"V roku 2019 podiel výdavkov na bývanie z celkových spotrebných výdavkov predstavoval 24 percent. V rámci krajín únie išlo o najvyšší podiel,“ upozorňuje analytička spoločnosti Wood. & Company Eva Sadovská Priemer za EÚ bol vlani na úrovni 19 percent. "Nižšie úrovne ukazovateľa dosiahli všetci naši susedia z V4,“ hovorí analytička. V prípade Maďarska bol podiel 15 percent, v Poľsku 17 percent a v Českej republike 21 percent.
Najdrahšie vo V4
Na jedného obyvateľa Slovenska vlani pripadali náklady súvisiace s bývaním vo výške 2 680 eur. V súhrne ide podľa Sadovskej o najvyššiu sumu v rámci krajín V4. V Maďarsku totiž na obyvateľa pripadala len suma 1 316 eur, v Poľsku 1 608 eur. Najbližšie k slovenskej úrovni má susedné Česko s 2 557 eurami na obyvateľa.
"Vo vyspelejších krajinách únie, kde sú vyššie nielen platy, ale aj ceny, zaplatia obyvatelia za bývanie viac,“ hovorí Sadovská. A tak hoci vedieme v podiely na výdavkoch, v celkovej sume nie je bývanie u nás najdrahšie. Najvyššie ročné výdavky na bývanie v prepočte na obyvateľa vykázali vlani vo Fínsku, v Dánsku a Luxembursku, a to v rozpätí 6 200 až 8 200 eur. Naopak, najnižšie náklady mali v súvislosti s bývaním Bulhari, a to necelých 1 100 eur.
Drahé energie
Na cenu má vplyv aj spotreba energií či využívanie služieb súvisiacich s bývaním. "V rámci EÚ sú rozdiely aj v cenách, ktoré platíme za jednotlivé položky bývania a ktoré tak určujú celkové náklady na bývanie. Slovensko patrí medzi lacnejšie krajiny,“ vysvetľuje analytička.
Ceny položiek či služieb súvisiacich s bývaním – teda energie, nájomné či údržba a oprava, sú v EÚ v priemere o 31 percent vyššie ako u nás. Najvyššie ceny v súvislosti s bývaním majú v Írsku, Luxembursku a Dánsku a oproti Slovensku sú viac ako dvojnásobne vyššie. Naopak, najnižšie ceny za bývanie sú v Bulharsku, kde sú o polovicu nižšie ako u nás.
V rámci V4 je ale naša cenová hladina bývania najvyššia – oproti Slovensku sú výdavky súvisiace s bývaním v Poľsku nižšie o 47 percent, v Maďarsku o 38 percent a v Česku o 7 percent.
Vyššie ceny za odpad
Slovensko zároveň počas prvej polovice roka 2020 zaznamenalo tretí najrýchlejší rast cien v oblasti bývania v rámci ekonomík únie. Vo výdavkoch na bývanie sú zahrnuté nájomné, údržba a oprava obydlia, poplatky za elektrinu či teplo, ale aj dodávka vody alebo zber komunálneho odpadu.
"V prvom polroku 2020 si Slováci za všetky tieto platby priplatili podľa údajov Eurostatu v priemere o 3,7 percenta viac ako vlani,“ hovorí Sadovská. Najvýraznejšie zvyšovanie cien nastalo pri zbere odpadu, a to o vyše 14 percent. Takmer 9 percent zdražela aj elektrina. O päť percent drahšie nás v tomto roku vychádza aj údržba a oprava našich obydlí. Naopak, najpomalší rast cien bol evidovaný v prípade dodávky vody (o 0,3 %) a tepla (o 0,4 %).
Aký bude budúci rok?
Pri budúcoročných cenách energií bude mať ako každoročne rozhodujúce slovo regulačný úrad. Ten totiž stanovuje jednotlivým dodávateľom maximálne ceny, za ktoré môžu predávať energie domácnostiam a malým podnikom. Do výpočtu však vstupuje aj tohtoročný vývoj cien elektriny či plynu na svetových burzách. "Pod vplyvom pandémie bol zatiaľ v tomto roku zaznamenaný pokles trhových cien energií, čo by nemalo byť dôvodom pre zvyšovanie cien energií pre spotrebiteľov,“ hovorí Sadovská.
Rast cien očakáva analytička pri poplatkoch za zber odpadu. "Vzhľadom na fakt, že na Slovensku sa prevažne skládkuje, obciam sa aj v budúcom roku budú zvyšovať poplatky pre envirofond,“ hvoorí. Navyše od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zabezpečiť triedený zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. "Ide o pomerne nákladné opatrenie, ktoré samosprávam môže zdvihnúť náklady v priemere o desiatky percent,“ hovorí Sadovská. Čakať s atak podľa nej dá zvýšenie poplatkov za odpad pre občanov.