebrala ohľad na kritické pripomienky a súčasný kabinet chce opatrenia minulej vlády radikálne meniť,“ hovorí Tomčiak. Spoliehať na štát by sa ľudia podľa neho nemali a radšej by si sami mali sporiť na dôchodok.

zväčšiť
dochodky-infograf

"Ide o jasný signál, že miera solidarity by mala klesať a miera zásluhovosti by mala rásť,“ hovorí Ján Šebo z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Návrh je totiž postavený tak, že minimálny dôchodok by mal v budúcnosti tvoriť len polovicu výšky priemerného dôchodku, namiesto terajších 70 percent. Pre špekulantov by mal byť podľa Šeba systém nedostupný. No pre ľudí, čo nemohli z objektívnych dôvodov pracovať, by mala existovať záchranná sieť v podobe sociálnych dávok od štátu, dodáva.

Neférový prístup

Terajšie nastavenie minimálnych penzií je podľa analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika absolútne nespravodlivé voči ľuďom, čo si poctivo desiatky rokov platili sociálne odvody. "Demotivuje ľudí pracovať a platiť odvody, keďže z rôzneho príjmu získajú rovnaký dôchodok,“ upozorňuje. Nárok na minimálny dôchodok má podľa terajších pravidiel totiž každý, kto si platil čo i len symbolický odvod – a to napríklad aj jedno euro mesačne. "Keďže zákon odstránil takzvané kvalifikované roky, pre mnohých špekulantov to bola príležitosť bezprácne získať slušnú sumu každý mesiac,“ hovorí Búlik. Prísť sa podľa neho takto dalo k rovnakému minimálnemu dôchodku, aký mal zamestnanec s platom okolo 970 eur.

Sporné je však podľa Búlika aj odvodenie výšky minimálneho dôchodku od priemernej mzdy. Najnižšie penzie sa tak tento rok zvyšovali o viac ako priemerný starobný dôchodok. "Voči dôchodcom, ktorí poctivo pracovali a vďaka vyšším odvodom získali o niečo vyšší dôchodok, je to nespravodlivé,“ vysvetľuje Búlik.

Práve spravodlivejším nastavením háji chystané zmrazenie aj rezort práce. "Nie je fér, aby dôchodcovia, ktorí pracovali menej, mali vyšší dôchodok ako tí, ktorí odpracovali viac rokov,“ vysvetľuje jeho hovorkyňa Michaela Slivková Kirňaková. Nespravodlivé je aj to, ak by sa jednej skupine dvíhal dôchodok oveľa rýchlejšie ako druhej, dodáva.

Štát zmrazí minimálne dôchodky

zväčšiť
Užitočná Pravda, seniori, titulka, 19. 9. 2020

Viac ako 216-tisíc dôchodcov, ktorí poberajú penzijné minimum, sa jeho zvýšenia nedočkajú. A to, podľa návrhu novely zákona o sociálnom poistení, najbližších 12 rokov.

Čo sa zmení od januára v minimálnych dôchodkoch?

Kto bude mať po novom na penzijné minimum nárok a aká bude jeho suma?

Ako sa valorizujú minimálne dôchodky?

Už v sobotu 19. septembra v denníku Pravda

Chudoba nehrozí

Národná banka Slovenska má k chystanej zmene výhrady. Obáva sa, že "postupne môže viesť poberateľov minimálneho dôchodku k opätovnej odkázanosti na pomoc v hmotnej núdzi“, píše vo svojej pripomienke k novele. V novele chýba regulátorovi finančného trhu bližšie spresnenie vzťahu minimálneho dôchodku a životného minima.

"Dôchodcovia sú v súčasnosti jednou z najmenej ohrozených skupín obyvateľstva chudobou,“ argumentuje hovorkyňa ministerstva práce. Rezort preto nepredpokladá, že by zmrazenie na zvýšenie počtu ľudí ohrozených chudobou zatlačilo. Ich počty by preto nemali rásť. "Už pôvodné nastavenie minimálneho dôchodku na úrovni 136 percent sumy životného minima bolo postačujúce na to, aby dôchodca ako jednotlivec nepadol do hmotnej núdze,“ hovorí Slivková Kirňaková. V súčasnosti dosahuje minimálny dôchodok podľa nej okolo 155 percent životného minima.

Okrem toho do budúcnosti počíta ministerstvo práce aj s prípadným zvýšením zmrazenej sumy. No len za podmienky, že by sa terajších 340,30 eura dostalo pod 1,36-násobok životného minima. Podľa rezortných prepočtov by k tomu malo prísť približne o desať rokov.

S pripravovanými zmenami nesúhlasia ani odborári. Za vhodnejšie, ako minimálne dôchodky zmraziť, považuje viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová nadviazanie nároku na určitý ekonomický ukazovateľ. Obáva sa tiež dôsledkov návrhu. "Aj z analýzy sociálnych vplyvov predloženej novely je zrejmé, že nemá pozitívny vplyv na poberateľov minimálnych dôchodkov,“ hovorí.

Bez zásluh a skokovo?

Minimálne dôchodky sa do legislatívy dostali v roku 2015. Dostávať ich mali ľudia s najnižšími zárobkami alebo so zdravotným znevýhodnením. Nárok na ne mali ľudia, čo si aspoň tridsať rokov platili dôchodkové poistenie.

Od tohto roka sa zmenil spôsob ich výpočtu – po novom sa rátajú ako 33 percent priemernej mzdy. Väčšina minimálnych dôchodkov sa tak tento rok zvýšila o viac ako 50 eur. Pôvodne sa vyrátavali ako 136 percent životného minima. (zz)

© Autorské práva vyhradené

322 debata chyba
Viac na túto tému: #Milan Krajniak #minimálne dôchodky