Počet ľudí bez práce sa tak „vrátil“ na úroveň spred dvoch rokov. "Negatívny vplyv
pandémie sa na pracovnom trhu prejavil pomerne mierne, prispeli k tomu štátne opatrenia zamerané na ochranu pracovných miest,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Padala však aj zamestnanosť, a to medziročne o 2,5 percenta, teda o 65,4 tisíca ľudí. Najviac bol podľa analytičky zasiahnutý sektor služieb. V najbližších mesiacoch už skokový nárast ľudí na úradoch práce Muchová neočakáva. Na jeseň by však nezamestnanosť mala podľa nej ešte mierne stúpnuť.
Niet sa čo čudovať, keďže pandémia výrazne skresala výsledky slovenskej ekonomiky v posledných desiatich rokoch. „Kým v januári až marci bol pokles ešte mierny, od apríla do júna sa už vplyv pandémie ukázal v plnej sile,“ povedal pre TASR predseda Štatistického úradu Alexander Ballek. V prvom štvrťroku spadol hospodársky výkon "len“ o 3,7 percenta, v tom druhom to už bolo o 12,1 percenta. Teda najviac od roku 1996.
VIDEO: Štatistici o historickom prepade slovenskej ekonomiky.
Rast nezamestnanosti tlmili penzisti
Slabnúca ekonomika bude aj nasledujúcom období znižovať potrebu nových pracovníkov. Zamestnanosť pritom reaguje na zníženie ekonomického výkonu zvyčajne s miernym oneskorením, pripomína analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Preto sa dá čakať ďalší pokles aj v úvode zotavovania ekonomiky. "Nezamestnanosť by mohla pozvoľna narastať aj v nasledujúcich štvrťrokoch. Kulminovať by mala na prelome rokov na úrovniach okolo 8,5 až 9 percent,“ predpokladá analytik. Nebude ju totiž už tak výrazne brzdiť odchod ľudí do dôchodku, na štúdium či do takzvanej dobrovoľnej nezamestnanosti, ako to bolo v druhom štvrťroku, dodáva.
Pokles počtu ľudí, čo pracujú, tak absorboval približne dve tretiny nižšej zamestnanosti, vysvetľuje analytik. "Ak by nezamestnanosť netlmila rastúca ekonomická neaktivita – teda odchod ľudí do dôchodku či na štúdium, miera nezamestnanosti by sa vyšplhala až na 8,1 percenta,“ hovorí Koršňák. V čase recesie nejde pritom o nič výnimočné. Časť firiem totiž ako prvých prepúšťa dohodárov, zdôrazňuje Koršňák, pričom práve medzi nimi býva veľa študentov a dôchodcov.
Platy klesli prvýkrát
Optimisticky nevyzerá ani pohľad na priemernú nominálnu mzdu. Tá sa síce udržala nad tisíckou eur, no oproti vlaňajšku ubrala o 1,2 percenta. Dostala sa tak z 1 101 eur v minuloročnom druhom štvrťroku na tohtoročných 1 088 eur. Po zohľadnení miery inflácie dosiahol pokles reálnej mzdy tri percentá. Oproti prvému štvrťroku sa reálna mzda znížila o 4,9 percenta.
K poklesu platov prišlo prvýkrát v histórii samostatného Slovenska. "Počas krízy v roku 2009 sa síce rast nominálnej mzdy spomalil z vysokých úrovní predchádzajúceho roka, ale stále bol pozitívny,“ hovorí Muchová. Vývoj však podľa nej ovplyvnilo aj pandemické ošetrovné, keďže veľa rodičov zostalo pre zatvorené školy doma s deťmi. Výraznú zmenu neočakáva Muchová ani v druhej polovici roka. "Z celoročného pohľadu očakávame rast nominálnej mzdy priemerne blízko dvoch percent a v prípade reálnej mzdy jemný prepad,“ hovorí.
Aktuálna recesia poznačí podľa Koršňáka aj rokovania o mzdách na budúci rok. Zásadnejšie zotavenie dynamiky rastu miezd smerom k úrovniam z minulého roka neočakáva analytik ani v budúcom roku. Platy nepotiahne ani ohlásené zvýšenie minimálnej mzdy.