Pozrite si, čo chce Heger urobiť s európskymi miliardami

, 17.09.2020 12:39

Slovensko má z Bruselu dostať 7,5 miliardy eur z fondu obnovy. Samozrejme, len za podmienky, že budeme vedieť, kam s nimi. Plán, ako na to, má pod palcom minister financií Eduard Heger. Jeho prvú verziu by mal poslať komisii už v polovici októbra. Denník Pravda ju má k dispozícii.

Slovensko sa má podľa nej stať krajinou nevydaných možností. Vyššie platy, prílev mozgov, ale aj jednotka vo výskume, zelená krajina bez zbytočnej byrokracie. Tak nejako si predstavuje minister financií Slovensko budúcnosti.

Na túto úroveň majú dostať krajinu reformy v ôsmich oblastiach z nateraz utajovaného materiálu s pracovným názvom "Národný integrovaný reformný plán (Slovensko 2.0)“:

1. Fiškálne reformy

Rezort financií chce úplne prekopať dôchodkový systém. Začať by sa malo s naviazaním dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života. Dôchodkové stropy by tak dostali červenú. Zmeniť sa majú aj najnižšie penzie. Po novom by sa mali opäť naviazať na rast životného minima.

Zmeniť sa má aj druhý pilier – zaviesť sa má predvolená sporiaca stratégia. Uplatniť by sa mali aj takzvané čiastočné dôchodky. Tie by umožnili postupný odchod z trhu práce. Poberaním čiastočného dôchodku si bude môcť človek znížiť pracovný úväzok.

Meniť sa majú aj dane – na prorastový daňový mix. Po novom by sa sústredili na zdaňovanie spotreby, majetku a negatívnych externalít, teda napríklad neekologického správania. Zdaniť sa má aj vizuálny smog – sem patria aj početné bilbordy okolo ciest. Zvyšovať by sa mala napríklad aj daň z nehnuteľností. Opatrenie si podľa návrhu vyžiada vytvorenie cenových máp, elektronizáciu a digitalizáciu služieb katastra. Zdá sa teda, že sa rezort financií vracia k plánom na zavedenie takzvanej dane z luxusných domov.

2. Zelená ekonomika

Prím majú hrať na Slovensku obnoviteľné zdroje. Podľa materiálu bude treba zmodernizovať celý systém energetickej podpory. Na pretras by sa mala dostať aj nadmerná energetická regulácia spolu s vysokými sieťovými poplatkami, ktoré zvyšujú ceny elektriny pre priemysel a znižujú tak konkurencieschop­nosť podnikov. Práve toto nám dlhodobo vyčíta Brusel v každoročnej Správe o stave krajiny.

Úpravy čakajú aj stavby. Takmer 75 % verejných budov je totiž zastaralých a energeticky náročných. Do slovenského plánu sa tak dostala, ich komplexná obnova.

Slovensko si chce posvietiť aj na dopravu. A to nielen stavaním ciest, čo-to chce robiť aj s jej ekologickou stránkou. Prím má hrať verejná doprava a podporu dostanú tiež bicykle a cyklotrasy.

3. Trh práce a sociálna udržateľnosť

Hlavným cieľom Slovenska do roku 2030 je zvýšiť participáciu nízkokvalifiko­vaných ľudí na pracovnom trhu na úroveň priemeru krajín EÚ. Viac pracovať majú ženy s malými deťmi, aj ľudia zo zaostávajúcich regiónov. Ako? Vyriešiť by to mal flexibilný rodičovský príspevok, detské kútiky a nájomné byty.

4. Vzdelávanie

Platy učiteľov chce ministerský plán skokovo zvýšiť. Posilniť by sa mala variabilná zložka platu. Štát to podľa odhadov Hegerových analytikov vyjde na jednu miliardu eur v rokoch 2022 až 2024. Zmeniť sa majú aj učebné plány. Tak, aby reflektovali potreby 21. storočia a digitálnu výučbu.

Zaviesť by sa mal povinný nultý ročník. Práve od tohto kroku si štátni analytici sľubujú zvýšenie inklúzie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tie by takto mohli dobehnúť a vyrovnať rozdiely v pripravenosti pred nástupom do školy. Pribudnúť však majú aj škôlky, keďže na miesto v nich by mal byť nárok zo zákona. Štát by to podľa prepočtov v pláne mohlo vyjsť zhruba na 300 miliónov eur.

5. Veda, výskum, inovácie

Ak má byť Slovensko atraktívnou destináciou pre podnikový výskum a vývoj, je nevyhnutné vytvárať podhubie aj výdavkami na kvalitný výskum na univerzitách a iných verejných výskumných inštitúciách, tvrdí materiál. Verejné výdavky na výskum a vývoj však teraz dosahujú len 0,4 % HDP. Slovensko je tak v rámci únie podpriemerné. To všetko chce rezort financií zmeniť. A to aj cez zastavenie úniku mozgov. Novú podobu po dokončení transformácie má dostať aj Slovenská akadémia vied.

6. Zdravie

Viac sestier, lekárov a efektívna sieť nemocníc, tak nejako si slovenský plán predstavuje reformu v oblasti zdravotníctva. Zaviesť by sa mal takzvaný nárok pacienta, podľa ktorého by sa mali optimalizovať počty nemocníc.

Novú podobu má dostať aj systém zdravotného poistenia. Zdravotné poisťovne by sa mali riadiť novými pravidlami pre narábanie so zdrojmi určenými na zdravotnú starostlivosť. Zaviesť sa má aj systém zberu dát o čakacích lehotách v ambulantnej a ústavnej starostlivosti.

7. Verejné inštitúcie a regulácie

Súdnictvo a polícia bez káuz a škandálov, tak nejako by malo podľa materiálu vyzerať Slovensko do roku 2030. Prekopať sa má aj trh s pôdou či fungovanie samospráv. Pre zefektívnenie boja proti korupcii sa zavedie nová koncepcia preukazovania pôvodu majetku. Rozšíriť sa má aj prístup k informáciám.

Od byrokracie sa má oslobodiť aj podnikateľské prostredie. Má ísť o balíky drobných opatrení na zjednodušenie podnikania na Slovensku. Očividne sa v pláne ráta aj s prioritami ministra hospodárstva Richarda Sulíka a jeho predvolebným podnikateľským kilečkom.

8. Digitalizácia

Slovensko má prejsť na internet – teda na oveľa efektívnejšiu komunikáciu občanov so štátom. Zabezpečiť to má digitálna infraštruktúra umožňujúca využívanie tohto systému kdekoľvek na Slovensku. Odstrániť sa majú duplicitné IT riešenia, pričom znižovať by mala aj cena výkonov.

Kam sa má Slovensko posunúť do roku 2030?

1. Zvýšenie ekonomickej výkonnosti na 92 percent priemeru EÚ 27 v HDP na hlavu

V roku 2018 dosiahlo slovenské HDP na osobu iba 73 % priemeru EÚ 28. Za desať rokov od vypuknutia krízy sa teda Slovensko priblížilo európskemu priemeru iba o 2 percentuál­ne body.

2. Prílev mozgov

Slovenský vzdelávací systém odvráti únik mozgov a bude vychovávať a priťahovať talenty Európy. Hlavným transformačným motorom krajiny sa stane vzdelávanie na všetkých stupňoch – od predškolského cez univerzitné až po celoživotné vzdelávanie.

3. Najinovatív­nejšie hospodárstvo v regióne

Slovensko bude priťahovať najviac investícií s vysokou pridanou hodnotou. Zmeniť sa máme z montážnej dielne na pokrokovú, priam najpokrokovejšiu krajinu v regióne. Naštartovať sa má aj výskum.

4. Transparentná krajina bez korupcie

Menej korupcie znamená aj štíhlejší štát bez zbytočnej byrokracie – zvýši sa vymožiteľnosť práva, obmedzí jeho ohýbanie a reformuje kľúčová legislatíva pre podnikanie a občianske právne spory.

5. Zdravé Slovensko

Na Slovensku porastie podiel obyvateľstva vo veku nad 64 rokov do roku 2060 najrýchlejším tempom spomedzi krajín EÚ. Opatrenia v oblasti environmentálnej politiky budú klásť väčší dôraz na oddeľovanie ekonomického rastu od degradácie životného prostredia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#reformné leto #plán obnovy #heger
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku