Aktuálne zákon, ktorý je platný viac ako osem rokov, neurčuje spôsob výpočtu a aktualizácie limitu verejných výdavkov. Horný limit dlhu verejnej správy sa posudzuje vo vzťahu k hrubému dlhu verejnej správy a k tomu sú upravené aj jednotlivé sankčné pásma dlhovej brzdy. Cieľom podľa predbežnej informácie je teda aj návrh naviazať horný limit dlhu verejnej správy na čistý dlh verejnej správy.
Zavedenie limitu verejných výdavkov považuje ministerstvo za systémový rozpočtový nástroj na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ukotvenie proticyklickej rozpočtovej politiky. Minister financií Eduard Heger ešte v polovici júla informoval, že zavedenie výdavkových stropov predpokladá v prvej polovici roka 2021 s tým, že prvýkrát by boli reálne uplatnené v roku 2022. Na každý rok tak bude podľa Hegera stanovená absolútna suma výdavkov v eurách, ktorú bude musieť vláda dodržať. Ak bude štát generovať vyššie príjmy, všetky nadpríjmy sa odložia na horšie časy.
So zavedením výdavkových stropov počíta už spomínaný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol prijatý ešte v roku 2011 a účinný od marca 2012. Nasledujúcich vyše šesť rokov však vláda žiadne aktívne kroky k zavedeniu výdavkových limitov neurobila. Prvý náznak možného naplnenia litery ústavného zákona prišiel až v roku 2018, kedy ministerstvo financií pod vedením súčasného guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra oznámilo otvorenie odbornej diskusie o výdavkových stropoch. Už vtedy však priznal, že tak skoro zavedené nebudú a bude potrebné ich roky testovať na reálnych dátach.