Nezamestnanosť sa zvýšila medziročne o 14,7 percenta. Tak výrazný rast bol naposledy v roku 2010. Ako to vnímate?
Na stav, v akom sa v súčasnosti nachádza naša ekonomika, je takýto vývoj stále veľmi priaznivý. Zoberte si, že v Amerike stúpla nezamestnanosť z troch percent na dvadsať, teraz sa drží niekde na štrnástich. Je jasné, že neprijali rovnaké opatrenia ako my a ak zamestnávateľ nemal objednávky, musel personál jednoducho prepustiť.
Čo malo na zvýšenie nezamestnanosti najväčší vplyv?
Obrovský pokles priemyselnej výroby, ale aj problémy v gastro sektore. Boli zavreté reštaurácie, obchody, export sa prepadol na polovicu. Štatistika odzrkadľuje situáciu v máji a júni, teda v mesiacoch, ktoré sa v rámci koronakrízy pokladajú za tie najhoršie. Preto sa niet čo čudovať.
Počet nezamestnaných stúpol hlavne vo vekovej kategórii 35 až 49. Čím je to podľa vás spôsobené?
Je to logické. V tejto vekovej kategórii je zamestnaných najviac ľudí. Preto ich aj najviac prepustili.
Nezamestnanosť sa medziročne zvýšila vo všetkých krajoch, najviac však v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom. Prečo?
Trh práce v Rožňave či v Revúcej je veľmi obmedzený. Keď niekto príde o prácu tam, darmo bude hľadať ďalšieho zamestnávateľa. Taký neexistuje. Ak niekto žije v Trnave či v okolí, vždy si môže nájsť iné zamestnanie. V najviac postihnutých oblastiach však takáto ľahká situácia nie je a ani tak skoro nebude.
Čakáte, že sa nezamestnanosť ešte zvýši, keď prestanú fungovať opatrenia na udržanie pracovných miest?
Ťažko povedať. Čo sa týka najviac zasiahnutých okresov, v nich je najväčším zamestnávateľom štátna správa, teda školy, nemocnice a úrady. Tie by prepúšťať nemuseli, ak sa nenaplní plán ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý očakáva prepúšťanie do výšky 20 percent. Iná situácia môže byť v priemyselných regiónoch, kde ľudí vo firmách držali vďaka možnosti pracovať za 80 percent mzdy. V tomto prípade bude všetko závisieť od množstva objednávok. Ak nebudú dostatočné, v konečnom dôsledku zamestnávateľom neostane nič iné, ako prepúšťať. To sa však ukáže až niekedy na jeseň.
Pokles ekonomiky sa stále drží na 12,1 percenta. Stále je podľa vás tento vývoj vzhľadom na situáciu relatívne dobrý?
Určite. Dvanásť percent je veľmi znesiteľné číslo. Očakávam, že v treťom a štvrtom kvartáli sa už budeme pohybovať v plusových číslach. Priemerne teda môžeme hovoriť o poklese na úrovni šiestich až siedmich percent, čo nie je také zlé.
Prvýkrát od čias samostatnej Slovenskej republiky došlo k zníženiu priemernej mzdy, a to o 1,2 percenta, na 1 088 eur. Čo na to podľa vás malo najväčší vplyv?
Priemerná mzda závisí od rôznych faktorov, aj od príplatkov za prácu v noci či cez víkend. Ťažko povedať, čo na jej pokles malo najväčší vplyv. Možno však predpokladať, že koronakríza zasiahla hlavne ľudí pracujúcich na zmeny a aj preto došlo k zníženiu priemernej mzdy. Aby sme si však mohli byť istí, museli by sme hlbšie vidieť do konkrétnych dát.
Očakávate, že sa bude priemerná mzda ešte znižovať?
Myslím si, že veľmi nie. Jej pokles aj tak nebol výrazný a ekonomika sa už pomaly spamätáva. Možno sa spomalí rast miezd, opätovne však negatívne čísla neočakávam.
Minister práce Milan Krajniak sa chystá zrušiť oslobodenie trinástych a štrnástych platov od sociálnych odvodov. Môže aj toto opatrenie nejakým spôsobom ovplyvniť výšku platov?
Áno. Ak nebudú oslobodené od odvodov, budú nižšie. Vo verejných financiách je obrovský výpadok príjmov a neplatenie sociálnych odvodov je priveľkým luxusom. Štát si požičal veľa peňazí, aby ako-tak udržal zamestnanosť, čo je správne. Ale na druhej strane potrebuje nejakým spôsobom dostať späť peniaze do rozpočtu . Dá sa preto očakávať, že podobné výnimky sa budú rušiť. Inej cesty, bohužiaľ, niet.