Dokonalý potravinový absurdistan

Potravinová jeseň je plná paradoxov. Jablká sú drahšie ako banány, a tie stoja toľko čo zemiaky. Slovensko má najdrahší chlieb a mäso spomedzi krajín višegrádskej štvorky, ale bravčové, samozrejme v akcii, možno v jednom z reťazcov kúpiť aj s 50-percentnou zľavou. Pliecko za 2,60 eura však nemôže zabezpečiť prosperitu ani najlepším chovateľom ošípaných.

13.09.2020 06:00
potraviny, koronavírus Foto:
Na jeseň bývali jablká najlacnejšie, tento rok je však výnimkou.
debata (341)

Za cenovým absurdistanom nie je iba koronová pandémia, ktorá neočakávane produkuje aj prebytky, ale dlhodobý úpadok slovenského potravinového hospodárstva. To sa nevie od Matovičovej vlády dočkať reálnej podpory, namiesto nej sú tu len nové a nové sľuby hraničiace podchvíľou až s absurdnými víziami.

Vzťah občanov k poľnohospodárstvu a potravinárstvu však neformujú reči, ale výdavky za potraviny a nápoje. Tie dlhodobo citeľne zaťažujú rozpočty slovenských rodín. V období rokov 2001 až 2016 síce klesli takmer z 25 na 19 percent. Stále ide o vysoký podiel výdavkov za jedlo na celkových spotrebných výdavkoch najmä oproti Rakúsku či Nemecku, ktoré sú pre Slovákov vzorom nielen z hľadiska ponuky či kvality ponúkaných potravín, ale aj ceny.

Kríza ekonomiky vyvolaná pandémiou, ale aj prešľapovanie na mieste, pokiaľ ide o nevyhnutné štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve a potravinárstve odďaľujú ďalší pokles výdavkov na potraviny. Ak dochádza k akému-takému znižovaniu cien, je to skôr dôsledok prirodzených sezónnych poľnohospodárskych prebytkov a prehlbujúceho sa zápasu obchodných reťazcov o spotrebiteľa a nie výsledok cieľavedomej štátnej potravinovej politiky.

Jablká reálne a virtuálne

V septembri a októbri, keď vrcholí zber ovocia, zeleniny a zemiakov, vždy padali ich ceny. Teraz však kilogram jabĺk stojí v akcii 99 centov. Ba aj keď ide človek do sadu, naoberá si najžiadanejšie domáce ovocie lacnejšie len o 9 centov. Jesenné jablká ešte nikdy neboli také drahé ako tohto roku.

Za vysokými cenami jabĺk však nie sú len jarné mrazy, ale dlhodobá neschopnosť slovenskej agrárnej politiky využiť prirodzený potenciál krajiny na produkciu jabĺk a ostatných druhov ovocia. Slovensko má spolu s Rakúskom, so Švajčiarskom a severným Talianskom vari najlepšie podmienky na pestovanie jabĺk v Európe, tohto roku však domáca produkcia dosiahne len 30-tisíc ton. Na uspokojenie dopytu sa bude musieť doviezť najmenej 70-tisíc ton.

"Jablká sú drahšie nielen kvôli nižšej ponuke, ale aj preto, že protimrazová ochrana zvýšila náklady pestovateľov o 20 percent,“ vysvetlil predseda Únie ovocinárov Slovenska Marián Varga. Aj preto sa bežnou záležitosťou tejto jesene stáva prv nemysliteľná pultová cena 1,50 eura za kilogram jabĺk. Paradoxne v susednom Rakúsku, kde ľudia zarábajú trojnásobne viac ako na Slovensku, sa dajú teraz jablká kúpiť po 1,20 eura za kilogram.

Rakúšania, ako vysvetlil Varga, profitujú z dlhodobo stabilnej poľnohospodárskej politiky garantujúcej primerané ceny farmárom, ako aj spotrebiteľom. Dochádza tam k prirodzenej obnove sadov, a hoci založenie hektára nového sadu s protimrazovou a protiľadovcovou ochranou je rovnako drahé ako na Slovensku, majú tam dostatok lacnejšie založených sadov z prelomu storočia. Nuž a ich produkcia znižuje ceny rakúskych jabĺk.

Aj Slovensko má staršie sady, ale niektoré z nich rodia len na papieri a slúžia skôr na to, aby poslúžili na získanie dotácií. Celková evidenčná plocha sadov je podľa Vargu okolo 6-tisíc hektárov, výmera skutočne produktívnych sadov je 2 500 hektárov. "Medzi pestovateľmi sú skutoční ovocinári, ale aj takí, ktorí vedia skôr nájsť spôsob, ako sa pod zámienkou pestovania eko- a bioovocia dostať k dotáciám, než reálne ponúknuť dostatočné množstvá kvalitného ovocia na trh,“ konštatoval Varga.

Víno sa pije, ale lacnejšie

Napätie rastie aj medzi zeleninármi a vinohradníkmi. Pandémia koronavírusu úplne zmenila trh s vínom a správanie spotrebiteľov. Pozatváranie hotelov a reštaurácií, v lete menej zahraničných hostí zredukovalo spotrebu vína naprieč celou sieťou gastronómie. Najviac to poškodilo vinárstva, ktoré sa orientovali na tzv. horeka sektor (hotely, reštaurácie, kaviarne) a vínotéky, kde sa predávali špičkové vína. Tieto drahé vína prišli pre krízu o zákazníka.

"Predaj vína sa po prepuknutí pandémie presunul do obchodných reťazcov. Aj v nich si však spotrebiteľ vyberá vína podľa ceny. Je to reakcia na to, že ľuďom klesli príjmy alebo prišli o prácu,“ konštatovala riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Jaroslava Kaňuchová-Pátková. Dokumentovala to tým, že ak ešte v januári bola priemerná cena predávaného vína v obchodných sieťach 4,50 eura za fľašu, od prepuknutia pandémie klesla k 3,70 eura.

Na Slovensko sa začalo tlačiť zahraničné víno podporované dotáciami exportujúcich krajín, čo stlačilo ceny aj domácim producentom. V dôsledku toho sa mení stratégia vinárov. Dôležité je predať víno, vyprázdniť pivnice pred nastávajúcou úrodou, a tak sa do obchodných reťazcov začali dostávať aj vína z vinárstiev, ktoré prv predávali len vo vínotékach. Prestíž-neprestíž, ide o prežitie.

Na Slovensku je zaregistrovaných okolo 698 vinárstiev. Významnú skupinu z nich tvoria malé rodinné podniky. Tie začínali podnikať s vínom popri práci, neskôr činnosť sprofesionalizovali a odstrihli sa od zamestnania. "Teraz ich však víno nie je schopné uživiť a nanovo si musia hľadať zamestnanie, aby uživili svoje rodiny a udržali vybudované vinárstva“ opísala situáciu Kaňuchová-Pátková.

Nevedia, čo bude zajtra

Neistota sa zmocňuje celého vinohradnícko-vinárskeho sektora. "Prežívame obdobie, keď nevieme, čo bude zajtra. Nejasná je budúcnosť vinohradov, ktoré pracovali v režime integrovanej produkcie. Za tento spôsob pestovania dostávali vinohradníci podporu 500 až 600 eur na hektár, čo významne ovplyvňovalo ekonomiku. Mnohé vinohradnícke družstvá sú v koncoch a nie že uvažujú, ale už začali klčovať vinice,“ povedala Kaňuchová-Pátková.

Štát sa usiluje pomôcť vinárom prostredníctvom tzv. covidovej výzvy. Tá však berie do úvahy len podniky, kde predaj vína dominuje nad predajom hrozna. "Je to nešťastné riešenie, ktoré vinárstvu ako takému nepomáha, potrebujeme zahrnúť do podpory všetkých, čo sa podieľajú na produkcii slovenského vína,“ uviedla riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov.

Trpezlivosť dochádza aj zeleninárom. Život im otravuje atmosféra, v akej hospodária. "Je to dôsledok nejasných pravidiel pri integrovanej produkcii, nedostatočnej vnútroštátnej podpory na organizácie výrobcov, nedofinancovanie operačných programov a taktiež otázniky okolo štátnej pomoci,“ uviedol riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Jozef Šumichrast.

Ovocinári, zeleninári a vinohradníci sa sťažujú na nedostatočnú komunikáciu rezortu s odbornou verejnosťou. Podľa Šumichrasta to spôsobuje zbytočné problémy pri tvorbe legislatívy a vytvára u pestovateľov neistotu. "Chceme, aby pestovateľov zeleniny a ovocia bolo na Slovensku viac. Na to, aby sa zvýšila produkcia, však potrebujeme reálnu podporu zo strany štátu, legislatívnu aj finančnú. Zatiaľ sa nám dostáva len množstvo sľubov a absurdných vízií,“ povedal Šumichrast.

© Autorské práva vyhradené

341 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #jeseň